Tréner Hanlon si urobil v Bielorusku dobré meno
.=
Slovenskí hokejoví reprezentanti sa stretli vo svojom prvom súboji na Majstrovstvách sveta v Nemecku s Ruskom. Zápas v kolínskej Lanxess arene bol premiérovým vystúpením nášho tímu na vrcholnom podujatí pod vedením novéhe trénera Glena Hanlona.
Na slovenskú reprezentáciu čakal súper naozaj zvučného mena – ruská zborná. Tím nabitý zvučnými menami, v bráne s obrovitánskym Košečkinom, v obrane skúsení Kornejev, Aťušov, Nikulin, či Kalinin. Najväčšiu hrozbu ruskej reprezentácie však tradične predstavuje „nadupaný“ útok – washingtonské dvojičky Ovečkin so Sjominom, kanonieri Kovaľčuk a Afinogenov, skúsení Fjodorov a nám dobre známe Sušinskij. To je zostava, ktorá núti radiť Rusko medzi favoritmi turnaja na prvé miesto. Naši reprezentanti chceli pokračovať v nastúpenom trende prekvapujúcich výsledkov na tomto turnaji (prehra Fínska s Dánskom, či USA s domácim výberom).
Tréner Hanlon sa rozhodol dať v prvom zápase príležitosť v bráne Petrovi Budajovi a ako ukázal samotný zápas, rozhodol sa správne. Naši prečkali úvodný nápor Rusov, ale nedokázali udržať puk dlhšie na vlastných hokejkách, z čoho plynuli zbytočné vylúčenia, ktoré oslabovali náš tím, ale Peter Budaj si svoju pozíciu zastal na jednotku. Skóre stretnutia otvoril strelou z pravého kruhu v 15. minúte Maxim Afinogenov, útočník Atlanty Thrashers. Bol to zároveň jediný gól v prvej tretine. V tej druhej sa naši čoraz častejšie osmeľovali, zvýšili streľbu a mladíci na čele s Pánikom či Draveckým sa pokúšali o nebezpečné individuálne prieniky. Snahu našich pribrzdila v 30. Minúte najväčšia hviezda ruského výber Alexander Ovečkin strelou priamo po vhadzovaní, ktorá sa nešťastne odrazilo od korčule Andreja Sekeru za chrbát brankára Budaja. Do tretej tretine sa teda išlo za stavu 2:0 pre Rusov, čo však zmenil už v 44. minúte Ivan Majeský, ktorý sa dostal k zakončeniu medzi kruhmi a prekonal ruského brankára Košečkina. Po tomto góle Rusi znervózneli a neboli už takým nebezpečným súperom. Naši, naopak, zvyšovali postupne obrátky a podkurovali Rusom v ich vlastnej tretine. Pri viacerých závaroch pred Košečkinom visel gól na vlásku, ale Rusom sa darilo ubrániť jednogólový náskok. Slovenskí reprezentanti dostali dve minúty pred koncom šancu zahrať si presilovku po vyhodení puku Sergejom Fjodorovom. Presilové hry nám počas celého zápasu nevychádzali, ale počas záverečnej sme si dokázali vytvoriť tlak a jedna z našich striel pri našej power-play skončila na tyčke Košečkinovej bránky. Z následného protiútoku uzavrel skóre zápasu Viktor Kozlov presnou strelou z vlastnej polovice do opustenej bránky slovenskej reprezentácie. Tréner Hanlon sa rozhodol pokračovať v hre bez brankára, vážnejšiu situáciu pred ruskou bránkou sme si však už nevypracovali, naopak, mali sme šťastie, že sme neinkasovali aj štvrtý gól.
Nášmu mladému mužstvu pred týmto zápasom veril málokto. Pesimisti očakávali debakli typu 8:0 či 7:1, realisti by sa uspokojili s tesnou prehrou. Tú sme nakoniec aj dosiahli, ale boli veľmi blízko k vytúženej remíze. V tomto zápase sa však akoby sa s nami vliekla smola ešte z Vancouveru – inkasovaný gól po zrazení strely vlastným hráčom, nastrelené žŕdka pri hre bez brankára – to boli momenty, ktoré nás možno aj na Olympijských hrách obrali o ešte lepšie umiestnenie. Treba však povedať, že Rusi boli lepší, hokejovejší a hlavne v prvej polovice zápasu sme mohli ďakovať brankárovi Budajovi, ktorý vytiahol niekoľko efektných a hlavne efektívnych zákrokov, za čo bol po zápase vyhlásený aj za nášho najlepšieho hráča. Ďalším adeptom na túto cenu bol určite Richard Pánik. Mladučký krídelník sa niekoľkokrát šikovne preštrikoval až k zakončeniu, ukázal, že je naozaj veľkým talentom a zaujal určite aj momentom, keď sa obetavo hodil do strely ruského obrancu. Nechýbalo veľa a mohol zaznamenať aj vyrovnávajúci gól, ale puk po jeho fantastickej kľučke na brankára Košečkina odpálil obranca Aťušov z prázdnej brány do bezpečia. Naši chlapci ukázali v tomto zápasu obrovskú túžbu ukázať sa, prekvapiť favorita a určite svojim výkonom nesklamali. Po úvodnej tretine bola určite potešiteľným faktom aj disciplinovanosť slovenského mužstva. Tréner Hanlon ukázal, ako dokáže žiť s mužstvom. Neustále burcoval hráčov a už v prvom zápase bolo vidieť, že takýto prístup je pre týchto mladých chlapcov dôležitý. Ukázal typickú kanadskú vlastnosť – túžbu po dobrom výsledku až do poslednej sekundy, keď aj za stavu 1:3, 50 sekúnd pred koncom odvolal brankára Budaja.
Naše mužstvo favorizovaných Rusov svojim výkonom určite prekvapilo a získalo si na svoju stranu mnoho fanúšikov. V takých výkonoch, ako sme videli v poslednej tretine, treba pokračovať.
Tri hviezdy zápasu z tímu SR:
1. Peter Budaj
2. Richard Pánik
3. Ivan Majeský