12.07.2011

S myšlienkou navštíviť Moskvu som sa pohrával takmer desať rokov. A možno by som sa tam nedostal doteraz, keby som jedného dňa pri prezeraní satelitných snímok tohto veľkomesta neobjavil čosi, čo ma ohúrilo. Priamo v Moskve na brehu rovnomennej rieky stála biela silueta podobná lietadlu, silueta, ktorú som dôverne poznal z obrázkov a videí – raketoplán Buran.
Buran Googleearth
Naozaj to bol on. Mne, ako nadšencovi kozmonautiky a vesmíru nebolo viac treba. A tak sa stalo, že ešte v ten rok som Moskvu aj s partiou priateľov navštívil. Zvolili sme si cestu pre niekoho možno netypickú – vlakom.
Naša výprava začala v jeden septembrový štvrtok o pol šiestej večer v Ružomberku, kde sme nastúpili na medzinárodný rýchlik Bratislava – Moskva . Čakala nás viac, ako 35 hodinová cesta a dve noci strávené vo vlaku. Nuž, 2000 kilometrov je 2000 kilometrov a tak sme sa rozhodli prespať čo najdlhšiu časť trasy. Prvýkrát sa nám to podarilo až za slovenskými hranicami po dlhej polnočnej prestávke, spôsobenej výmenou podvozkov vagónov za širokorozchodné. Ešte predtým sme sa v ukrajinskom Čope rozhodli posunúť hodinky o dve hodiny napred na moskovský čas. Náš spánok bol dlhý a výdatný. Mal za následok to, že druhú noc vo vlaku – po vstupe na územie Ruska sme už nespali takmer vôbec. Ale všetko zlé je na niečo dobré. V sobotu nad ránom sme totiž narazili vo vlakovej uličke na Dimitrija. Dima bol čerstvý štyridsiatnik a rodený Moskovčan. Vracal sa od známych z Ukrajiny. Živo sa zaujímal o to, kam ideme a keď počul o raketopláne, takmer vyrástol o dve hlavy: „Buran? Tam som bol aspoň stokrát!“ Dima síce pracoval ako rozvážač minerálok po Moskve, no kozmonautika bola jeho celoživotná láska. Dokázal o nej rozprávať hodiny. A čím viac rozprával, tým viac som sa utvrdzoval v myšlienke, že lepšieho sprievodcu po Moskve nenájdeme. Navrhol som mu to a on súhlasil. Len si najprv potreboval čosi vybaviť. Keď sme v sobotu pred obedom vystupovali z vlaku na stanici Kijevskaja, chceli sme najprv pešo prejsť na Arbat, vzdialený len pár minút cesty. Dima však bol proti. Odprevadil nás do metra a pripomenul, aby sme nezabudli vystúpiť na Divadelnej. Tam sme sa mali o tri hodiny stretnúť. „Čo tam budeme robiť tri hodiny?“ nedalo nám neopýtať sa. „Nebojte, aj málo vám bude.“ Znela Dimitrijova odpoveď. Mal pravdu. Divadelná je totiž zastávka v centre Moskvy oproti Štátnej Dume. Odtiaľ vidno červené vežičky Historického múzea – a za ním už začína Červené námestie. Veru, tri hodiny bolo málo. Prechádzali sme sa popri slávnom Kremeľskom múre, po námestí, kde v kedysi dávno máji defilovali pred zaplnenými tribúnami všetky silové zložky vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Videli sme mauzóleum aj s „múmiou“ Lenina. Chrám Vasilija Blaženého, ktorý sa jednoducho nedá opísať slovami. A samozrejme sme nazreli do GUM-u, jedného z najväčších obchodných centier na svete. Tam sme sa schuti najedli a takmer behom sa vracali k zastávke metra, kde nás už čakal večne usmiaty Dima. „Bolia vás nohy?“ znela jeho prvá otázka. A keďže sme sa zhodli, že nebolia, navrhol prejsť v vytúženému raketoplánu pešo. A tak sme sa popri rieke Moskve vydali smerom k parku Gorkého.

Smelé plány a smutný koniec raketoplánu Buran

Presun raketoplánu
Dima bol skvelý rozprávač a tak sme sa cestou dozvedeli informácie, ktoré si len tak jednoducho „nevygooglujete“. Buran sa mal stať vrcholným článkom sovietskeho vesmírneho výskumu. Počas osemnástich rokov sa na jeho vývoji a výrobe podieľalo viac, ako milión ľudí, 1286 vedeckých a výrobných spoločností a ich úsilie bolo v roku 1988 (15. novembra) korunované prvým úspešným bezpilotným letom tohto stroja. Buran bezpečne vyniesla na orbit nosná raketa s názvom Energia. Po dvesto šiestich minútach kozmickej misie a dvoch obletoch Zeme sa Buran vrátil na kozmodróm Bajkonur – celý pristávací manéver bol riadený automaticky (tento manéver nebol schopný do dnešných dní urobiť ani jeden z amerických raketoplánov !). O tom, že Buran bol naozaj vynikajúcim strojom svedčí napríklad aj to, že z 38 000 keramických doštičiek, zabezpečujúcich jeho ochranu sa počas letu znehodnotilo len 5. Buran pristál za poveternostných podmienok, pri ktorých by americký raketoplán povolenie pristáť nedostal. Počas skúšobného letu mysleli Rusi aj na to, ak by počasie bolo natoľko nepriaznivé, že by pristávací manéver nebol možný. Zaujímavosťou je, že záložná pristávacia dráha pre prípad zlyhania Bajkonuru bola vybudovaná v bývalom Československu vo vojenskom priestore Ralsko blízko Liberca. Pristávacia dráha tu bola rozšírená na 80 metrov a predĺžená takmer na dva a pol kilometra. Nič z toho však nebolo potrebné. Buran bezpečne pristál aj napriek silnému bočnému vetru na Bajkonure. Pristávacia rýchlosť bola takmer 310 km/h. Úspech tejto misie vyvolal obrovský záujem pokračovať v začatom diele. Po raketopláne Buran mali štartovať v priebehu rokov ďalšie, dokonalejšie typy. Niektoré mali dokonca vybraté svoje mená – Ptička (vtáčik) a Bajkal. V tej dobe ešte nik netušil, že prvý let ruského raketoplánu bude zároveň jeho posledným. Vzhľadom k politickým zmenám nielen v Sovietskom Zväze, ale aj na celom svete (koniec studenej vojny) sa stal projekt Buran nepodstatný. Svoju úlohu zohral aj rozpad Sovietskeho zväzu. Rusi ešte stihli zostrojiť Ptičku, aj ju previezli na Bajkonur do terajšieho Kazachstanu. Plán vypustiť tento raketoplán strskotal v roku 1991, nepodarilo sa to ani v nasledujúcich rokoch. Kým Ptička čakala na svoj let v Kazachstane, v roku 1993 dokončovali Rusi výrobu tretieho raketoplánu s typovým označením 2.01 (podľa viacerých zdrojov mal niesť názov Bajkal) . Ten už mal letieť s posádkou. Bohužiaľ v tom istom roku vychádza nariadenie vlády o úplnom zastavení projektu Buran. Tak sa stal z projektu, ktorý od roku 1976 zhltol viac, ako 16 miliárd rubľov raketoplán na jedno použitie.
energia – buran

Čo bolo ďalej?

Jasné, že nás zaujímalo, aký osud postihol jednotlivé raketoplány. Už dávno sme vedeli, že okrem modelu, ktorý letel do vesmíru bolo vyrobených ďalších 7 testovacích modelov. Tieto modely slúžili k dynamickým, statickým, teplotným, vibračným a iným záťažovým testom. Hoci ich Rusi nazývali makety – vzhľadovo boli na nerozoznanie od Buranu. Kam sa podeli? Odpovede, ktoré sme mali možnosť nájsť na internete sú neúplné, alebo sa v mnohom líšia. Kde je teda pravda?
Aj na tieto otázky poznal Dima odpovede. Aj keď dosť trpké.
Samotný Buran, ktorý sa dostal do vesmíru, dnes už fakticky neexistuje. Po osamostatnení Kazachstanu (kde sa nachádza kozmodróm Bajkonur) museli Rusi v rámci deblokácie svojho dlhu voči Kazachom „venovať“ im tento raketoplán. Buran bol vzápätí umiestnený priamo na Bajkonure v hangári s označením 112. Osamostanenie Kazachstanu však prinieslo Bajkonuru mnohé negatíva. Štedré dotácie na údržbu kozmodrómu vyschli a tak sa stalo čosi, čo naveky pochovalo Buran doslova a do písmena… Hangár 112 bola obrovská betónovo – plechová stavba. V jej vnútri nebol uskladnený len samotný Buran, ale aj časti nosnej rakety Energia. Keďže vzhľadom na finacie nebola na tejto budove vykonaná takmer 10 rokov žiadna údržba, 12. mája 2002 spadla strecha hangáru pod ťarchou snehu priamo na raketoplán a zničila ho. Zahynulo pri tom 8 ľudí. V tom istom roku bol definitívne rozpustený oddiel ruských kozmonautov, pripravujúcich sa na prvý pilotovaný let ruského raketoplánu…

Pozostatky raketoplánu v hangári 112

Pozostatky raketoplánu v hangári 112

Raketoplán Ptička zostal tiež v Kazachstane – už takmer 20 rokov pripravený na let. Podľa správ je uložený v oblasti múzea J.Gagarina a je v relatívne dobrom stave.
Tretí raketoplán 2.01(Bajkal) bol v čase ukončenia projektu Buran – Energia skompletovaný iba zo 40% a v továrni v Tušine, kde ho vyrábali a konštruovali zostal až do roku 2004 – potom ho demontovali a vyviezli po častiach k mestu Chimki pri Moskve na dočasné uskladnenie.
Málokto vie, že v roku 1993 bol kompletovaný aj raketoplán s poradovým číslom 2.02 (bez mena). Po zastavení výroby bol rozobratý a niektoré jeho súčiastky predané cez internet.
Práce tiež začali aj na piatom raketopláne, ten však bol už v roku 1995 rozobratý priamo vo výrobnom závode, ktorý potom zmenil výrobný program a údajne doteraz vyrába autobusy.

Kam sa podeli testovacie modely projektu Buran?

Sú uložené v hangároch a halách po celom Rusku, kde vo väčšine prípadov hrdzavejú a chátrajú. Ale nie všetky. Najzaujímavejší osud mali dva z nich.
Testovací model OK-GLI (BTS02) Bol predstavený v Sydney v rámci Olympijských hier 2000, odtiaľ pokračovala jeho púť do Bahrajnu, kde ho kúpil bohatý podnikateľ čínskeho pôvodu pre svoj projekt Space Shuttle World Tour. No okrem roku 2002, kedy ho vystavili na letnom festivale, nebolo umožnené verejnosti (až na malé výnimky) pokochať sa pohľadom naň. Hovorí sa, že počas piatich rokov bol skladovaný po častiach v Bahrajnskom prístave. Až v roku 2008 ho odkúpilo Nemecké technické múzeum Speyer a po mnohých právnych bitkách ho previezlo do nemeckého Sinsheimu, kde je doteraz. Nemci mu približne za 10 miliónov € pripravili dôstojné miesto, ktoré bude asi jeho posledným domovom. Záujem turistov o túto atrakciu je obrovský a tak sa zdá, že púť tohto modelu skončila naozaj v dobrých rukách.

Presun raketoplánu do Technického múzea Speyer

Presun raketoplánu do Technického múzea Speyer

A to sa už vlastne dostávame k modelu OK-TVA. K modelu, ku ktorému sa blížime po nábreží rieky Moskvy. Gorkého Park nám spočiatku pripadal, ako park oddychu. Možno to bolo preto, že sme sem prišli zo severnej strany. Tu sa nachádzajú dve horské dráhy, obrovská hojdačka, čertovo koleso… Z tohto pohľadu je Buran poslednou atrakciou. No už z diaľky zaujme svojou majestátnosťou. Veď je dlhý takmer 36 metrov a 17 metrov vysoký. A tak sme konečne stáli pred ním. Do raketoplánu sa dá vojsť z pravej bočnej časti, ale aj zozadu. Kým sme sa kochali pohľadom na jeho tvary, Dima rozprával ďalej. OK-TVA je na nábreží Gorkého Parku od polovice devätdesiatych rokov minulého storočia. Plány investorov boli priam pompézne. Urobiť z raketoplánu atrakciu, akú svet nevidel. Vnútornú (nákladovú) časť premenili dizajnéri na tématickú reštauráciu, kde sa podávali jedlá, aké majú k dispozícií kozmonauti (polievky v tubách a podobne). Zároveň predelili tento priestor dreveným (!) panelom a v druhej časti zakomponovali 30 sedadiel opatrených technológiu simulujúcou preťaženie pri štarte a pristávaní a zároveň beztiažový stav počas letu. Počas toho všetkého sa po stranách sedadiel, aj v prednej časti premietali filmy z čias najväčšej slávy Buranu… Finančné náklady na prevádzkovanie atrakcie malo vykryť vstupné. Nestalo sa tak. Buran sa stretol s nezáujmom. Samozrejme, boli dni, keď turisti čakali fronty na vstup, ale po čase sa všetko zmenilo. Prudký pokles predaja vstupeniek prinútil začiatkom nového milénia skrátiť program vnútri raketoplánu na 20 minút zo štyridsiatich. Približne v roku 2007 čakala Buran ďalšia pohroma. Vplyvom počasia, ale aj nezáujmu o vonkajšiu údržbu začali opadávať z trupu doštičky tepelnej izolácie. Bolo finančne neúnosné pripevniť ich naspäť tak, aby neohrozovali okoloidúcich.

Opadaná tepelná ochrana raketoplánu

Opadaná tepelná ochrana raketoplánu

…a po rekonštrukcií

…a po rekonštrukcií

Rusi to vyriešili po svojom. Poškodené miesta zatreli čiernou farbou nanesenou priamo na plech, kde kedysi boli doštičky upevnené. Ani takýto nešetrný zásah neubral raketoplánu na majestátnosti. Plní očakávania sme teda vstúpili do prednej časti Buranu. Kokpit pripomínal ten, čo je v lietadle. Dalo sa v ňom dokonca sedieť, čo sme neočakávali kvôli tomu, že toto bol bezpilotný model. Po niekoľkých minútach v kokpite sme sa presunuli do zadnej časti, kde sme chceli vyskúšať simulovaný stav beztiaže. Asi nám to nebolo súdené. Priestor so sedačkami bol v tom čase v stave rekonštrukcie. No aspoň sme si pozreli videá. Jesť stravu kozmonautov ma nelákalo. Dima totiž správne pripomenul, že je to len marketingový ťah a v skutočnosti sa do vesmíru takéto jedlá neexportujú. Je to čistá chemikália v tube zo znakmi bývalého Sovietskeho Zväzu, ktorú vyrábajú v akejsi továrni na konzervy. Tak sme si dali aspoň kávičku. A veru, bola chutná. A stála za to. Veď kto si už môže povedať, že pil kávu v raketopláne? Ja áno.
V článku boli použité pramene a obrázky z http://www.buran.ru , http://www.aerospaceweb.org , http://www.k26.com/buran , www.googleearth.com, www.russianspaceweb.comhttp://speyer.technik-museum.de
Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 3


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Milan Švidroň 14.10.2011 12:39
Milan Švidroň

Pridávam raritku na videu www.youtube.com/watch?v=QRXNcQ8q3cA

Ivan Nôta 06.10.2011 21:04
Ivan Nôta

Presne týmto vlakom som cestoval ja. Už iba dodám, že naozaj je to dlhá cesta, no napriek tomu sa dá vychutnať v spoločnosti kamarátov.

Buran (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 12:34
Buran
Buran (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 12:28
Buran

Podrobný rozpis trasy tohoto rýchlika: 217.12.48.27/elis/trasa.aspx?vlakid=R_609_00

Buran (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 12:27
Buran

Pozri si trasu rýchliku R 609 BAYER . Z Bratislavy ochádza 0 13:57, pokračuje cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Ružomberok, Košice a o 22:20 je v Čiernej nad Tisou. Odtiaľ cez Ukrajinu až do Ruska. Trvá to však veľmi dlho....

Milan Švidroň 05.10.2011 10:42
Milan Švidroň

Pozri si www.zsr.sk :)

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 10:24
Fifo

Ako tam chodi zo Slovenska vlak ???

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 10:22
Fifo

To si siel vlakom?

Buran (Neregistrovaný užívateľ) 05.10.2011 09:46
Buran

Ahooooj :) Vrátil som sa z Moskvy. Po týždni!!!! Super výlet. Super tip na návštevu raketoplánu. Je to naozaj bomba.

Ivan Nôta 19.07.2011 18:56
Ivan Nôta

mám ďalšie súradnice do GoogleEarth - 45.919566°, 63.310011°

Bajkonur - Kazachstan - raketolán Ptička - bohužiaľ bez prístrešku voľne hrdzavejúci :(

Ivan Nôta 19.07.2011 18:38
Ivan Nôta
kromplik napísal:

Ako je možné, že Rusi dokázali vyrobiť takú mašinu, že aj Američania boli z toho v šoku?

Kedysi sa hovorilo, že priemyselná špionáž Rusov fungovala tak dokonale, že sa Buran a Space Shuttle podobajú na seba, ako vajce vajcu. Rusi to odmietali s tým, že aero a termodynamika je rovnaká všade vo vesmíre a nezávisí od kapitalistického a socialistického rozdelenia sveta - preto tá podobnosť. Najpozoruhodnejší rozdiel bol v nosných raketách. Ruská Energia bola najväčšia raketa, akú kedy človek postavil - tak silná, že dokázala bezpečne vyniesť Buran na obežnú dráhu a ten už nepotreboval raketové motory, ako americký Space Shuttle. Energia bola pritom poháňaná čisto kvapalnými pohonnými látkami, kým Američania od roku 1970 v rámci úsporných opatrení používali tuhé palivo SRB (Solid Rocket Booster). Tieto pevné palivá sú oveľa lacnejšie, ako kvapalné palivo, ale aj oveľa nebezpečnejšie - stačí spomenúť haváriu Challengera. Čo sa týka raketoplánu Buran, Rusi ho skonštruovali doslova, ako kozmický vetroň, pričom sa dali po jeho bokoch primontovať prúdové motory, a tak mohol pristávať takmer na každom letisku sveta. V porovnaní s Američanmi si treba uvedomiť, aký bol bývalý Sov. Zväz obrovský - Američania síce mali peniaze, ale nemali také "mozgy" ako Rusi. Rusi sa naopak snažili o maximálny vývoj každého vynálezu. Kapacitne na to stačili aj keď finančne to bolo biednejšie. Samozrejme sa dá namietať, že aj Američania mali skvelý tím vedcov - no výsledky súperenia v kozme hovoria za všetko - prvé kozmické teleso na orbite nebolo z USA, ani prvý živý tvor a ani prvý človek. Američania síce pristáli prví na mesiaci - ale v kozmických pretekoch vyhrávali s prevahou Rusi - aj za cenu najvyšších obetí. Porovnanie amerického raketoplánu s ruským je dôkladne spracované na stránke www.k26.com/buran/Info/A_Comparison/a_comparison.html
Je toho tak veľa, že sem by mi to všetko nevošlo.

kromplik (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 17:43
kromplik

Ako je možné, že Rusi dokázali vyrobiť takú mašinu, že aj Američania boli z toho v šoku?

Bajkonur (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 17:09
Bajkonur
Ivan Nôta napísal:

Buran šiel do múzea v kompletnom stave (bez rozoberania) pomocou špeciálnych ťahačov - konvoj šiel tak pomaly, že na tejto ceste ho na pešo sprevádzali tisícky Nemcov. Nádherné video z tejto púte nájdeš tu: www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=QcUar…
...alebo rovno navštív stránku speyer.technik-museum.de/en/en/spaceshuttle-buran a dozvieš sa viac

Paráda. Stokrát vďaka

Ivan Nôta 19.07.2011 16:09
Ivan Nôta
Bajkonur napísal:

Zaujala ma fotka raketoplánu pri sťahovaní do Nemecka. Ako ho dopravili do toho múzea? Po preprave loďou ho rozobrali a znovu poskladali, alebo ako? Nemáš nejaké info?

Buran šiel do múzea v kompletnom stave (bez rozoberania) pomocou špeciálnych ťahačov - konvoj šiel tak pomaly, že na tejto ceste ho na pešo sprevádzali tisícky Nemcov. Nádherné video z tejto púte nájdeš tu: www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=QcUar…
...alebo rovno navštív stránku speyer.technik-museum.de/en/en/spaceshuttle-buran a dozvieš sa viac

Bajkonur (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 15:41
Bajkonur

Zaujala ma fotka raketoplánu pri sťahovaní do Nemecka. Ako ho dopravili do toho múzea? Po preprave loďou ho rozobrali a znovu poskladali, alebo ako? Nemáš nejaké info?

Bajkonur (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 15:28
Bajkonur

Vynikajúci článok a ešte lepšia diskusia. ďakujem

Ivan Nôta 19.07.2011 11:24
Ivan Nôta
CMC napísal:

Člověče, tolik informací, kolik si přidal do diskuze by vystačilo na celý článek. Neuvažuješ shrnout toto info v novém článku? Máš nějaké podrobnější informace o samotném letu raketoplánu?

V skratke - ŠTART: 15.11.1988 čas:03:00:00 UT. Vo výške 40 km sa oddelili po dvojiciach 4 bloky prvého stupňa nosnej rakety Energia. Vo výške 160 km sa oddelil 2.stupeň a ten zhorel v atmosfgére okolo 03:40 hod nad Tichým oceánom.Raketoplán v tom čase letel po balistickej dráhe a Rusom stačili iba dva manévre, trvajúce len necelých 110 sekúnd na to, aby ho naviedli na kruhovú dráhu. Po vykonaní plánovaných previerok boli zapnuté motory raketoplánu na cca 3 minúty, čo zapríčinilo, že jeho rýchlosť klesla o 70 m/s a raketoplán začal klesať smerom k našej atmosfére.Záverečná fáza zostupu bola prevedená pomocou mikrovlnného navádzacieho systému. Buran pristáva o 06:25 UT na dráhe kozmodrómu bajkonur. Pri brzdení boli ako výpomoc použité padáky s plochou 75 metrov štvorcových. O pokračovaní článku neuvažujem, predsa sa len jedná o portál, venujúci sa koníčkom, ktoré môže vykonávať každý. Ak sú však ešte nejaké otázky, kľudne ich smerujte sem, do diskusie. Ak budem vedieť, odpoviem.

CMC (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 11:10
CMC

Člověče, tolik informací, kolik si přidal do diskuze by vystačilo na celý článek. Neuvažuješ shrnout toto info v novém článku? Máš nějaké podrobnější informace o samotném letu raketoplánu?

Ivan Nôta 19.07.2011 10:50
Ivan Nôta
Ivan Nôta napísal:

Skupina kozmonautov pre let raketoplánom sa pripravovala už od roku 1978. K informáciám z tohoto obdobia je dosť ťažký prístup, pretože projekt raketoplánu podliehal najvyššiemu stupňu utajenia. Známy je napríklad plán rozvoja sovietskej kozmonautiky z roku 1966, kde o raketopláne nie je ani zmienka - no už o 7 rokov neskôr (1973) unikli informácie o Projekte 303 - čo bol krycí názov pre Buran.Takže v roku 1978 sa pripravovali kozmonauti - Igor Volk, Anatolij Levčenko, A. Ščukin, R. Stankjavičjus a O. Kononenko na let raketoplánom. Igor Volk bol už predtým skúšobným pilotom špeciálnych lietadiel, ktoré sa v podvese dopravovali do výšky 8 - 10 km a odtiaľ pokračovali v samostatnom lete. V tejto súvislosti môžem spomenúť, že aj raketoplán absolvoval let s pilotom - nebolo to však vo vesmíre, ale len pár km nad zemou. Prvý pilotovaný model raketoplánu bol úspešne vykonaný už 4.6.1982. Tu musíme spomenúť tragédiu z roku 1978, k

Prvý samostatný skúšobný let sa uskutočnil 10.11.1985. Pilotmi boli Igor Volk a Rimantas Stankjavičjus. Vyleteli do výšky 1000 m , urobili jeden okruh a za 12 minút úspešne pristáli.Do 15.apríla 1988 bolo takýchto skúšobných letov 24. Po ukončení skúšobných letov boli určené aj dve najpravdepodobnejšie posádky pre let raketoplánom do vesmíru (Igor Volk + Rimantas Stankjavičjus a Anatolij Levčenko + Alexandr Ščukin. Volk a Levčenko vo vesmíre boli. Igor Petrovič Volk v roku 1984, ako 143. kozmonaut vo vesmíre letel na lodi Sojuz T-12. Anatolij Semjonovič Levčenko v roku 1987, ako 204. kozmonaut vo vesmíre letel na lodi Sojuz TM-4. Levčenko sa bezpilotovaného štartu Burana nedožil. Umrel 6.6.1988 po operácií ťažkého nádorového ochorenia. O dva mesiace neskôr tragicky zahynul Alexander Ščukin pri skúšobnom lete lietadla Suchoj SU-26.Ostatní členovia oddielu sa štartu raketoplánu Buran zúčastnili. Pre zaujímavosť - Igor Volk bol v riadiacom stredisku na Bajkonure, Stankjavičjus pilotoval sprievodný MIG-25, z paluby ktorého zaznamenal štart rakety Energia aj samotné pristátie raketoplánu kameraman Sergej Žadovskij...

Ivan Nôta 19.07.2011 10:33
Ivan Nôta
Vlado napísal:

Kdesi som čítal, že už v roku 1980 bola pripravovaná skupina kozmonautov k letu na raketopláne. Leteli niekedy do kozmu ? Myslím v klasickej rakete - ako náplasť za to, že sa nepreviezli v raketopláne? Tiež som veľkým fanúšikom kozmonautiky a literatúry je pobiedne. Ináč, článok je skvelý, ale ja sa asi zájdem pozrieť na raketoplán do Nemecka - je to bližšie.

Skupina kozmonautov pre let raketoplánom sa pripravovala už od roku 1978. K informáciám z tohoto obdobia je dosť ťažký prístup, pretože projekt raketoplánu podliehal najvyššiemu stupňu utajenia. Známy je napríklad plán rozvoja sovietskej kozmonautiky z roku 1966, kde o raketopláne nie je ani zmienka - no už o 7 rokov neskôr (1973) unikli informácie o Projekte 303 - čo bol krycí názov pre Buran.Takže v roku 1978 sa pripravovali kozmonauti - Igor Volk, Anatolij Levčenko, A. Ščukin, R. Stankjavičjus a O. Kononenko na let raketoplánom. Igor Volk bol už predtým skúšobným pilotom špeciálnych lietadiel, ktoré sa v podvese dopravovali do výšky 8 - 10 km a odtiaľ pokračovali v samostatnom lete. V tejto súvislosti môžem spomenúť, že aj raketoplán absolvoval let s pilotom - nebolo to však vo vesmíre, ale len pár km nad zemou. Prvý pilotovaný model raketoplánu bol úspešne vykonaný už 4.6.1982. Tu musíme spomenúť tragédiu z roku 1978, kde pri štarte nového lietadla zahynul kozmonaut Kononenko a skúšobné lety boli na 4 roky pozastavené. Prvé pilotované skúšky priniesli mnoho poznatkov, ktoré sovieti zúžitkovali pri vývoji raketoplánu (aerodynamika, tepelné vlastnosti a pod.). Je známe, že jeden z týchto modelov pristál v Indickom oceáne a dva v Čiernom mori. Spočiatku bol prototyp raketoplánu vynášaný do vzduchu pomocou ťažkého lietadla äbombardéra) VM-T. Neskôr bol vybavený štyrmi reaktívnymi motormi a tak mohol vzlietať a pristávať sám.

Ivan Nôta 19.07.2011 10:06
Ivan Nôta
Dušan napísal:

Keby boli Rusi tušili, že ten let raketoplánu Buran je prvý a posledný, asi by ho nechali vo vesmíre dlhší čas a nie iba dva oblety :)Zachovali sa niekde aj jeho technické dáta? Nemyslím len rozmery, ale napríklad aj nosnosť a podobne. Predsa to bol stroj, ktorý mal za úlohu vynášať na orbit náklad.

Rozhodnutie ponechať Buran vo vesmíre len 3 a pol hodiny a dva oblety nezáviselo od jeho tech. možností. Musíme si uvedomiť, že išlo o bezpilotný let a všetky funkcie raketoplánu riadili počítače. Ná tú dobu síce výkonné (dnes by sme sa nad ich parametrami len pousmiali), no aj tak kapacitne nestačili na spracovanie takého množstva dát, aby si v tom čase mohol Buran dovoliť viac, ako dva oblety a pristáť na vopred určenom mieste (Bajkonur). Jednoducho pred dvadsiatimi rokmi to nebolo možné. Čo sa týka tech. parametrov, za zmienku stojí napríklad, že už samotný Buran bol konštruovaný na 7 až 30 dní letu. Posádku mohli tvoriť dvaja až štyria kozmonauti, no s nimi sa mohlo do vesmíru prepraviť 6 ďaľších "cestujúcich". Buran pri štarte vážil 105 ton (pri pristátí 82 tom) a do vesmíru bol schopný vyniesť 30 tonový náklad (vzhľadom na zaťaženie pri pristávaní mohol pristáť s 20 tonami nákladu, ale aj to je úctyhodné číslo). Nákladový priestor bol 18,3 m dlhý a jeho priemer bol 4,7 m (priemer trupu 5,6 m). Pristávajúca rýchlosť bola určená na 340 km/h a dĺžka dojazdu pri pristávaní činila 1100 m a ž 2 kilometre. Plánovaná životnosť bola až 100 štartov do vesmíru !!! Teda je naozaj škoda, že stroj s takýmito parametrami letel iba jedenkrát.

Vlado (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 09:37
Vlado

Kdesi som čítal, že už v roku 1980 bola pripravovaná skupina kozmonautov k letu na raketopláne. Leteli niekedy do kozmu ? Myslím v klasickej rakete - ako náplasť za to, že sa nepreviezli v raketopláne? Tiež som veľkým fanúšikom kozmonautiky a literatúry je pobiedne. Ináč, článok je skvelý, ale ja sa asi zájdem pozrieť na raketoplán do Nemecka - je to bližšie.

Dušan (Neregistrovaný užívateľ) 19.07.2011 08:19
Dušan

Keby boli Rusi tušili, že ten let raketoplánu Buran je prvý a posledný, asi by ho nechali vo vesmíre dlhší čas a nie iba dva oblety :)Zachovali sa niekde aj jeho technické dáta? Nemyslím len rozmery, ale napríklad aj nosnosť a podobne. Predsa to bol stroj, ktorý mal za úlohu vynášať na orbit náklad.

Wewerka (Neregistrovaný užívateľ) 18.07.2011 20:58
Wewerka
Mino (Neregistrovaný užívateľ) 18.07.2011 20:51
Mino
Ivan Nôta napísal:

Nie - na obrázku je lietadlo s menom Mrija. No aj Ruslan aj Mrija sú vlastne lietadlá typu Antonov. Ruslan je AN 124 a Mrija AN 225. Pravdu máte v tom, že obidve lietadlá boli prispôsobené na prevoz raketolánu Buran. Na lietadlo Ruslan vo Zvolene si pamätám aj ja - pri jeho pristávaní sa triasli okná a hukot bol takmer neznesiteľný. Ale pohľad na pristávajúce monštrum stál za to. Krásne video lietadla Ruslan s Buranom na chrbte je tu: www.livevideo.com/video/85D4BF8C62B74A4BBE43837039836F76…
Detailný záber na kolesá pri pristávaní mi umožnil zrátať ich. Ak rátame dve kolesá na jednu nápravu, tak som ich aj s prednými narátal spolu 34 !!!! :)
Nuž a video Mrija+ Buran nájdete tu: www.youtube.com/watch?v=QRXNcQ8q3cA

Ďakujem za linky na videá. Na Ruslana si pamätám. Vtedy obloha nad Zvolenom na pár minút potemnela, ako keby sa blížila noc. Ruslan je neskutočný stroj. Článok je naozaj perfektný. Sú to síce socialistické dejiny, ale právom si zaslúžia pozornosť aj po rokoch. Ešte raz vďaka.

Ivan Nôta 18.07.2011 20:43
Ivan Nôta
Jozef napísal:

Prepáčte, trochu sa zapojím do diskusie. Pochádzam od Zvolena a pamätám si, ako pred dvadsiatimi rokmi pristálo na letisku Sliač obrovské lietadlo menom Ruslan. Vtedy o ňom hovorili, že je to lietadlo, ktoré dokázalo previezť raketoplán Buran na svojom chrbte. Je to to lietadlo,ktoré je na obrázku v článku?

Nie - na obrázku je lietadlo s menom Mrija. No aj Ruslan aj Mrija sú vlastne lietadlá typu Antonov. Ruslan je AN 124 a Mrija AN 225. Pravdu máte v tom, že obidve lietadlá boli prispôsobené na prevoz raketolánu Buran. Na lietadlo Ruslan vo Zvolene si pamätám aj ja - pri jeho pristávaní sa triasli okná a hukot bol takmer neznesiteľný. Ale pohľad na pristávajúce monštrum stál za to. Krásne video lietadla Ruslan s Buranom na chrbte je tu: www.livevideo.com/video/85D4BF8C62B74A4BBE43837039836F76…
Detailný záber na kolesá pri pristávaní mi umožnil zrátať ich. Ak rátame dve kolesá na jednu nápravu, tak som ich aj s prednými narátal spolu 34 !!!! :)
Nuž a video Mrija+ Buran nájdete tu: www.youtube.com/watch?v=QRXNcQ8q3cA

Jozef (Neregistrovaný užívateľ) 18.07.2011 20:34
Jozef

Prepáčte, trochu sa zapojím do diskusie. Pochádzam od Zvolena a pamätám si, ako pred dvadsiatimi rokmi pristálo na letisku Sliač obrovské lietadlo menom Ruslan. Vtedy o ňom hovorili, že je to lietadlo, ktoré dokázalo previezť raketoplán Buran na svojom chrbte. Je to to lietadlo,ktoré je na obrázku v článku?

Ivan Nôta 18.07.2011 20:17
Ivan Nôta
Fifo napísal:

Nasiel som to - suradnice sedeli iplne presne. Je to hanba, ze rusi takto nechavaju hrdzaviet tak skvely stroj. Keby to aspon dali do nejakeho hangaru, ale takto? Je mi z toho nanic a najradsej by som ho odtial dal previezt hoci aj ku mne domov.

Len na doplnenie - oblasť, kde je "odložený" raketoplán Bajkal patrí ešte stále k Moskve. Aj na GoogleEarth vidno, že to miesto sa nazýva Tushino (Tušino). To znamená, že sa vlastne nachádza v blízkosti výrobného závodu, v ktorom sa kedysi montoval. Mesto Chimki, ktoré som v spomínal v článku je len o kúsok vyššie, ako Tušino. Ak si necháš otvorený GoogleEarth aj so zobrazením ulíc, tak tá za Bajkalom sa volá Lodočnaja - je to tá oblúková, ktorú potom križuje ulica Slobody a spolu vytvárajú akoby veľké D. No a naľavo od ulice Slobody je veľký Tušinský závod, kde sa za ostatných 75 rokov okrem lietadiel stíhačiek vyrábal aj Buran, aj Bajkal. Sú tam tiež veľmi pekné fotografie, aj keď väčšina z nich má z neznámeho dôvodu názov "unititled".

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 18.07.2011 19:51
Fifo
Ivan Nôta napísal:

A ja som zasa našiel pozostatky raketoplánu Bajkal - stačí ak si do GoogleEarth zadáš vyhľadať súradnice +55° 50' 28.95", +37° 27' 58.34" a nájdeš tam zaujímavé fotky + satelitný záber.

Nasiel som to - suradnice sedeli iplne presne. Je to hanba, ze rusi takto nechavaju hrdzaviet tak skvely stroj. Keby to aspon dali do nejakeho hangaru, ale takto? Je mi z toho nanic a najradsej by som ho odtial dal previezt hoci aj ku mne domov.

Ivan Nôta 18.07.2011 19:01
Ivan Nôta
Fifo napísal:

Inac, nasiel som foto raketoplanu v hangari 112 pred zrutenim strechy:
www.russianspaceweb.com/images/energia_buran_112_1.jpg

A ja som zasa našiel pozostatky raketoplánu Bajkal - stačí ak si do GoogleEarth zadáš vyhľadať súradnice +55° 50' 28.95", +37° 27' 58.34" a nájdeš tam zaujímavé fotky + satelitný záber.

kromplik (Neregistrovaný užívateľ) 17.07.2011 19:55
kromplik

Ešte sa tak povoziť v raketopláne, to by sa mi pááááááčilo.

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 13.07.2011 21:20
Fifo

Inac, nasiel som foto raketoplanu v hangari 112 pred zrutenim strechy:
www.russianspaceweb.com/images/energia_buran_112_1.jpg

Fifo (Neregistrovaný užívateľ) 13.07.2011 21:16
Fifo

No..a idem si setrit na cestu do Moskvy. Preco sa ja dozviem vsetko medzi poslednymi? :( Inac, skvely clanok - a bombasticke video. Vdaka, vdaka, stokrat vdaka

Prihlásenie
 
 
Reklama