03.09.2010

V sobotu 4. septembra sa koná 18. ročník výstupu na Pustý hrad. Z rýdzo turistického podujatia, ktoré má svoje korene vo vychádzke zvolenských turistov v roku 1990, sa stala „masovka“ s pestrým kultúrno-spoločenským programom, ktorý priláka na hrad stovky, ba i tisíce skalných i sviatočných turistov, predovšetkým milovníkov histórie, ale aj ďalekých výhľadov.

Najrušnejšie býva na Pustom hrade počas turistického výstupu, ktorý sa tradične koná v prvú septembrovú sobotu

Najrušnejšie býva na Pustom hrade počas turistického výstupu, ktorý sa tradične koná v prvú septembrovú sobotu

Njazachovalejšou časťou starého Zvolenského hradu je brána na hornom hrade

Njazachovalejšou časťou starého Zvolenského hradu je brána na hornom hrade

Vlani a toto leto sa pozornosť archeológov sústredila na dolný hrad

Vlani a toto leto sa pozornosť archeológov sústredila na dolný hrad

Z Pustého hradu sa po odlesnení otvárajú ďaleké výhľady

Z Pustého hradu sa po odlesnení otvárajú ďaleké výhľady

Kto vyšiel na hradný kopec nad sútokom Slatiny a Hrona pred dvoma desaťročiami a vyšliape si naň dnes, nestačí sa čudovať. Z temena hradného vrchu zmizol les a archeologický výskum s následnými konzervačnými prácami, ktoré prebiehajú od roku 1992, nám predstavil mohutný stavebný komplex pevnosti, aká nemá na Slovensku obdobu. Archeologické bádanie na starom Zvolenskom – dnes Pustom – hrade je spojené s menom Václava Hanuliaka, ktorého snaženie však preťala predčasná smrť v apríli minulého roka. V jeho diele pokračuje Ján Beljak, ktorý sa vlani a toto leto zameral na odkrytie tajomstiev dolného hradu. Podarilo sa mu objaviť základy stavby s rozmermi 19,80×19,80 m, ktorá mohla byť rezidenciou uhorských kráľov, keď zavítali na Zvolenský hrad. Mocné múry s hrúbkou takmer štyri metre ako aj torzo veže naznačujú, že mohlo ísť až o päťposchodovú budovu. Na jej odkrývaní budú archeológovia pracovať aj v ďalších sezónach.

Nové merania ukázali, že hradný areál, ktorý pozostáva z horného a dolného hradu a zo spojovacej časti, nemá vyše sedem hektárov, ako sa v minulosti prezentovalo, ale len 4,15 ha, napriek tomu patrí Zvolenský hrad medzi naše najmohutnejšie a najrozsiahlejšie stredoveké pevnosti.

História osídlenia hradného vrchu siaha do dávnych dôb. Archeologické nálezy hovoria, že sa tu pohyboval už človek z konca doby kamennej. Zvlášť husto osídlený bol chotár Zvolena – hradný vrch nevynímajúc – v mladšej dobe bronzovej, a to ľudom lužickej kultúry, ktorý si budoval výšinné hradiská. Po príchode našich slovanských predkov do tohto kraja sa ich centrom stalo hradisko Priekopa (Hrádok) nad neďalekou Môťovou (dnes súčasť Zvolena), ktoré chránili vody Slatiny a Neresnice. Asi v 11. stor. sa správa kraja preniesla na Zvolenský (Pustý) hrad. Ako ukázal výskum jeho najstaršou časťou bola obytná veža na vrchole hradného vrchu, ktorá mohla mať až osem podlaží. Postavili ju najneskôr za panovania Bela III. (vládol v rokoch 1172 – 1196), s ktorým spája výstavbu hradu aj Anonymova kronika. Hrad vraj dal postaviť knieža Borš, ktorý zo svojho sídla v Tekove podnikal výpravy hore Hronom a signálom k výstavbe bol statný jeleň, ktorého sa mu v tunajších pralesoch podarilo uloviť. Hoci Anonymove údaje o Zvolene nepokladajú historici za hodnoverné, faktom je, že Zvolenský hrad stál už pred tatárskym vpádom v roku 1241, ktorému ani on neodolal. Avšak len čo Tatári odtiahli, hneď sa začalo s renováciou hradu, ktorú podporil aj kráľ Belo IV. a pri svojej návšteve hradu v decembri 1243 obnovil mestské práva Zvolena, ktoré sa stratili v ohni bojov.

Zvolenský hrad bol centrom rozsiahlej Zvolenskej župy, ktorá v tom čase zasahovala až po poľské hranice, teda aj na Liptov, Oravu a Turiec. Zo županov , ktorí sídlili na hrade Zvolen, sa stal najlegendárnejším magister rytier Donč. Žil v neľahkých časoch, keď väčšinu Slovenska ovládal trenčiansky oligarcha Matúš Čák. Aj Donč ho podporoval, no neskôr sa pridal na stranu nového kráľa Karola I. Róberta a podporoval jeho reformy. V druhej polovici 14. stor. však nový panovník Ľudovít I. Veľký dal postaviť nový zámok priamo na okraji mesta, čím význam starého hradu odsunul na perifériu aj z historického hľadiska. Napriek tomu na ňom ešte Jan Jiskra v polovici 15. stor. umiestnil svoju žoldniersku posádku, ktorá však neubránila hrad pred útokom Huňadyho vojsk a tie ho podpálili. Ruiny hradu zobrazuje Willenbergova kresba z roku 1599, keď na mieste hradu bola protiturecká pozorovateľňa – vartovka. V nasledujúcich storočiach hradné múry zarastali trávou, burinou, krovím i stromami, až sa stal hodným svojho názvu – Pustý hrad. Nový život do jeho múrov vniesol až archeologický výskum po roku 1992.

Dnes je hrad významným kultúrno-historickým objektom a má svoje miesto v cestovnom ruchu. Zvolenčania sa ho snažia začleniť do lesoparku, ktorý je rekreačným zázemím obyvateľov mesta a jeho návštevníkov. Svojská atmosféra vedie k organizovaniu rôznych akcií, medzi ktorými popredné miesto má práve septembrový turistický výstup. Začína sa v sobotu 4. septembra o 8. hod. v Parku Ľudovíta Štúra na Námestí SNP v centre Zvolena, kde je dnes aj začiatok modro vyznačkovaného turistického okruhu, na ktorého zvládnutie potrebuje bežný turista asi 2 ¾ hodiny. V sobotu si však musíte rezervovať viac času, keďže na hrade budete môcť sledovať vystúpenia šermiarov zo skupiny Ricasso a pobaviť sa pri muzike bluesgrassových i folkových kapiel. Samozrejme, že nebudú chýbať odborníci, ktorí pripravia záujemcom prehliadku hradu s odborným výkladom. Na pamiatku si budete môcť odniesť aj pravý pustohradný denár, ktorý si môžete vlastnoručne vyraziť pred chatkou, ktorú na hrade postavili členovia združenia Priaznivci Pustého hradu a ktorú uvažovali už tohto roku odstrániť, keďže stratila svoj pôvodný účel slúžiť archeologickému výskumu a po odlesnení priam bije do očí a nekorešponduje s historickou atmosférou hradu. Primátor Zvolena Miroslav Kusein na návrh poslancov mestského zastupiteľstva napokon rozhodol, že chatka zostane na hrade dovtedy, kým nevybudujú nové informačné centrum. Na to by sa mala prestavať bývalá horáreň na Haputke, na mieste, kde sa začína náučný chodník na Pustý hrad. Je to v podstate hlavné východisko na Pustý hrad. Nachádza sa za zimným štadiónom, pri ktorom môžete zaparkovať auto.

Na starom Zvolenskom hrade, pre ktorý sa ujalo pomenovanie Pusťák, čaká na archeológov ešte veľa práce. A rovnako veľa roboty a zrejme aj diskusií si vyžiada aj celková úprava hradného areálu a jeho trvalé začlenenie do prvoradých turistických atrakcií.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama