Najprv to bol zaujímavý spolusediaci, na Španiela málo zhovorčivý mládenec s asi štyridsiatimi náramkami na pravej ruke, potom večera nad Atlantikom a nadránom sme za búrlivého potlesku po dvanástich hodinách letu pristáli v hlavnom meste Argentíny. Do sveta som sa vybrala v čiapke a v rukaviciach ako typický obyvateľ uzimenej Strednej Európy a druhý koniec sveta ma napriek tomu privítal hneď zrána teplotou blížiacou sa k tridsiatim stupňom Celzia. Ale klamala by som, ak poviem, že ma to prekvapilo.
Prekvapili ma iné veci.
Kto si Argentínu predstavuje ako krajinu, v ktorej všetci chodia vo futbalových dresoch s „hrnčekom“ maté pod pazuchou a na želanie vám zatancujú tango, veľmi sa nemýli.
Čaj maté je tradičnou výbavou správnej argentínskej domácnosti a každý druhý Argentínčan má prvú zásuvku pracovného stola zapratanú práve miskami so sušenými listami maté a na stole má termosku s vodou, v supermarketoch existujú samostatné „maté oddelenia“, kúpite tam všetko dôležité – termosku na teplú vodu, uzavieraciu misku na čaj, špeciálne šálky, slamky s filtrom, čistiace špirály na zanesené slamky, podšálky pod horúci hrnček… skrátka všetko čo ozajstný „pijan“ maté potrebuje.
Maté by si zaslúžilo extra kapitolu, rovnako ako ju má v živote Argentíny, ja spomeniem len to, čo mňa na existencii maté upútalo najviac. Myšlienka, že sa s ním treba podeliť, maté by sa malo piť vždy v spoločnosti, milý zvyk, ktorý prirodzene prehlbuje sympatickú družnosť Argentínčanov. A ďalšia dôležitá vec, maté nikdy nemiešať.
Ak uvidíte na ulici hlúčik mladých ľudi, zaručene pijú maté, v kruhu kamarátov často koluje jedno maté a rúk, ktoré si ho podávajú je stále viac. Nemá to chybu, len nezabudnúť a nemiešať.
Ako je to v Argentíne s tangom? Netancujú ho síce všetci a kedykoľvek, ale stačí koncertík v centre mesta a miesto pod pódiom je hneď obsadené.
Futbal. Ďalšia záležitosť nerozlučne spätá s Argentínou. Ide určite najobľúbenejší šport široko-ďaleko a Maradona spolu s Evitou a Che Guevarom tak dopĺňa trojicu asi najslávnejších Argentínčanov. A nie je deň, bez toho aby som nestretla človeka v bielo-modrom drese.
A konečne sa dostávam k tomu, čo ma v Argentíne prekvapilo.
… že Rio de Plata (rieka zlata) má skutočne nažltlú farbu, povedzme dozlata
… že mince si treba strážiť ako oko v hlave, je ich málo a automaty na lístky v autobusoch sú len na drobné. Nikto tu nerieši, ak mu v supermarkete nevydajú, lebo sa im práve minuli mince. Nik sa nerozčuluje, keď musí stáť v rade na pokladňu a čakať, kým do nej donesú drobné.
… že toaletný papier treba hádzať do koša
… že mnohé moje argentínske rovesníčky majú deti, ktoré už vedia písať a čítať
… že na univerzite zvoní zvonček
… že koláče volajú faktúra
Je príjemné byť v krajine, ktorá ponúka každý deň aspoň jedno milé prekvapenie.
Zdroj: Katarina Strihova, http://strihova.blog.sme.sk