11.05.2015

Je omamný ako droga. Ak ho raz vyskúšate, nebudete chcieť skončiť. Aj takto sa o surfingu vyjadrujú jeho priaznivci. Majú pravdu. Pozývame vás do sveta, ktorý vám zoberie dych.
Tento rok uplynulo 50 rokov odvtedy, ako sa v Austrálií konali prvé majstrovstvá sveta v surfingu. Ak si však myslíte, že je tento šport mladý, mýlite sa. Musíte cestovať v čase oveľa viac, ako 3000 rokov dozadu.

Nebezpečná zábavka

Píše sa rok 1778, kedy anglický námorník – kapitán James Cook pri hľadaní neexistujúcej severozápadnej cesty medzi Tichým oceánom a Atlantikom pristane pri Havajských ostrovoch. Netrvá dlho a stane sa svedkom fascinujúceho výjavu. Počas karnevalových osláv na počesť boha Lona sa tu tisícky domorodcov výskajúc preháňajú po hladine na dlhých ručne vydlabaných doskách v podivnej hre, ktorá Cookovi na chvíľu zoberie slová. V tom najbúrlivejšom príboji bez strachu pádlujú na šíre more a odtiaľ sa na hrebeňoch obrovských vĺn nechávajú unášať späť k pobrežiu. Len niekoľko okamihov predtým, ako sa ich čudné plavidlo po stretnutí s ostrými skaliskami zmení na zmeť triesok, skočia strmhlav do vody. Tu vyčkajú, kým smrtiaca vlna neopadne. Vyhráva ten, komu nepovolia nervy a v divokom besnení dopláva k skalám čo najbližšie.
Aj keď je toto divadlo úžasné, Cook má voči nemu výhrady a preto jednoducho vydá zákaz pre takýto druh zábavy. Jeho obmedzenie však nemá dlhú trvanlivosť. Po Cookovej smrti (1779) sa stane doska, vyrobená so stromov koa, willi willi a ula na pôvabných tichomorských ostrovoch doménou.
O domorodcoch, lietajúcich na prílivových vlnách sa čoskoro dozvie Európa. James Cook totiž po smrti zanechal veľmi podrobne napísané denníky, ktoré skompletizoval a vydal už v roku 1779 poručík James King. Ich počínanie berie starý kontinent s veľkou rezervou, dokonca s humorom. Netušia však, že najhlbšie dejiny surfingu siahajú ešte oveľa ďalej, do doby pred viac, ako 3000 rokmi, kedy rybári západnej Polynézie skúšajú s doskami pod pažou osedlávať vlny. Takto objavia celkom rýchly taxík, s pomocou ktorého dosahujú breh oveľa rýchlejšie, ako na loďkách.
V 4. storočí dorazia Polynézania pri svojom morskom putovaní na Havaj a so sebou si samozrejme prinesú brušnú dosku, zdokonalenú stáročiami na veľmi rýchle plavidlo, ktorú volajú paipo. S jej pomocou prekonávajú nebezpečné koralové útesy oveľa jednoduchšie, ako na bežnom člne. Postupom času prejde paipo v rukách domorodcov ďalším tuningom, ktorý umožňuje miesto ležania na ňom stáť. Miestni takéto vodné cestovanie nazývajú he´e nalu, čo v ich jazyku znamená kĺzanie po vlnách…

Pôvodný polynézsky surfing znázornil v roku 1874 ilustrátor Wallis McKay. Niet divu, že obrázky nahých domorodcov, jazdiacich na nespútaných vlnách pobúrili prudérnu časť starého kontinentu.

Pôvodný polynézsky surfing znázornil v roku 1874 ilustrátor Wallis McKay. Niet divu, že obrázky nahých domorodcov, jazdiacich na nespútaných vlnách pobúrili prudérnu časť starého kontinentu.

Hrozba zániku

Koncom 18. storočia prirazia k brehom Havaja prví európski lovci veľrýb a spolu s nimi aj obchodníci s drevom. V pestrej zmesi námorníkov nechýbajú aj poľnohospodárski osadníci a misionári. Rovnako ako pred časom Cookovi, ani im sa vôbec domorodé hry s drevenými doskami nepáčia a tak proti nim broja, ako sa len dá. Tieto puritánske snahy dovedú surfing v priebehu nasledujúceho storočia takmer k zániku. Svojim dielom k skaze prispejú aj epidémie, rozširované európskymi okupantmi. Koncom 19. storočia surfing na Havaji prakticky zaniká. Našťastie dočasne.
Príchod nového storočia sa nenesie len v znamení technickej revolúcie, ale aj k návratu k starým tradíciám. Surfing sa vracia do Tichomoria zásluhou havajských mládencov, pre ktorých sa zaužije pomenovanie Beach Boys. Ich teritóriom je dnes už legendárna pláž Waikiki a na tomto mieste sa stane surfing trvalkou. A tiež vrcholovým športom. Dodnes za túto transformáciu môžu tisícky surferov a surferských pretekárov ďakovať mužovi menom Duke Kahanamoku (1890 – 1968). Tento domorodý Havajčan a zároveň trojnásobný svetový šampión v plávaní neúnavne obchádza západné pobrežie USA so svojim surfom. Nový šport propaguje nielen tam, ale tiež v Austrálií. Úspešne. Dnes je surfing (rovnako ako rugby) Austrálskym národným športom a Duka aj napriek tomu, že uplynulo takmer štvrťstoročie od jeho smrti poznajú surferi na celom svete. Na Havaji má dokoca postavenú bronzovú sochu.

Legendárny Duke Kahanamoku a jeho surf s priam gigantickými rozmermi

Legendárny Duke Kahanamoku a jeho surf s priam gigantickými rozmermi

Nový šport

Na východnom pobreží USA šíri surfovú osvetu Dukov kolega Tom Blake a vlny Atlantiku tak spoznajú nových nadšencov tohto športu. Súčasne s týmto dochádza aj k prvým dizajnovým premenám surfovacej dosky. Experimentuje sa so šírkou, dĺžkou, ale tiež tvarom. Je to potrebné. Veď ešte v prvej polovici minulého storočia nie sú zvláštnymi päťmetrové surfy, ktoré vážia aj 50 kilogramov. Tieto giganty nahrádzajú menšie modely. Netrvá dlho a z pôvodne undergroundovej kultúry sa stane masová športová záležitosť. No v čase totálneho boomu surfingu prichádza opäť nečakaná stopka v podobe druhej svetovej vojny. Až po jej ukončení vypukne ozajstná surferská horúčka a nastáva zlatý vek surfingu. Ten trvá až do sedemdesiatych rokov a jeho hlavnými javiskami sú Havaj a Kalifornia. Rebelsky nespútaný životný štýl je plný nekonečných plážových párty, radosti aj zmyselnosti… a potom nastúpi biznis. V roku 1964 sa konajú v Austrálií prvé majstrovstvá sveta a o dva roky neskôr prichádza na svet nová generácia dosiek s názvom shortboardy. Biznisová mašinéria na jednej strane spôsobí, že sa surfing dostane na všetky kontinenty, ktoré oplývajú prílivovými vlnami, na druhej strane rýchly technologický vývoj mení havajské vodné umenie na profesionálnu záležitosť. Ako huby po daždi vznikajú nové a nové asociácie, zväzy, kluby a s nimi aj štedro honorované závody. Keď 10. januára 2004 zdolá štyridsaťdvaročný Havajčan Pete Cabrinha pri ostrove Maui vlnu merajúcu neuveriteľných 20 metrov, získa okrem prémie 70 000 dolárov aj zápis do Guinnessovej knihy rekordov.

A čo ďalej?

Dnes sú surfy vyrábané obvykle z polyuretánovej peny tvarovanej okolo drevených nosníkov. Vrchnú vrstvu tvorí sklolaminát, polyesterová živica a lak. Vybrať si môžete z rôznych veľkostí – od shortboardov po longboardy. Ak chcete zažiť tento druh zábavy, naučiť sa surfovať a mať zážitok na celý život, máme pre vás dobré správy. Už niekoľko rokov existujú na Slovensku surfingové kluby, z ktorými môžete vycestovať za tou „svojou“ vlnou. Významné miesto tu zastáva Slovenská surfová asociácia, ktorá organizuje surf tripy do Francúzska, Španielska, Portugalska, no hlavne na Kanárske ostrovy, kde má vlastnú Surf Office a kde organizuje tripy počas celého roka. V roku 2011 sa stali právoplatným členom International Surfing Association (ISA). Vďaka tomu sa napríklad otvoril Individual Scholarchip Program aj pre slovenských surferov. Slovenská Surfová Asociácia je športový klub registrovaný pod Ministerstvom vnútra SR. Môžete ich však kontaktovať aj v prípade, že ste úplný amatér.

Foto: legus-surfer.livejou­rnal.com, surf.transwor­ld.net, coradevine.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama