Môže človeku bez toho aby umrel udrieť srdce len 7 krát za minútu? Môže pritom zadržať dych na 20 minút? Odpoveď je áno a nesie sa v znamení freedivingu – extrémneho športu, ktorý tentokrát nemá s adrenalínom nič spoločné. Poďte s nami…pod vodu.
Človek ako ryba
Náš rod je od prírody suchozemský a naše telo nie je k pobytu vo vode pripravené.
Naozaj nie je?
Omyl. Akonáhle sa ocitneme vo vode, naše telo sa automaticky preprogramuje a naštartuje nevídané reakcie, ktoré k bežnému životu vôbec nepotrebujeme. Tieto reakcie sú akoby vyvolané spomienkami na deväťmesačný pobyt v maternici, kedy sme ako embryo prešli každý všetkými vývojovými štádiami – od bunky cez mikroorganizmus, rybu, obojživelníka až po to, čím sme dnes. A hoci nemáme žiabre, dokážeme vlastnými schopnosťami priam nemysliteľné veci. Nádychové potápanie, dnes známe ako freediving je s nami prakticky od kolísky ľudstva. Prvé písomné zmienky o lovcoch podmorských húb nájdeme už v dielach Platóna aj Homéra. No ešte v oveľa dávnejšej antike sa využívali schopnosti človeka vydržať pod vodou bez dýchania pri love cenností z dna mora či vojenských výpadoch.
Dnes už máme k dispozícií techniku, ktorá pomáha človeku vydržať pod vodou mnoho a mnoho minút. No nádychové potápanie je stále v kurze. Prečo? Lebo kto to raz zažije, bude to chcieť skúsiť opäť. V súvislosti s freedivingom sa síce hovorí o športe, no táto záľuba dáva človeku oveľa viac. Nejde len o posúvanie ľudských schopností a možností, ale aj o otvorenie brány do iného sveta, kde človek stráca pojem o čase aj o priestore. Absolútnou kontrolou nad svojim telom a hlavne nad dýchaním sa jedinec dostáva do niečoho, čo sa dá prirovnať k stavu meditácie. Do stavu, kedy nie sme len krátkodobými návštevníkmi vodného sveta, ale staneme sa priamo jeho súčasťou. To všetko priam na hranici vedomia so snahou ukázať organizmu podstatu bytia v niečom inom, ako v pravidelnom dýchaní. Harmónia duše i tela, pokoj, relax, uvoľnenie – tieto slová sa s nádychovým potápaním spájajú v maximálnej miere.
Skôr, ako sa budeme venovať samotnej podstate freedivingu, povedzme si niečo o rekordoch tohto športu.
Majstrovstvá a majstri
Vo freedivingu sa usporadúvajú majstrovstvá hneď v ôsmich kategóriách, napríklad výdrž pri splývaní, pri plávaní, hĺbkových ponoroch na jediný nádych a podobne.
Rekord v hĺbkovom potápaní bez akýchkoľvek pomôcok, len s plutvami držal donedávna Rakúšan Herbert Nitsch, ktorý sa v roku 2010 dokázal na Bahamách ponoriť do hĺbky 124 metrov a (samozrejme) opäť bez akejkoľvek ujmy vyplávať späť na hladinu. To však nie je všetko. Ak chcete spoznať muža, ktorý je držiteľom 31 rekordov vo voľnom potápaní vo všetkých ôsmich disciplínach, je to práve „obojživelník“ Herbert, ktorý dokonca pokoril s pomocnými závažiami hĺbku 214 metrov ! Ten výkričník za vetou je namieste. Nie je tomu tak veľmi dávno, kedy odborníci považovali 20 metrovú hlbočinu pre človeka za hraničnú. Domnievali sa, že vo vyšších hĺbkach každému z nás tlak vody rozdrví hrudný kôš a pľúca. Prečo tomu tak nie je si povieme neskôr. Poďme k ďalším rekordérom. Vlani prekonal Nitscha Rus Alexej Molchanov, ktorý sa ponoril na jeden nádych do hĺbky až 128 metrov bez závažia.
Svetový rekord v zadržaní dychu v disciplíne statická apnoe, kedy súťažiaci stojí s hlavou pod hladinou vody, no nemusí nikam plávať držal Nemec Tom Sietas s neuveriteľným časom 22 minút a 22 sekúnd. Veľa? Verte, že dnes ani tento rekord neplatí. V piatok 20. júna 2014 vydržal pod vodou bez dýchania Chorvát Goran Čolak úžasných 23 minút a jednu sekundu. Skomolene, no pravdivo povedané – hranice človeka naozaj nepoznajú hraníc.
Čo je dôležité?
Samozrejme pľúca a srdce. Preto je nutná (zvlášť u fajčiarov) dôkladná lekárska prehliadka). Jednou s veľmi dôležitých činností tela pri freedivingu je spomalenie frekvencií srdca. To automaticky vo vode prepína na úsporný režim, aby spotrebovalo čo najmenej kyslíka. Z 60 až 80 tepov za minútu trebárs na 35. Tí najlepší dokážu v hĺbke ubrať na 6 až 10 tepov za minútu! Veľmi nápomocnou je ďalšia so schopností tela, takzvaný blood shift (krvný presun). Po dlhšej dobe bez dychu sa krv začne sťahovať k najdôležitejším orgánom v ľudskom tele, akými sú srdce, mozog, pľúca. Krv odchádza hlavne z rúk a nôh. Navyše má človek v tele záložný zdroj okysličenej krvi. Ak jej má telo nedostatok, začne slezina uvoľňovať ďalšie červené krvinky obohatené o kyslík. Značne sa tak predĺži doba, kedy človek nemusí dýchať.
Kde však ľudské telo prišlo k schopnostiam, ktoré nikdy nepotrebovalo? Odpoveď môžeme nájsť vo vete – mozog najskôr vypne celé telo, než by sa pripravil o kyslík. Naše vedomie je spúšťačom netušených reakcií.
A odpoveď na otázku prečo v hĺbke viac, ako 20 m pod hladinou nedôjde k zmliaždeniu pľúc? Naše pľúca podtlak vyrovnávajú tak, že vyplnia priestor pľúc krvnou plazmou a tak už nejdú viac stlačiť.
Ako sa stať freediverom?
Ako pri každom športe musí každý záujemca o freediving pre lepšie výsledky trénovať. Základom je už spomínané dokonalé ovládnutie tela a mysle. A aj keď je prekonávanie vlastných limitov vo výdrži a odolnosti obrovskou výzvou, o maximálne hĺbky a čas na začiatku vôbec nejde, no na druhej strane platí, že čím lepšie je jedinec trénovaný, tým zaujímavejšie budú zážitky pod vodou. Presne tak, ako píše jeden z návštevníkov internetového fóra:*„Je to ako ozajstná meditácia s tým rozdielom, že meditácia na súši je o správnom dýchaní a pod vodou o správnom nedýchaní.“*
Keďže učený nik z neba nespadol, v prípade záujmu je najvýhodnejšie kontaktovať kvalifikovaných trénerov a inštruktorov nádychového potápania. V prípade freedivingu ide fakticky o nutnosť mať z hľadiska bezpečnosti vždy pri sebe niekoho skúseného. Zoznam kurzov fredivingu nájdete napríklad na slovenskej stránke Freediving Academy a tiež na webe Slovakia Freedive Team Site Skúsite?
Foto: mylifeinwater.wordpress.com, scoop.co.nz, freediving.biz