Keď si človek kúpi digitálny fotoaparát, ktorý má automatický režim, mohlo by sa zdať, že už je hotový fotograf. Netreba nič nastavovať. Fotoaparát urobí úplne všetko. A výsledky sa nám hneď na začiatku zdajú prekvapivé. No je to tým, že nevidíme. Nevidíme chyby, ktoré uvidí každý, kto sa fotografovaniu venuje dlhší čas. Do orámovaného priestoru sa nám dostane všetko, čo v ňom v skutočnosti je a čo si pri stlačení spúšte netrénované oko ani nevšimne. Nedávame si pozor na osvetlenie fotografovaných predmetov. Môže byť problém s ostrosťou, spôsobený nestabilnou polohou fotoaparátu pri fotení menej osvetlených scen.
Niekedy to uvidíme už na obrazovke monitora, keď si fotografiu zväčšíme.
Pretože mám radšej prax ako teóriu, tu je ukážka fotky, ktorú som vyfotil pred viacerými rokmi a na ktorej to je jasne vidieť.
Pri turistickej vychádzke sme stretli muža s veľkým psom. Chcel som si ho rýchlo vyfotiť. Zaostril som a cvakol. Muž potom prešiel okolo nás a my sme pokračovali v našej ceste.
Až doma som si všimol, že za mužom bol ďalší turista, ktorému na snímke trčí ruka s palicou. Nepáčilo sa mi ani prázdne hluché miesto v spodnej časti snímky a trčiaci suchý konár na pravej strane obrázka, ktorý zasahoval do formátu. Preto som v prvom kole vymazal všetko rušivé a urobil som výrez z pôvodnej snímky.
No chcel som mať na obrázku iba psa bez jeho majiteľa, preto som nakoniec vyretušoval aj jeho. Je to retušované dosť narýchlo. keby som mal viac času, viac by som sa s tým pohral.
Fotka by sa po takejto úprave mohla použiť v nejakej publikácii o plemenách psov. No teraz po rokoch by som si už vyfotil tohoto psa z viacerých strán vo viacerých polohách a v rôznych prostrediach. Nafotil by som aspoň tridsať obrázkov a z nich by som si vybral dva – tri najlepšie.
Samozrejme že ani po rokoch fotenia nie som dokonalý a mám na svojich fotkách chyby. No keď ich vidím, snažím sa ich odstrániť alebo sa im už pri fotení vyvarovať.