Hry o život nie sú len názvom filmu. Existujú aj v reálnom športovom svete. Hobby portál vás zoznámi s pretekmi, pri ktorých sa siaha priamo na smrť.
Vlani sme na našich stránkach predstavili najdrsnejšie závody na svete . Dnes však postavíme latku ešte vyššie. Do najextrémnejšieho extrému,kedy každý zdolaný meter bolí ako mučenie, telo vypovedá službu a zásoby energie sú na spodnej hranici minima.
Na svete naozaj existujú šialenci, ktorí prekonávajú na prvý pohľad neprekonateľné výzvy, ktoré majú jediný cieľ: Priviesť účastníkov až k telesným medziam… alebo ešte ďalej. Vitajte vo svete závodov, kde sú usporiadatelia blázni, ktorí spokojne pošlú pretekárov tam, kde ešte nikto nebol a je im zrejme jedno, či všetci prežijú.
Patagonian Expedition Race
Koniec sveta. Inak sa toto územie, nachádzajúce sa v Patagónií (Chile)nedá ani nazvať. Paradoxne tí, ktorí sa zúčastnia extrémneho závodu Patagonian Expedition Race hovoria o najkrajších pretekoch na svete. A zároveň o najnáročnejších. Sú vypísané pre štvorčlenné tímy, ktoré zdolávajú určené úseky trasy rôznymi spôsobmi. Časť na bicykloch, časť na kajaku, no väčšinou po vlastných. Apropo trasa. Je naozaj krásna. Vedie cez vysoké hory, skalnaté kaňony, strmé úbočia, divoké rieky, močiare, ale aj cez sneh, ľad, v ostrom vetre a často tiež v intenzívnych lúčoch slnka. Usporiadatelia každoročne menia trasu aj jej dĺžku. Tá sa pohybuje od 520 do 1112 km a je potrebné ju zdolať za 9 dní. Riaditeľ závodu Stjepan Pavcic upresňuje: *„Nie je to žiadna idylka. Najnáročnejšia je takzvaná nonstop etapa, trvajúca tri dni a tri noci. Týmto sitom prejdú naozaj len tí najlepší. Vzhľadom k tomu, že trať je každý rok iná, nedá sa na ňu pripraviť, ani si nič natrénovať.“*
Má pravdu. Často sa pri nonstop etape stane, že dôjdu tímu potraviny a niekedy aj voda. Svoje zážitky opisuje Druce Finlay z tímu Calleva: *“Blúdite totálne vyčerpaní , máte hlad a smäd. Je vám strašná zima, spíte jednu – dve hodiny denne a cieľ je v nedohľadne.“* Na sledovanie prírodných krás môže každý zabudnúť. Občas sa objaví na trase rovno v ceste strmý útes a pretekári majú dve možnosti: buď sa naň s vypätím všetkých síl vyškriabať, alebo ho oboplávať v trinásťstupňovej vode… Alebo sa vzdať. Ani to však nie je jednoduché. Všetci síce majú satelitný telefón, ktorým je možné privolať záchranný vrtuľník, no v drsnej prírode často nie je signál a keď sa konečne dovolajú, musia sa vrátiť po trase trebárs 15 kilometrov na miesto, kde je možné bezpečne pristáť. O extrémnosti týchto pretekov svedčí aj fakt z minulého roku, kedy ich vyhral tím Adidas Terrex Prunesco v čase 9 dní, 6 hodín, 55 minút. Do limitu sa vtesnali ešte dva tímy a ostatné družstvá boli diskvalifikované. Najbližšie preteky Patagonian Expedition Race sa budú konať vo februári 2015.
*** Preteká sa vo vode…
*** … aj na súši…
*** …a vôbec to nie je prechádzka ružovým sadom
Adventure Race
Už v decembri odštartujú v Kostarike ďalší ročník Adventure Race – 900 km dlhých extrémnych pretekov, pri ktorých si musia súťažiaci niesť so sebou všetko, čo potrebujú na prežitie. Pohybujú sa predovšetkým pešo, časť úseku zdolávajú na horských bicykloch a časť na kajakoch. Tak ako v prípade ostatných extrémnych pretekov nechýbajú lezecké steny na útesoch, ani divoká voda. Závod je o to zaujímavejší (aj nebezpečnejší), že účastníci nesmú používať pre navigáciu žiadne moderné zariadenia s GPS. Bežne ich tak polovička blúdi. Preteky nie sú vôbec jednoduché a účastníci sa zhodnú, že najväčšie problémy im robia veľké teplotné rozdiely, kedy sa dusná a vlhká džungľa strieda s horským prostredím a bežne sa teplota mení až o dvadsať stupňov celzia. Tímy sú tiež štvorčlenné, no povinne v nich musia byť traja muži a jedna žena. Vlani sa pretekov zúčastnilo 67 družstiev zo 26 rôznych krajín. Víťazný švédsky tím Thule Adventure zdolal trať za 7 dní a 23 minút. Na trati zdolávali tiež močiare a bahno džungle, zlaňovali vodopády či preverili konštrukciu bicyklov na extrémnych terénoch. Kríza prichádza približne po polovici pretekov a kto ju „neustojí“, radšej odstúpi.
*** Pretekári si nosia všetko so sebou
Ultramaraton Badwater
„Vitajte v pekle!“ zdraví pretekárov veľký plagát v mieste štartu 217 km dlhej trate, ktorá začína v Údolí smrti a končí v horách Sierra Nevady. Povedané slovami geografa: štartovná čiara je v hĺbke 86 metrov pod úrovňou morskej hladiny a cieľovú pásku pretnú pretekári v nadmorskej výške 2548 m (čiže takmer takej, akú má Gerlachovský štít). To všetko musia stihnúť v časovom limite 60 hodín. Každoročne sa preteky konajú v júli, kedy sa priemerná teplota pohybuje okolo 50°C. Kto toto pekelné miesto navštívil ako turista, určite si zapamätá práve horúčavy a to, ako rozžeravenú cestu cítil aj cez topánky. Je teda jasné, že najdôležitejšou podmienkou úspešného zdolania trate je pitný režim. A samozrejme supermanovská kondícia. Už na štarte sú všetci upozornení, že usporiadateľ neposkytuje počas pretekov žiadne občerstvenie. Ide teda doslova o život. *„Pre nohy je to najťažší závod sveta,“* tvrdí vlaňajší víťaz, Portugalčan Carlos A. Gomes de Sá. Ten celú trasu prekonal za neuveriteľných 24 hodín a 38 minút. Rekord však od roku 2007 drží Valmir Nunes z Brazílie, ktorý dobehol v čase 22:51. Každý rok sa postaví na štart 100 najlepších profesionálnych svetových bežcov, triatlonistov a vytrvalostných športovcov, zvyknutých na preteky v ultra ťažkých podmienkach. Do cieľa však dobehne len hŕstka z nich.
*** Účastníci maratónu zažívajú doslova peklo. Naozaj doslova…
H.U.R.T.
100 míľové, resp. 160 km dlhé preteky sa konajú v januári v prírodnej rezervácií Paradise Park na Havaji. Ale o pobyt v raji sa určite nejedná. Terénny beh po strmých zrázoch, hustou džungľou, korytami potokov a riek, cez nekonečné korene plaziace sa po ceste je behom o život, kde rovný úsek neexistuje a štartujúci musí ubehnúť 5 kôl, z ktorých každé z nich meria 32 kilometrov. Pre lepšiu predstavu – ide o štyri maratónske behy za sebou bez odpočinku, kde na slovíčko komfort môžete rovno zabudnúť. K tomu pripočítajte 90% vlhkosť, ktorá dokáže bežcom zobrať aj posledné zvyšky síl a núti ich siahnuť na najspodnejšie dno svojho Ja. Štartuje sa o šiestej hodine ráno a ak bude šťastena na strane pretekárov, skončia niekedy na obed druhého dňa. Rekord je necelých 20 hodín. O pády, výrony a zlomeniny nie je núdza. Záchranári majú plné ruky práce. Tohtoročný závod H.U.R.T. vyhral 22 ročný Leandro Santillan s časom 24 hodín a 34 minút.
*** Trať je naozaj špeciálna. Ideál každého maratónca
Tough Viking
Vikingská trať sa nachádza vo Švédsku a meria „len“ 15 kilometrov. V porovnaní so spomínanými pretekmi by sa závod Tough Viking (Drsný Viking) mohol zdať ako detská hračka, opak je však pravdou. Vždy vo februári sa špeciálne jednotky švédskej armády postarajú, aby sa park Slottskogen vo švédskom Göteborgu zmenil z časti na peklo. Z celého úseku sa potom ozývajú výkriky bolesti. Krv, pot a slzy stekajú po tvárach všetkých, ktorí si povedali, že to skúsia. Usporiadatelia v mestskom lese postavia 19 prekážok a nie sú len „neživé“. Tou prvou je tím hráčov amerického futbalu, ktorí použijú pretekárov k tréningu. Potom sa musia preplaziť popod ostnatý drôt, prebehnúť po žeravom uhlí, preplávať bazén s ľadovou vodou, preliezať, podliezať, bežať, skákať. A na konci čaká každého pretekára brána bolesti. Takzvaná 10 000 Volt Cage – prístrešok, z ktorého stropu visia stovky elektricky nabitých vlákien. Pri každom dotyku sa bežcovým telom preženie pár tisíc voltov. Nezabije to, len pekelne bolí. Preto sa tak trochu v redakcií divíme, že do súťaže o najdrsnejšieho Vikinga prihlási ročne okolo 15 000 záujemcov. Mužov aj žien.
*** Plazenie je jednou z najľahších disciplín
*** Preliezanie je už zložitejšie
*** 10 000 Volt Cage – Brána bolesti
*** Až v cieli je dôvod na úsmev…alebo bezvedomie
Foto: funsporting.com, marklattanzi.com, emol.com, blog.mlive.com, aplusphysics.com, metro.se, blog.svd.se