V sobotu 11. februára sa udial na koncerte skupiny Iné kafé prapodivný incident. Líder skupiny bol počas spomínaného koncertu opakovane obťažovaný násťročnou tínedžerkou, ktorá bola podľa jeho neskorších vyjadrení „ožratá a doterná“. Dievča sa mu údajne snažilo stiahnuť nohavice, napriek viacerým upozorneniam.
{{adsense}}
Reakcia Vratka bol šokujúca: dievčinu kopol do hlavy. Včera sa síce na Facebooku za daný moment ospravedlnil, no udialo sa tak po verejnom tlaku, keď ho v jeho fan page kritizovali vlastní fanúšikovia. Koniec koncov, pôvodná reakcia, uverejnená krátko po koncerte bola asi v tom znení, že Vratko sa ospravedlňovať NEBUDE a rovnako schytá každý, kto sa o niečo podobné pokúsi počas ďalších koncertov. Čo k tomu povedať?
[* youtube:aPxfNtW9KlU *]
Keď som na Facebooku vyjadril svoje pohoršenie nad týmto incidentom, tak jeden z mojich priateľov mi pripomenul, že podobné správanie sa, bohužiaľ, v punku očakáva. To ma prinútilo sa nad celou skutočnosťou zamyslieť. Ozaj to je to pravé, čo ja, ako latentný fanúšik punku očakávam? Je samozrejmé, že muzikant každého hudobného štýlu si vytvára istý imidž, ktorému prispôsobuje nielen svoje texty, oblečenie, ale aj správanie. Iné kafé aj v minulosti v rámci punk-rockových tradícii roztrieskali gitaru (aj v oficiálnom klipe). Marilyn Manson išiel v obscénnostiach ešte ďalej – na pódiu praktikoval orálny sex s gitaristom. Ozzy Osbourne odhrýzaval hlavy netopierom. To všetko je len póza pre verejnosť, pre fanúšikov, daný umelci môžu byť v súkromí zodpovednými tatkami. Extrémy platia aj naopak. Napr. taký popíkový Honza Nedvěd sa počas koncertu správa adekvátne ku svojmu konzeratívnemu, staršiemu publiku, avšak v súkromí neváha mať intímny pomer so 16-ročnou tínedžerkou. Čiže, správanie sa spevákov je z prevažnej časti póza, mnohí to chápu ako súčasť marketingu a napriek tomu svojich obľúbencov uznávajú. Avšak niektorí fanúšikovia berú celú tú pretvárku vážne a vznikajú tak tragické momenty. Nehovorím o niektorých punkových a metalových fanúšikoch, ktorí sú schopní sa zohyzdiť otrasným oblečením, či účesmi (koniec koncov, hip-hoperi za nimi nezaostávajú). No napr. takí fanúšikovia Emo muziky sú ochotní ako súčasť emo pózy si podrezať žily. Preto by mali byť umelci opatrní v tom, čo vysielajú smerom k verejnosti, ak im ide nielen o prachy, ale aj o dobro svojich fanúšikov (z ktorých oni žijú).
{{adsense}}
Teda – ako sa mal Vratko zachovať? Vo včerajšom kajúcnom sa statuse napísal, že nechcel kvôli incidentu prerušiť koncert, a nechať dievčinu vyviesť ochrankou pred 1000cimi fanúšikmi. Ospravedlňovať podobným spôsobom kopanec do hlavy je scestné. To si uvedomuje aj sám Vratko, ktorý vraj podobné veci bude v budúcnosti riešiť prerušením koncertu. Čiže, aké správanie sa od punkového speváka očakáva? Asi drsné… A Vraťo sa podľa toho zachoval. Kopol do hlavy, nehľadiac na to koho a ešte sa bezprostredne po koncerte, isto správne rockenrollovo posilnený, zastrájal, že sa ospravedlňovať nebude a že tak v budúcnosti dopadne každý. Neskôr, po reakciách verejnosti daný status zmazal, začal sa kajať a svoje predošlé slová zobral späť. Zachoval sa už druhý raz nesprávne. Buď mal svoju drsňácku pózu (ktorú on asi úprimne považuje za svoju prirodzenú) dohrať dokonca a za svojim konaním si stať napriek reakciám svojich fanúšikov, alebo sa zachovať správne hneď v deň incidentu. Takto punkerovi spadol hrebienok. Je zbytočné diskutovať o tom, že sa mal 38-ročný chlap zachovať inak. Takisto je zbytočné hovoriť o tom, že dané správanie je absolútne otrasné voči osobe ženského pohlavia (napriek tomu, že bolo ožratá a doterná). Takisto, bola to jeho fanúšička – dá sa hovoriť o úcte ku svojim fanúšikom vo všeobecnosti. Ale ako hovorím, škoda rečí… Ak niekto svoj čin úprimne ľutuje, ospravedlnenie sa na Facebooku je žalostne málo. A ak niekto chce hrať svoju pózu naďalej, tak kopanec do hlavy je takisto málo. Vraťo, po ruke si mal gitaru – čo ju tak nabudúce roztrieskať niekomu o hlavu?
P.S. Ako tínedžer som bol veľký fanúšik Iné kafé a prakticky nič iné som nepočúval. No aj „vďaka“ podobným udalostiam prichádzame o svoje detské ideály. Nehovorím, že si túto skupinu už nikdy nepustím, ale už to bude s horkou pachuťou.