Filmové trháky inšpirované životom

Sú filmy, o ktorých je všeobecne známe, že sú nakrútené podľa skutočných udalostí. No sú aj také, ktoré sú síce ovenčené Oscarmi a inými významnými filmovými oceneniami, no málokto vie, že za ich zrodom stáli reálne postavy a ich osudy. Mená, ako Chuck Wepner, Kim Peek, Mehran Naseri zrejme nikomu nič nepovedia, no keby nebolo ich, boli by sme zrejme ochudobnení o také filmové hity, ako Rocky, Rain Man či Terminál. Vitajte vo svete filmu. Vo svete, kde nie je všetko až tak vymyslené, ako sa na prvý pohľad zdá.

Rocky (1976)

V roku 1975 to vyzeralo, že sa v amerických boxerských ringoch neudeje nič nové. Držiteľ titulu šampióna v ťažkej váhe Muhammad Ali (alias Cassius Clay) od senzačného comebackového víťazstva nad George Foremanom v Zaire 30. októbra 1974 zbieral skalpy súperov v každom zápase. Odrazu sa však začali plniť stránky novín správami o stretnutí, ktoré dovtedy nemalo obdoby. Chuck Wepner, predavač liehovín nebol boxerom v pravom zmysle slova, ale obyčajným pouličným bitkárom s prezývkou “The Bayonne Bleeder“ ( Úbožiak ). No napriek tomu si trúfol vyzvať majstra sveta Aliho na boj. „Dávid a Goliáš v ringu“, „Wepner je samovrah“, „Žiadne šance pre Wepnera“, „Ali vyhrá za pár sekúnd“ . Tak hlásali titulky novín…
No aj napriek tomu, že všetci majú Chucka Wepnera vopred za mŕtvolu, pritiahne tento zápas k obrazovkám státisíce fanúšikov. A tí ostanú v šoku. Wepner prekvapivo rýchlo ranám jasného favorita uhýba. A dokonca začína rázne údery vracať. Počiatočné úsmevy na tvárach stávkarov prechádzajú do mrzutého kŕča. Z ringu doslova strieka krv no patrí väčšinou legende boxu. Muhammad Ali stráca sily, no jeho protivník tiež. Wepner nakoniec nevyhrá. Vydrží však bojovať neuveriteľných 15 kôl. Publikum šalie. Amerika má nového hrdinu.
Tento nerovný zápas sleduje doma rozvalený na gauči vtedy ešte bezvýznamný herec menom Sylvester Stallone. Príbeh boxera z ulice, ktorý sa preboxuje vlastnou húževnatosťou až medzi hviezdy profesionálneho neba ho nadchne natoľko, že ešte v ten večer sadá k písaciemu stroju a inšpirovaný nevšedným zážitkom začne písať návrh scenára pre film, ktorému dá názov Rocky. Práva na film predá štúdiám MGM za podmienky, že si zahrá hlavnú úlohu. Majitelia filmovej spoločnosti súhlasia len ak náklady na film nepresiahnu milión dolárov. Producenti, ktorí veria v úspech filmu kvôli nemu zadlžujú svoje domy. Stalloneho honorár je stanovený na smiešnych 18 000 dolárov… Film bol natočený v roku 1976 za neuveriteľných 28 dní. Vzápätí sa dočkal desiatich nominácií na Oscara a pretavil ich do troch sošiek – za najlepší film, réžiu a strih. Dodnes je považovaný za kult medzi podobnými filmami.

Vľavo súboj Wepnera s Alim. Vpravo sfilmovaný príbeh vo filme Rocky

Rain Man (1988)

Spisovateľ Barry Morrow stretol v roku 1986 veľmi zaujímavého chlapa, menom Kim Peek (1951 – 2009). O dva roky na to prichádza do kín úspešný film Rain Man. Poďme však pekne poporiadku.
V roku 1952 oznamuje lekár manželom Peekovým, rodičom sotva deväťmesačného syna Kima, že ich syn nebude nikdy normálny a bude lepšie, ak ho dajú do ústavnej starostlivosti. „Nikdy!“ protestuje otec: “O svojho syna sa dokážem postarať sám.“ O pár mesiacov môže jasať. Sotva dvojročný Kim sa učí čítať. A ide mu to veľmi dobre. V štyroch rokoch už dokáže citovať dlhé state z encyklopédie. Je doslova posadnutý plnením svojej pamäti informáciami každého druhu. Naučí sa naspamäť telefónne zoznamy rôznych štátov, prečíta tisícky kníh, stále sa však v jeho hlave nájde dostatok miesta pre ukladanie ďalších a ďalších údajov. Netrvá dlho a o chlapca sa začnú zaujímať vedecké kapacity. Neveria vlastným očiam, keď zistia, že Kim dokáže prečítať 8 strán knihy za 53 sekúnd, dokonca dve stránky za neuveriteľných 8 sekúnd a to všetko preto, že každým okom zvláda čítať jednu. Po celú dobu svojho života je však silne fixovaný na svojho otca a bez neho sa nepohne ani na krok. Za svoj život prečíta viac, ako 11 000 kníh a 98% z nich si pamätá od slova do slova. Génius? Na prvý pohľad áno, no napriek tomu si sám nedokáže vyčistiť ani zuby, obliecť sa či umyť. Pamäť je geniálna, no v IQ testoch dosiahne len 73 bodov. Teda o niečo viac, ako šimpanz. Umiera v roku 2009 na srdcový infarkt, ale jeho príbeh zostáva v sfilmovanej podobe. Bol to práve Barry Morrow, kto napísal scenár k filmu Rain Man podľa Kimovho života. Keď si zaň v roku 1989 preberal Oscara neváhal a sošku podaroval Kimovi Peekovi ako najúžasnejšiemu človeku, ktorého v živote stretol. Hlavnej úlohy vo filme sa dokonale zhostil Dustin Hoffman . Neváhal dokonca stráviť v rodine Peekových niekoľko týždňov, aby mohol zahrať svoju postavu presvedčivo.

Vľavo Kim Peek, vpravo Dustin Hoffman a Tom Cruse vo filme Rain Man

Terminál (2004)

Pamätáti si na skvelého Toma Hanksa v úlohe Viktora Navorského, ktorého život sa zúžil na pobyt v termináli letiska New York? Vedzte, že aj tento film bol nakrútený podľa životného príbehu. Príbehu Iránca Mehrana Nasseriho.
Píše sa rok 1988. Z Francúzska do Veľkej Británie prilieta muž so statusom utečenca, prideleným OSN, menom Mehran Karimi Naseri. namiesto začiatku nového života v slobodnej krajine s hrôzou zisťuje, že počas letu ukradol niekto jeho doklady. Obratom je z krajiny vyhostený späť do Francúzska, no ani na letisku Chralesa De Gaulla nie je situácia ružovejšia. Nikto nevie, čo s ním. A tak sa kvôli byrokratickým nezrovnalostiam rozhodne zostať na letisku dovtedy, kým úrady jeho vec vyriešia. Pobyt medzi stánkami s novinami a občerstvením sa mu pretiahne na dlhých 18 (!) rokov. Mehran prespáva na lavičkách, priatelí sa s personálom a vďaka nemu má z čoho žiť. Niekoľkokrát počas svojho letiskového pobytu sa mu naskytne šanca odísť, no on ju odmietne. Jednoducho nechce opustiť svoj mikrosvet, ktorý mu je dôverne známy a v ktorom sa cíti bezpečne. V roku 2006 sa u neho prejavia zdravotné ťažkosti a je prevezený do nemocnice. Na svoje milované letisko sa už nevráti. Po prepustení žije v sociálnej ubytovni v Paríži. Jeho príbeh nepretvorí do filmovej podoby nik iný, ako sám Steven Spielberg, ktorý mal byť režisérom už spomínaného Rain Mana, no kvôli prácam na tretej časti Indianu Jonesa to musel odmietnuť. Tento krát však v tandeme s Tomom Hanksom vytvorí dielo ovenčené medzinárodným úspechom. Teminál len za prvý víkend premietania v kinách zarobil 19 miliónov dolárov.

Mehran Nasseri strávil uzavretý v letiskovej hale 18 rokov. Vpravo Tom Hanks

Skafander a motýľ (2007)

Filmoví znalci považujú tento film za výnimočný. Vedia prečo. Je doslova hereckým koncertom charizmatického francúzskeho herca Mathieua Amalricka, ktorý si v ňom zahral Jeana Dominique Baubyho (1952 – 1997).
Jean D. Bauby bol šéfredaktorom francúzskej mutácie časopisu Elle. Život si užíval plnými dúškami až do osudného 8. decembra 1995. Vtedy ho postihne náhla mozgová príhoda. Keď sa o 20 dní neskôr preberie zistí, že už nikdy nebude jeho život, ako predtým. Príhoda paralyzuje jeho celé telo. Nedokáže hýbať končatinami, prstami, ani mimickými svalmi tváre. Nemôže rozprávať, ani hýbať ústami. Diagnóza je hrôzostrašná – syndróm uzamknutia osobnosti. Jediným spôsobom komunikácie s okolitým svetom sa mu stane mrkanie očnými viečkami. Jean je však bojovník a nevzdáva sa. Oporou sa mu stane terapeutka Claude Mendibilová. Je to ona, ktorá príde s efektným systémom písmen abecedy, vďaka ktorému môže Jean komunikovať so svetom. „A,E,I,O…“ opakuje nahlas Claude pri Jeanovej nemocničnej posteli písmená a pozorne sleduje pacienta. Čaká na mrknutie viečka, ktoré je pre ňu signálom, aby písmeno zapísala na papier. Po desiatich minútach zapíše jedno, dve slová, no systém cvičia a zdokonaľujú každý deň. Jean sa rozhodne týmto spôsobom napísať knihu. Tak vzniklo dielo Skafander a motýľ. V origináli obsahuje okolo 200 000 „vymrkaných“ písmen. Kniha vychádza 7. marca 1997 a okúzli celé Francúzsko. Jean s pocitom obrovského zadosťučinenia umiera 10 dní potom, ako sa jeho príbeh dostane na pulty kníhkupectiev. O 10 rokov neskôr učaruje toto dielo newyorskému režisérovi Julianovi Schnabelovi, ktorý natočí rovnomenný celovečerný film. Pôvodne mal Jeana hrať Johnny Deep, ten to však kvôli povinnostiam pri nakrúcaní tretej časti Pirátov z Karibiku musel odmietnuť. Vtedy sa tvorcovia rozhodli nakrútiť celý film vo francúzštine. Urobili dobre. Filmovalo sa v rovnakej nemocnici, kde sa liečil aj Bauby s účinkovaním mnohých reálnych postáv personálu nemocnice, ktorí ho ošetrovali. Natáčalo sa dokonca na tom istom balkóne, kde Bauby sedával, dokonca aj na tej istej priľahlej pláži, kam Baubyho brávala jeho rodina v záujme stotožnenia sa s jeho krehkou existenciou.

Vpravo skutočný Bauby. Vľavo záber z filmu Skafander a motýľ

50× a stále po prvý raz

Naše putovanie ukončíme komédiou, inšpirovanou osudom Angličanky Michelle Philpots. Michelle utrpí dve vážne dopravné nehody, vďaka ktorým jej zlyháva pamäť nevšedným spôsobom. Pamätá si všetko do roku 1994. Všetko, čo sa deje od tohto roku Michelle do druhého dňa zabudne. Každé ráno sa tak prebudí vedľa muža, ktorý ju musí presvedčiť, že sú manželia. Že sa milujú. Keď zmätená Michelle neverí, jej manžel Ian vytiahne album s fotografiami a ukáže jej fotografie z ich svadby spred trinástich rokov. Niekedy však trvá aj niekoľko hodín, kým Michelle uverí vlastnému manželovi. To však trvá len do nasledujúceho dňa. Vtedy sa Michelle zobudí s tým, že si opäť nič nepamätá. Kolotoč „dokazovania“ zo strany manžela začína odznova. Tento príbeh slúžil, ako predloha k filmu 50× a stále po prvý raz, v ktorom si zahrali spolu Drew Barrymore a Adam Sandler. Táto komédia si len z amerických kín odniesla úctyhodných 120 miliónov dolárov. Diváci sa smiali, no ak by poznali skutočný príbeh Michelle Philpots, možno by to bol smiech cez slzy. Michelle dnes pracuje, ako dobrovoľníčka pre organizáciu, ktorá poskytuje pomoc postihnutým. Deti nemá. Málokedy opúšťa rodné mesto a aby sa dostala do miestnych obchodov, musí použiť satelitnú navigáciu…

Život Michelle Philpots sa stal námetom komédie s Drew Barrymore