Tesne pred začiatkom Olympiády je situácia ohľadom našej ofenzívnej rady značne otázna. Viacero hráčov vynechalo posledné zápasy svojich tímov z rôznych dôvodov (Gáborík, Hossa, Demitra, Šatan). Aj napriek tomu útok stále zostáva papierovo najväčšou zbraňou slovenskej reprezentácie. Či to tak bude aj v skutočnosti ukážu až samotné zápasy.
Naším najväčším ofenzívnym esom súčasnosti je jednoznačne Marián Gáborík. Trenčiansky krídelník po prestupe do New Yorku Rangers z ofenzívnejšej východnej konferencie naplno ukazuje svoj potenciál. Rýchlosť, pohotovosť, zakončenie, prekvapivosť – to všetko sú atribúty Gáboríkovej hry, ktoré ho robia výnimočným. Opora jazdcov má v sebe vlastnosť, ktorú má doslova len pár hráčov na svete – pri jeho zápasoch sa nikdy nenudíte. Ďalším hviezdnym útočníkom nášho výberu je druhý Marián – Hossa, ktorý po prestupe do Chicaga a operácií naberá správnu fazónu. Hossa je veľmi vzácnym typom útočníka – naplno využíva svoju obrovskú silu na oboch koncoch ihriska, je rovnako dobrý v presilovkách i oslabeniach a pre svoje mužstvo je veľmi užitočným hráčom. Títo dvaja hokejisti patria k top útočníkom celej NHL. Za nimi je však v slovenskom mužstve veľká diera. Nekoncepčná práca s mládežou spôsobila, že nádeje fanúšikov sa upierajú k veteránom – Pálffymu, Stümpelovi, Demitrovi či kapitánovi majstrov sveta z Göteborgu – Miroslavovi Šatanovi. Všetci títo hráči tvorili zlatú generáciu slovenského hokeja, ktorá sa na olympiáde s veľkou pravdepodobnosťou rozlúči s národným dresom. Či však Pálffy, hviezda našej extraligy, Šatan a Demitra, ktorí sa v tejto sezóne potýkajú s veľkými problémami budú môcť ešte konkurovať tomu najlepšiemu zo súčasného svetového hokeja je otázkou, na ktorú už o pár dní dostaneme odpoveď.
V posledných dvoch rokoch sledujeme presun našej ofenzívnej sily z NHL do ruskej KHL a ďalších európskych líg. Hráči ako Marcel Hossa, Branko Radivojevič či Juraj Kolník sú v optimálnom hokejovom veku a vo svojich ligách sú veľkými hviezdami. Skúsení matadori Bartečko, Zedník, Čiernik či Robo Petrovický potvrdzujú v tejto sezóne svoje dlhoročné skúsenosti. K veľkým výkonom sa v tomto ročníku rozohral center Michal Handzuš, ktorý je veľkým príkladom pre mladíkov v drese LA Kings.
Jediným zástupcom našej extraligy je Žigmund Pálffy. Veľká osobnosť nášho hokeja môže byť príkladom pre ďalších našich hráčov pôsobiacich v zahraničí. Pálffy sa vrátil domov do Skalice, a napriek úrovni extraligy, platových podmienkach i atmosfére na štadiónoch zostáva a je veľkým vzorom pre našich mladíkov.
Sú tu však aj hráči, od ktorých sa očakáva (-lo) podstatne viac. Marek Svatoš je už len tieňom kanoniera zo svojej premiérovej sezóny a nemá dôveru vedenia i manažmentu Colorado, čo sa odzrkadľuje na čase strávenom na ľade. Štefan Ružička síce patrí k oporám Spartaka Moskva, ale jeho potenciál je určite oveľa väčší, čo neraz zdôraznil aj jeho český tréner Miloš Říha. Ružička je však stále mladým hráčom, má len 24 rokov, čiže má ešte podstatnú časť kariéry pred sebou. So svedomitým prístupom a zápalom z neho môže byť ešte raz hviezda nášho mužstva. Ladislav Nagy patril svojho času k špičke v NHL. V drese Phoenixu bol veľkou hviezdou, ktorá však vyhorela veľmi skoro. Nagy sa posledné roky len hľadá a je možné, že po tridsiatke je už za svojim zenitom.
*** Tomáš Tatar – nádej slovenského hokeja
Medzi najlepších sa však dostalo aj zopár mladíkov. Najväčším našim talentom je jednoznačne Tomáš Tatar. 19-ročný krídelník sa presadil v seniorskom mužstve Grand Rapids a v budúcnosti môže byť jedným zo základným stavebných kameňoch pri nevyhnutnom omladzovaní mužstva Detroitu. Tatar je najväčším slovenským talentom od juniorských čias Mariána Gáboríka. Slovenskí fanúšikovia dúfajú, že pôjde v jeho šľapajach a vyrastie z neho hviezdny kanonier. Veľkým talentom je určite aj Juraj Mikúš. 22-ročný bývalý dvorný nahrávač Žiga Pálffyho v Skalici skúša v tejto sezóne šťastie za morom, kde bojuje v drese Manchestru o miesto v zostave LA Kings. Jeho adaptácia na zámorský štýl však určite neprebehla tak hladko, ako čakal, čo sa premietlo na jeho štatistikách. Pre nás je však dôležité, aby sa jeho vývoj nezastavil, pretože má v sebe potenciál prvého centra našej reprezentácie. Prekvapiť ešte môžu aj ďalší mladší hráči – Mário Blizňák, Marek Zagrapan či Peter Ölvecký, či nádeje, ktoré sa do rebríčka nedostali – Richard Pánik, Jakub Gašparovič, Libor Hudáček, Marek Viedenský, Radoslav Illo či syn GM našej reprezentácie David Bondra.
Aj napriek nepriaznivému vývoju mládežníckeho hokeja musíme veriť, že nám vyrastú v dohľadnej dobe útočníci, ktorí preberú štafetu po Bondrovi, Cígerovi, Pálffym či Šatanovi, a útok zostane, tak ako vždy, pýchou slovenského národného mužstva.
(za menom hráča nasleduje rok narodenia, klub v sezóne 2009/2010, počet zápasov, gólov, asistencií a bodov a priemer bodov na zápas)