Kam až siahajú psychické a fyzické schopnosti a možnosti človeka? Na túto otázku hľadajú odpoveď okrem serióznych vedcov hlavne športovci. V tomto prípade ich však rovno môžeme nazvať šialencami, pretože tu už všetky žarty idú bokom. Hobbyportal vám predstaví 8 najdrsnejších závodov na svete, ktoré sa v mnohých prípadoch môžu zmeniť na boj o holý život. Sú určené tým, pre ktorých je maratónsky beh športom pre mäkkých, cvičenie v posilňovni nudné a štadión primalý. Prehliadku najtvrdších závodov sveta začneme u tých „najľahších“ (resp. najkratších).
Norseman Xtreme Triathlon – nórska previerka zdatnosti
Rozdiel medzi ostatnými triatlonmi a Norseman Xtreme Triathlon nie je ani tak v dĺžke, ktorá je v tomto prípade 226 kilometrov, ale v podmienkach. Pretekári štartujú z nákladnej plošiny trajektu na mori a ich prvou úlohou je preplávať 3,8 km studenými vodami Handargerfjordu do mesta Eidfjord. Tí ktorým sa to podarí nebudú mať čas oddychovať, pretože musia ihneď skočiť na bicykel a vydať sa na púť do 180 km vzdialeného mesta Austbygdu. Že to nie je hračka sa presvedčia hneď v úvode – prvých 40 km totiž len stúpajú a prekonajú prevýšenie 1200 metrov od hladiny mora. V Austbygde tých najvytrvalejších čaká klasický maratón. Klasický je však len svojou dĺžkou. Na úseku 17,2 km je potrebné zvládnuť ešte extrémnejšie prevýšenie, ako na bicykli – rovných 1850 metrov. Trasa maratónu pritom vedie po kamennej horskej ceste a dovedie pretekárov na vrchol hory Gaustatoppen. Šancu uspieť majú naozaj len tí najlepší, pretože počet tých, ktorí dosiahnu kontrolný bod na 37,5 km a budú môcť pokračovať ďalej je obmedzený na 160. Všetci ostatní, ktorí na tento kontrolný bod dorazia neskôr sa budú musieť uspokojiť s bielym tričkom a budú odklonení na ľahšiu trasu, končiacu pri hoteli Gaustablikk. Prvých 160 šťastlivcov získa červené tričko s nápisom Norseman. Práve toto tričko je jedinou odmenou za zvládnutie náročného triatlonu, ktorý pokračuje do cieľa od posledného kontrolného bodu ešte drsnejšou horskou cestou. Mužské rekordy zvládnutia tohto triatlonu sa pohybujú okolo 10 – 11 hodín. U žien je to viac, ako 13 hodín. Vlaňajší rekordér Nór Henrok Oftedal dobehol do cieľa v čase 10:23:43 h a po siedmich rokoch zosadil z trónu Švéda Bjorna Anderssona s časom 10:30:09.
*** Začína to skokom do vody…
*** … a končí maratónom po skalnej ceste na vrchol hory Gaustatoppen
Marathon des Sables – beh medzi saharskými dunami
Každý rok od roku 1986 sa na jar v južnom Maroku stretnú tí najtvrdší a najodvážnejší bežci, aby si pri príjemných 50 stupňových teplotách okolitého ovzdušia zabehli vzdialenosť, ktorá sa rovná štvornásobku bežného maratónu, čiže 254 kilometrom. Beží sa na etapy, no ich dĺžka nie je zhodná. Najkratšia meria 22 km a zatiaľ najdlhšou bola 91 kilometrová cesta „smrti“. Tento maratón je tak právom považovaný za najtvrdší bežecký závod na svete.
Každý z približne 700 účastníkov si musí zo sebou niesť dostatočné zásoby jedla a pitia a aby toho nebolo málo, tak aj náhradné oblečenie a spací vak. Noci v púšti sú totiž dosť chladné a jedna z etáp sa beží prakticky 24 hodín a viac. Ten, kto podcení pokyny organizátorov, môže na to škaredo doplatiť. Tento maratón si už vyžiadal niekoľko obetí. Dostatok vody a kvalitné vybavenie sú teda základom úspechu. Podľa organizátorov sa počas závodu vypije 120 000 litrov vody. Bežci musia byť nielen zdatní, mali by aj mať za sebou kurz prežitia. Piesočné búrky totiž dokážu perfektne zamiesť stopy a človek môže byť odkázaný sám na seba aj niekoľko dní. Napríklad v roku 1994 zablúdil po takejto búrke taliansky policajt Mauro Prosperi. Prežil v púšti sám 9 dní, pil vlastný moč a jedol netopiere, jašterice a hady. Keď ho našli, bol o 13 kg ľahší, dehydrovaný ale živý.
Everest Challenge Stage Race – bicyklom na strechu sveta
Tak trochu zavádzajúci názov týchto pretekov vyvoláva dojem, že sa na Mount Everest dá dopraviť pomocou dvoch kolies a pedálov. Nie je to pravda, aj keď… 332 kilometrov dlhá trať čaká na cyklistov v kalifornskom Údolí smrti – najsuchšom, najteplejšom a najnižšie položenom mieste v Severnej Amerike. Na zdolanie vzdialenosti od štartu po cieľ majú pretekári dva dni. Na tom by nebolo nič pozoruhodné, keby počas závodov neabsolvovali tri doslova monumentálne stúpania na okolité hory, ktorých prevýšenie zodpovedá 8849 metrom – to znamená, ako keby zdolali najvyššiu horu sveta. Preto ten názov. Extrémne podmienky panujúce na trase zvládne naozaj len málokto. Kým v horách mrzne a objavuje sa sneh, v údolí je počas dňa neznesiteľná horúčava.
Ultraman World Championship – triatlon na pozvánku
Presne tak. Na tieto triatlonové majstrovstvá sa nemôžete prihlásiť. Musíte byť pozvaní. Šťastlivcov, ktorý takúto pozvánku dostanú je napriek tomu, že sú z celého sveta len 35 a vyberá ich špeciálna komisia spomedzi tých najlepších. Triatlon začína po americkom sviatku Vďakyvzdania nie v USA, ale na slnečnom Havaji, ktorý behom troch dní dokonale otestuje ich fyzickú aj psychickú zdatnosť v tropickom prostredí. Jeho dĺžka je 517 km. V prvý deň čaká závodníkov desaťkilometrové plávanie, ktoré musia zvládnuť do 5 a pol hodiny. Okamžite po odplávaní povinného úseku vysadajú účastníci na horské bicykle a v priebehu 145 kilometrov zdolajú celkové prevýšenie 1829 metrov. Až potom si môžu oddýchnuť. Na druhý deň vymenia horský bicykel za cestný a vydajú sa na 276 km dlhú trasu. Tretí deň vyvrcholí súťaž dvojmaratónom (84 km dlhý beh). Na každú z etáp majú závodníci limit 12 hodín a pokiaľ čo i len jedinú z nich nestihnú dokončiť v tomto čase, sú bez milosti diskvalifikovaní.
Simpson Desert Bike Challenge – bicyklom naprieč austrálskou púšťou
530 kilometrov. Takú dĺžku má päťdňový závod na horských bicykloch v Simpsonovej púšti na juhu Austrálie. Napriek prezývke Satanov velodróm sa na túto trať každoročne vracajú mnohí z tých, ktorí tieto preteky okúsili v minulosti. Trasa začína v Purni Bore na západnom okraji púšte a vedie po ceste, ktorú v 50. rokoch minulého storočia vybudovala francúzska naftárska spoločnosť, hľadajúca v tomto území zásoby roby. Posledných 20 km sa jazdí v Queenslande a do cieľa dorazia naozaj len tí najlepší z najlepších. Tí si po ceste užijú jazdu po piesočných dunách, skalnatých pláňach a neprístupných miestach to všetko v pekelných horúčavách za permanentného nedostatku vody. Cesta je plná jedovatých pavúkov a škorpiónov a väčšine závodníkov trvá 40 hodín, kým ju zdolajú. Ak si myslíte, že víťazov čaká v cieli tučná odmena, mýlite sa. Naopak – celý zisk zo súťaže putuje na dobročinné účely.
Yukon Arctic Ultra – najchladnejšie preteky na svete pre samotárov
Tieto preteky sa konajú od roku 2003 v arktickom Yukone na trase dlhej 692 kilometrov. Tú môžu pretekári zdolať na horskom bicykli, bežkách, alebo po svojich. Priemerné teploty v čase, kedy sa na severozápade Kanady konajú tieto preteky, sa pohybujú okolo mínus 20°C – môžu však bez varovania klesnúť až na mínus 55°C. Pretekár je pritom na všetko sám a nemôže sa napríklad spoľahnúť na osvedčený psí záprah. Ešte pred samotným štartom dostanú účastníci možnosť vybrať si z niekoľkých tratí od 161 až po hrozivých 692 kilometrov. Potom absolvujú náročnú kontrolu výbavy, v ktorej nesmú chýbať núdzové zásoby potravín na 48 hodín, čelové svetlo s náhradnými batériami, lavínová lopata, GPS navigácia a podobne. Okrem toho musí batožina obsahovať množstvo ďalších vecí (oblečenie, obuv, potraviny na dva týždne a iné). Niesť takúto záťaž a brodiť sa v závejoch snehu v prípade, že zdolávate trať pešo je naozaj skúškou odolnosti. Cieľ najdlhšej trate je v legendárnom meste zlatokopov – Dawson City. Na dokončenie pretekov je striktne vymedzených 13 dní. Väčšina pretekárov to však vzdá omnoho skôr. Spoločníkmi na tejto trase nie sú len časté snehové búrky, ale aj ľadové medvede, ktoré sliedia okolo kontrolných stanovísk.
Idtarod Trail Sled Dog Race – Naprieč Aljaškou v spoločnosti psov
Najťažším závodom v kategórií psích záprahov je 1868 kilometrový Idtarod Trail Sled Dog Race, ktorý musí jazdec zdolať najčastejšie so šestnástimi psami ťahajúcimi jeho a sane. To všetko za 9 až 15 dní. Trasa pretekov, ktoré štartujú každoročne už od roku 1973 prvú sobotu v marci, kopíruje starú poštovú a zásobovaciu cestu z pobrežia až k táboriskám zlatokopov. Má pripomínať epidémiu záškrtu v Nome v roku 1925, porazenú len vďaka obetavosti ľudí a ich psov, ktorí v extrémnom teréne priviezli potrebné sérum. Závodníci sa musia počas pretekov vysporiadať nielen s drsnou a nehostinnou krajinou cez hory, zamrznuté rieky, tmavé lesy a tundru, ale aj s extrémnym počasím, snehovými búrkami a teplotami, ktoré môžu klesnúť až k mínus 73°C.
Atlantic Rowing Race – cez oceán vlastnými silami
4700 kilometrov je v pomere k rozmerom Atlantiku maličkosť. Vo vzťahu k ľudským silám je to však viac než dosť. Aj napriek tomu sa približne každé dva roky nájde dostatok odvážnych, ktorí k zdolaniu tejto vzdialenosti potrebujú loď, veslá a silné paže. Štartuje sa na Kanárskych ostrovoch a cieľ cesty sa nachádza na niektorom z ostrovov Karibiku tak, aby celková vzdialenosť činila 2550 námorných míľ – teda 4700 km. Väčšina závodníkov jazdí v dvoj až štvorčlennom týme. Len tí najodvážnejší sa vydajú na oceán sólo. Počas plavby v stiesnených podmienkach sa denne musia účastníci pretekov vysporiadať okrem neustálej driny a stravy z potravinových balíčkov aj s obrovskými vlnami, morskými prúdmi a vrtošivým počasím. Atlantic Rowing Race založil v roku 1997 škótsky jachtár a veslár sir Charles Blyth, preslávený tým, že v roku 1971 ako prvý človek na svete oboplával nonstop Zem západným smerom. Zatiaľ sa ani jeden pretekár nedostal v cieli pod hranicu 36 dní od vyštartovania. Najbližšie preteky budú odštartované 2.decembra 2013. Trúfnete si?
FOTO: thebikelist.co.uk, beginnertriathlete.com , topmostviral.com, npr.org, bicycling.com, triathlete-europe.competitor.com , atlanticrace.com,