.=
Druhá polovica 19. storočia sa stala prelomovým obdobím pre dopravný rozvoj časti Vysokých Tatier. V podstate sa odštartoval otvorením loveckej chaty grófom Szentiványim na Štrbskom Plese. Okolo chaty pri osamelom jazere časom vyrástla osada v nadmorskej výške 1325 metrov a v nej klimatické kúpele. Do Štrby a Popradu prichádzalo množstvo turistov a kúpeľných hostí. Štrba svojou výhodnou polohou lákala dopravne sa spojiť s pôvabnou oblasťou Štrbského Plesa, rozloženou v nádhernej kotline pod vencom horských štítov.
.=
Prekonať pomerne malou vzdialenosťou výškový rozdiel 450 metrov mohla dokázať jedine ozubnicová železnica podľa niektorého zo švajčiarskych systémov. O koncesiu k stavbe „zubačky“ požiadal uhorský magnát Vojtech Keglevich v roku 1892, ale koncesiu nakoniec prevzal majiteľ Štrbského Plesa Jozef Szentiványi a následne dal vypracovať projekt v Budapešti. Obyvatelia Štrby však horskou železnicou neboli nadšení a obávali sa straty ziskov z početných krčmičiek a ďalších zariadení. Odmietali predať pozemky na stavbu trate, ale nakoniec prirodzene museli ustúpiť. V júli 1895 zememerači vytýčili trasu ozubnicovej železnice zo Štrby na Štrbské Pleso s jedinou zastávkou Móryho osada a už koncom augusta sa začala vedľa železničnej stanice Štrba stavať druhá stanica a priľahlý úsek trate. V tom čase už dielo prevzala Košicko-bohumínska železnica. Stavebnú činnosť zadala podnikateľom zo Spišskej Novej Vsi a technické zariadenia začali dodávať firmy z Budapešti.
.=
Na stavbe pracoval veľký počet robotníkov a vznikol tu i vážny štrajk spôsobený nevyplácaním miezd. Ozubnicová trať vychádzala zo samostatnej stanice s výpravnou budovou desať metrov nad stanicou Štrba. Zaujímavé bolo, že obidve stanice spojovalo koľajisko s lávkou ponad Košicko-bohumínsku železnicu.