Ak radi spoznávate nové chotáre, prírodu a obľubujete zlatý mok z hrozna, máme pre vás tip. Jesennú farebnú prechádzku môžete spojiť s návštevami vinárskych pivníc a ochutnať tak poklady našich domácich vinohradníkov. Na jeseň sa totiž konajú dni otvorených pivníc na všetkých vínnych cestách na Slovensku. Dobrou správou je, že tento rok sa očakáva aj dlhé a teplé babie leto, ktoré dodá atmosfére to správne čaro.
Vínne cesty na Slovensku
Na Slovensku je oficiálne šesť projektov vínnych ciest. Vínne cesty v našej krajine patria medzi najzaujímavejšie destinácie vo vinárskej turistike. Organizátori takýchto zájazdov sa vždy snažia do exkurzií zakomponovať aj spoznávanie krajiny, okolitej prírody a dbajú aj na oddychové a spomínané náučné zastávky. Čiže nejde čisto len o degustáciu v pivniciach. Ak sa na takýto výlet odhodláte, nemusíte sa báť, uvidíte i denné svetlo… Veď ani pri výbere čističiek odpadových vôd, ktoré si môžete prezrieť napríklad na nemecke-jimky.cz, ich neskúmate len zvnútra, ale zaujímajú vás vonkajšie detaily, rozmery, spôsoby umiestnenia a pod. Podobne je to aj s vínom, dozviete sa ako a kde sa pestuje, o akú odrodu ide, akým spôsobom a kde sa spracováva a pod. na každej z vínnych ciest sa angažuje veľa zanietených vinárov, vinohradníkov či milovníkov vína, ktorí zachovávajú a zveľaďujú dedičstvo našich predkov.
6 oficiálnych projektov vínnych ciest:
• Malokarpatská vínna cesta
• Nitrianska kráľovská vínna cesta
• Vínna cesta Záhorie
• Tokajská vínna cesta
• Hontianska vínna cesta
• Požitavská vínna cesta
V súčasnosti je podľa zákonnej klasifikácie na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice – Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská (preto sa na ňu pozrieme aj bližšie), kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice. Najmenšou a najexkluzívnejšou oblasťou je Tokajská, ktorá úzko súvisí s rovnomennou oblasťou na území Maďarska a obmedzuje sa iba na niekoľko obcí.
Malokarpatská vínna cesta
Na Malokarpatskej vínnej ceste nejde čisto len a len o víno. Prechádzka ňou totiž ulahodí i milovníkom architektúry, histórie a prírody. Cesta medzi vinicami poteší nielen oko, ale aj dušu človeka.
Deň otvorených pivníc sa koná 16.-17. novembra 2012. Vstupenky sú v predaji od 15. septembra 2012, pričom cena jedného kusu sa rovná 40 eurám (v cene vstupenky sú bonusy na nákup vína v celkovej hodnote 20 €). Predaj vína je zabezpečený v každej pivnici. V novembri sa koná práve preto, lebo tento mesiac je prvou oslavou výsledkov práce vinohradníkov a vinárov, čiže nového vína.
Väčšina návštevníkov počas Dňa otvorených dverí prechádza vínnu cestu smerom od Bratislavy po Trnavu. V Bratislave sa prvé pivnice ozajstných vinohradníkov nachádzajú na jej predmestí – v Rači a vo Vajnoroch, ktoré boli kedysi samostatnými obcami. Aj keď Rača môže svojim panelákovým dojmom odrádzať, víno z pivníc súkromných vinárov i vinárskeho družstva je úžasné. Hlavne známa Frankovka, ktorá bola údajne obľúbeným vínom panovníčky Márie Terézie. Ďalším, približne päť minút vzdialeným vinohradníckym mestom od Rače, je Svätý Jur. Centrum obce dodnes pripomína výzor pravého a nefalšovaného vinohradníckeho mesta. Najznámejšie svätojurské pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice. Zaujímavosťou je, že v Svätom Jure je aj malý kláštorný pivovar, ktorý je zatiaľ na Slovensku jediný svojho druhu. Potom nasleduje Pezinok, ktorý sa tradične považuje za centrum malokarpatského regiónu. Najširší prehľad vín sa dá získať v Mestskej vinotéke, kto si však chce vychutnať víno v prítomnosti jeho výrobcu, musí ísť priamo za ním. Hlavnú cestu lemujú stovky malých stolíkov, na ktorých je množstvo plastových fliaš s burčiakom. Pri burčiaku je dôležité vedieť, že jeho farba má byť svetlá a ľahká a vôbec by nemala pôsobiť zanesene či špinavo. Čo často skresľuje osvetlenie skladov, ak nakupujete burčiak od väčšieho výrobcu, ktorý má fľaše uskladnené v sklade, garáži či inej zadebnenej miestnosti.hneď vedľa Pezinka sa nachádza obec Slovenský Grob, ktorá má síce málo vinohradov, ale veľký odbyt vína, ktoré sa vypije k pečeným husiam. Cez obec Vinosady sa z Pezinka dostaneme do Modry – centra výroby svetoznámej majoliky. Pezinok aj Modra sú mestá, ktoré okrem vína žijú kultúrou a obe sa na jeseň spájajú s početnými podujatiami – vinobraniami. Tieto oberačkové slávnosti sa konajú v Modre raz za dva roky a v Pezinku každý rok – raz ako Malokarpatské vinobranie na striedačku s Modrou, raz ako Pezinské vinobranie. Najväčšie pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste sú asi na hrade Červený Kameň, kde sa ale v stredoveku skladovala meď. Tú najväčšiu vínnu pivnicu – nazývanú Fuggerovská – podľa jedných z najznámejších bývalých majiteľov červenokamenského panstva nájdeme v obci Častá. Po ochutnávke legendárneho Orešianskeho červeného, ktorého základom je Modrý portugal, a návšteve vinotéky na Smolenickom zámku , môžeme prejsť najlepšie cez obec Suchá nad Parnou (ktorá je rodiskom spisovateľa Františka Hečku, ktorý malokarpatských vinárov farbisto opísal v románe Červené víno) prísť do Trnavy. Mesto na rovine vyniká množstvom cirkevných historických pamiatok, práve pre ktoré sa nazýva slovenský Rím.
Na rozdiel od vinobrania a iných podujatí sú návštevníci počas Dňa otvorených pivníc vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom, s ktorým putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Tých je okolo 60 a ponúka sa v nich víno od takmer stovky malých i veľkých výrobcov – členov Združenia Malokarpatská vínna cesta.
Chuť vyskúšať niečo nové
Ak už nevládzete takúto túru absolvovať, ale radi skúšate nové veci, prinášame vám ďalší tip. Ide o biotoscana – bio víno, ktoré na trhu vystupuje ako nový enologický trend, ktoré si môžete objednať na biotoscana.sk Takéto víno má jedinečnú prírodnú chuť a získava sa z viniča pestovaného výhradne za použitia prírodných postupov. Žiadne pesticídy, žiadne syntetické látky a maximálny ohľad na životné prostredie. Výnimočnosť tohto vína umocňuje aj dávna tradícia výsevu iných plodín medzi jednotlivé riadky viniča a ručný selektívny zber. Vďaka svojej kvalite viniča a techniky spracovania je použitie minimálneho množstva siričitanov ďalšou charakteristikou vlastnosťou vín, ktoré sa na Slovensko zatiaľ len dovážajú.
M. CH.
Odporúčaná kategória: turistika – ostatné