18.06.2012

Frisbee sa v dnešnej dobe teší čoraz väčšej popularite. Nakoľko ide o finančne nie až tak náročný šport, rozšírený je najmä v mladých kruhoch. Dobrá kondička je zárukou a ak sa do tohto športu vložíte celý, môžete absolvovať aj turnaje a spoznať techniky zahraničných súperov.

Čo to je?
Frisbee je vlastne lietajúci tanier. Najčastejšie je vyrábaný z plastu, má aerodynamický tvar prispôsobený na let a hádzanie. Dnes však slovo „frisbee“ označuje nie len tanier, hru, ale aj celkový životný štýl.

Prečo potom názov frisbee?
Frisbee je obchodná značka americkej spoločnosti Wham-O. Avšak názov sa ujal na pomenovanie skoro všetkých druhov lietajúcich tanierov, najmä tých plastových.

Pomenovanie frisbee pravdepodobne pochádza z Frisbee Pie Company of Bridgeport v Connecticute. Práve obaly na koláče, ktoré táto spoločnosť vyrábala, používali študenti presne na ten účel, na aký sa frisbee používa dnes.

Prvé frisbee je tak z pekárne Frisbie Pie Company v Spojených štátoch amerických z 40. – 50. rokov 20. storočia. Prvá úspešná sériová výroba začala v roku 1955.

Hry
Samotný lietajúci tanier – frisbee – sa využíva pri rôznych hrách. Tie sa delia na tímové a individuálne.

Tímové hry:
• ultimate frisbee
• freestyle frisbee
• discgolf
• guts frisbee

Individuálne hry:
• Distance (hod do ďiaľky)
• accuracy (hod na presnosť)
• Throw-Run-Catch (hoď-bež-chyť)
• Discathlon

Rozoberieme si dve najrozšírenejšie hry, a to ultimate frisbee a disc golf.

Najzákladnejšie techniky hádzania a chytania disku

Backhand
• Disk držíme palcom na hornej ploche a ostatnými prstami na dolnej ploche.
• Prsty sú ohnuté a pridržiavajú disk proti dlani za jeho obruč z vnútornej strany.
• Hod začíname prekročením pravej nohy na ľavú stranu náprahom ruky a ohnutím zápästia k predlaktiu.
• Telo sa dostáva bokom k smeru hodu a hlava je otočená rovnakým smerom. Oči pozorujú cieľ.
• Prudkým švihom zápästia vpred s následným zastaveným tohto pohybu a roztvorením prstov disk odhodíme.
• Aby disk letel rovno musíme záverečný pohyb zápästia viesť vo vodorovnej rovine.

Forehand
• Palcom pridržiavame disk na hornej ploche. Ukazovák a prostredník sú natiahnuté /alebo skrčené/ a opreté o obruč z vnútornej stany.
• Ostatné prsty sú voľne natiahnuté mimo disk.
• Hod začíname vykročením nohy do strany náprahom predlaktia a zápästia.
• Náprah zápästia je natiahnutý do maximálnej polohy vzad a odtiaľ je ihneď vykonaný do pohybu vpred.
• Prsty (ukazovák a prostredník) strkajú do vnútornej hrany disku a roztáčajú ho.
• Pohyb zápästia a predlaktia s diskom ukončíme prudkým zastavením paže vedľa tela.
• Ruka sa cez os tela dostáva so zotrvačnosťou až po odhodení disku.
• Disk vypúšťame v rovine vodorovnej so zemou alebo mierne naklonený od tela.

Upside down – forehand nad hlavou
• Hod, pri ktorom držíme disk rovnako ako pri forhende.
• Náprah a odhodenie však urobíme nad hlavou a disk letí vo vzduchu obrátene (hornou plochou dole).
• Ďalšie používané hody sú iba aplikáciou vyššie uvedených spôsobov hádzania disku.
• Rozdiel je v mieste a uhle jeho vypustenia.
• Uhol naklonenia disku určuje krivku dráhy jeho letu.
• Disk teda môžeme hádzať do cieľového miesta priamo alebo oblúkom okolo prípadnej prekážky.

Chytanie
• Tak ako je dôležité hádzanie, je aj chytanie disku.
• V prvom rade je nutné zdôrazniť, že ak pravidlá neurčujú inak, je výhodnejšie disk chytať dvoma rukami.
• Najvhodnejším spôsobom je chytanie medzi ruky.
• Môže sa to previesť dvoma spôsobmi:
o Buď ďalej pred telom s rukami natiahnutými dopredu, kedy prsty oboch rúk ukazujú jedným smerom. Disk chytáme medzi dlane.
o Alebo pri tele, keď sú lakte vytočené do strán. Prsty rúk potom smerujú proti sebe. Disk chytáme medzi dlane a predlaktie. Preleteniu disku medzi rukami zabraňuje telo hráča o ktoré sa disk zastaví.
• Pre oba tieto spôsoby chytenia platí, že ak disk letí nízko, je potrebné sa prikrčiť a ak letí vysoko, je potrebné vyskočiť, aby chytenie bolo uskutočnené vo výške hrudníka. V tejto pozícii dostávame ruky do optimálnej polohy pre chytanie.
• Ak nie je iná možnosť, môže sa disk chytiť aj do jednej ruky. Ak letí disk pod úrovňou prstov chytajúceho hráča, chytáme ho s prstami dole a palcom hore. Ak letí disk nad touto rovinou, je to naopak.
• Nesmieme však zabúdať na rotáciu disku. Je treba predvídať jej smer, správne nastaviť ruku a disk prstami včas stlačiť.
• Pri chytaní disk vždy sledujeme až do okamžiku, keď ho získame úplne pod kontrolu. Nedokonalé pozorovanie zväčša znamená chybu a pád disku na zem.

Ultimate frisbee
Ide o kolektívny bezkontaktový šport, v ktorom víťazí tím, ktorý má na konci zápasu vyšší počet bodov. Proti sebe hrajú dve družstvá, ktoré majú po siedmych hráčov.

Ihrisko na ultimate frisbee má tvar obdĺžnika, pričom na oboch koncoch sú skórovacie zóny. Rozmery ihriska sú 63×36 m a koncové zóny majú 21× 36 m.

Bod družstvo získa, ak hráč nahrá disk svojmu spoluhráčovi a ten ho chytí v koncovej – skórovacej – zóne, na ktorú tím útočí. Disk sa môže pohybovať iba jeho hádzaním od hráča k hráčovi, pričom hráči s ním nesmú behať. Zatiaľ čo sa tím s diskom snaží postupovať ku skórovacej zóne, súperiaci tím sa snaží zastaviť ich postup a získať disk pre seba, a to tak, že vynútia stratu disku. Ku strate disku dochádza vždy, keď útočník neodhodí disk do 10 sekúnd, keď je nahrávka zachytená alebo zrazená protihráčom, ak sa disk dotkne zeme, ak je prihrávka chytená hráčom v out-e, ak si útočníci disk podajú alebo keď hráč chytí vlastnú prihrávku.

Discgolf
Táto hra je jedna z najrozšírenejších športov s lietajúcim tanierom, odvodená od klasického golfu. Vznikla v 70. rokoch v USA a získava si stále viac priaznivcov na celom svete. Cieľom hry je podobne ako v golfe dokončiť jamku s čo najmenším počtom úderov – teda tu hodov.

Disk sa hádže z určeného východzieho bodu na cieľ (jamku). „Jamku“ tvorí zvyčajne oceľový kôš. No postačí i strom či zatlčený drevený kôl do zeme. Priemerná vzdialenosť jamky býva okolo 100 – 120 metrov a dá sa dosiahnuť troma hodmi. Po prvom výhode hráč hádže z miesta, kde sa disk zastavil a pokračuje pokiaľ netrafí cieľ. Ihrisko býva navrhnuté tak, aby sa hráči museli navzájom stretávať s prírodnými prekážkami ako sú stromy, kríky, prípadne vodné plochy, a ukázali tak svoje schopnosti hádzať krátke i dlhé, ako aj ľavo a pravotočivé hody. Víťazom je ten, kto dokončí celé ihrisko (väčšinou z 9, 12 alebo 18 jamiek) najmenším počtom hodov.

Na rozdiel od klasického golfu nepotrebuje drahé vybavenie (na začiatok môžete začať i s jedným diskom) a ani nemusíte byť členom golfového klubu a platiť poplatky za vstup na ihrisko. Discgolf môžete hrať hocikde, kde je dostatok miesta a vhodný terén. Najmä teda v prírode. Ideálne sú aj väčšie mestské parky alebo prímestské oblasti s voľnými i zarastenými plochami. Pri voľbe jamiek sa kladie dôraz na ich rôznorodosť – je nutné striedať vzdialenosti (bežne 50 – 180 metrov) a vo vysokej miere sa využívajú aj spomínané prirodzené prekážky tak, aby mal hráč na výber z niekoľkých spôsobov dosiahnutia cieľu (napríklad 3 isté kratšie hody okolo stromov alebo 1 riskantnejší hod cez stromy a vodu).

Vo svete existuje cez 1000 discgolfových ihrísk s nainštalovanými košmi. Najviac ich je v USA, kde discgolf hrajú desaťtisíce ľudí, v Európe je cez 100 ihrísk. Najviac ihrísk z európskych štátov je v Švédsku. Najbližšie k nám je ihrisko v Rakúsku.

Čo urobiť keď chcete hrať?
Ak máte chuť si rekreačne zahádzať, prípadne si s kamarátmi skúsiť, či by vás frisbee bavilo, dobrý disk kúpite už od 10 € v športových obchodoch alebo cez internet. Pri kúpe si však treba dávať pozor na:

pružnosť a pevnosť plastu – Plast by mal byť pružný ale pevný. Príliš elastické materiály nedržia potrebný aerodynamický tvar pri teplote viac ako 20 stupňov. Príliš pevný materiál má krátku životnosť.

tvar – Veľmi dôležitý je tvar obruby, ktorá by mala smerovať mierne dovnútra tak, aby poskytovala dostatočnú oporu pri hodoch ale zároveň, aby sa disk pohodlne držal v ruke.

priemer a váha – Tieto parametre určujú dĺžku letu a trajektóriu. Väčšie disky lietajú pomalšie. Disky s malým priemerom lietajú ďalej, ale ťažšie sa chytajú.

Ak sa vám frisbee zapáči, kontaktovať môžete nejaký klub, v ktorom by ste začali profesionálne hrávať a cvičiť svoju techniku. Niektoré kluby organizujú i stretnutia pre neskúsených hráčov a podávajú pomocnú ruku, napríklad – http://szf.sk/ alebo http://www.mentaldiscorders.com/home.php.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama