*„Každá hudba lieči,“* hovorili už starí Indovia. A to nemali gramofóny, ani CD a mp3 prehrávače. Dnes sa pozrieme na hudbu z iného uhla pohľadu. Ako na liek.
Smiali sme sa, keď sme v televízií videli komédiu Slunce, seno a jahody, v ktorej púšťali kravám cez slúchadlá hudbu, aby lepšie dojili. Pôsobilo na nás romanticky, keď kráľ Miroslav spieval kvetine: *„Rozvíjej se, poupátko,“* a ona naozaj rozvila svoje lupene. Nevedeli sme však, že tieto scény mali v sebe oveľa viac pravdy, ako sme ochotní pripustiť. Poďme však po poriadku.
Neuveriteľné fakty o hudbe
1. Pomáha predčasne narodeným deťom.
=====================================
Predčasne narodené deti musia stráviť v nemocničnom prostredí dlhší čas, aby získali potrebnú váhu a stali sa silnejšími. Pre urýchlenie tohto procesu mnoho nemocníc využíva tóny hudby. Tím kanadských vedcov dokázal, že hranie hudby týmto deťom môže znížiť ich citlivosť na bolesť a zlepšiť stravovacie návyky (čo pomáha k priberaniu na váhe). Mnohé nemocnice používajú hudbu, ktorá simuluje zvuk materského srdcového rytmu a pohyb maternice. Tým deti upokojuje a dostáva ich doslova do stavu meditácie.
V nedávno zverejnenom TOP rebríčku klasickej hudby pre novorodencov jednoznačne vedie Mozart (výskum odhalil, že jeho hudba znižuje množstvo energie vynaloženej novorodencami, čo im umožní skôr pribrať v prípade predčasného pôrodu).
2. Pôsobí na rastliny.
======================
Ak pomáha hudba deťom vyrastať, čo by asi tak urobila s rastlinami? Túto otázku si zrejme položil aj princ „Rozvíjejsepoupátko“ Miroslav. A tiež vedci, ktorí už v roku 1973 vykonali experiment a vydali štúdiu o ovplyvňovaní rastlín hudbou. Pokus bol veľmi jednoduchý: Jednej skupine rastlín púšťali silnú rockovú hudbu a druhej pokojné melódie. Druhá skupina bola po pár týždňoch veľká, zelená a kvitnúca. Dokonca sa kvety otáčali k zdroju hudby. Prvá, rocková skupina mala rastliny, ktoré síce počas pokusu vyrástli rýchlejšie, no ich listy boli vyblednuté a visiace. Kvetov bolo žalostne málo a zdalo sa, že sa odvracajú od zdroja hudby.
3. Obnovuje činnosť mozgu
=========================
Mnoho ľudí, ktorí zažili poranenie mozgu a mŕtvicu, čelí dlhodobo problémom s motorikou a rečou. Už dávnejšie používajú mnohí odborníci a terapeuti hudbu k stimulácií oblastí mozgu, zodpovedných za tieto funkcie. Keď ľudia s neurologickými poruchami spôsobenými cievnou mozgovou príhodou alebo Parkinsonovou chorobou, počujú rytmus hudby, pomáha im to obnoviť vyvážené tempo a zmysel pre rovnováhu. Rytmus v hudbe je kľúčom k mozgu.Myslíme rytmus, ako rytmus (nie Rytmus). Rovnako tak spev pomáha pacientom vysloviť slová, ktoré by v normálnom rozhovore vysloviť nedokázali. Už dávno je známe, že koktavý človek sa pri speve nezakokce. Tiež vieme, že muzikoterapia pomáha deťom s autizmom vysloviť bez zaváhania aj najťažšie slová.
4. Zabraňuje strate sluchu
==========================
*„Vypni ten krám, lebo ohluchneš!“* počúvali sme od puberty od našich rodičov. Mali pravdu – aj nemali. Nedávno bola vydaná štúdia, ktorá zahŕňala 163 dospelých ľudí, z toho 74 hudobníkov. Títo podstúpili celý rad posluchových testov s prekvapivými výsledkami: Hudobníci vnímajú zvuky lepšie, ako nehudobníci a rozdiel sa s vekom zvyšuje. To znamená, že 70 ročný hudobník lepšie porozumie reči v hlučnom prostredí, ako 50 ročný nehudobník. Rovnako tak bude hudobník počuť šepot v rohu miestnosti lepšie, ako „obyčajný“ človek.
5. Lieči zlomené srdce
======================
V skutočnosti tu nehovoríme o rozchode s frajerom/frajerkou, ale o srdcovom infarkte. Hudba je srdcový chirurg, ktorý po infarkte myokardu účinne znižuje krvný tlak tým, že spomaľuje srdcovú frekvenciu a zmierňuje stavy úzkosti. Odporúčaná je veselá hudba či ľudová, ale tiež pomalé slaďáky. Proste pozitívna hudba. Počúvanie skladieb, ktoré vyvolávajú pozitívne emócie zlepšuje krvný obeh, rozširuje cievy a celkovo podporuje zdravý kardiovaskulárny systém. A tak bude na vás pôsobiť aj vtedy, ak dostanete kopačky od milovanej osoby a budete v stave depresie.
6. Zvyšuje športové výkony
==========================
V roku 2005 britskí vedci zistili, že počúvanie hudby počas tréningov môže zvýšiť výkon športovca až o 20%. Športovci to už dávno vedeli a keďže hudba nie je vedená v záznamoch, ako zakázaná látka, hojne ju pri tréningoch využívajú. Pre dosiahnutie najlepších výsledkov, počúvajú hudbu s rýchlym tempom pri intenzívnom tréningu a pomalú hudbu počas upokojovania vydýchania sa. Prečo je tomu tak? Hľadajme v histórií. Otroci dreli na plantážach a – spievali. Naši predkovia zas na panskom a – spievali. S tónmi piesní im pripadala práca ľahšia, hoci robili presne to, čo aj bez spevu. Dnes sa hudbou zvýši efektivita svalov presne tak, ako v minulosti piesňou.
7. Prebúdza empatiu
===================
V roku 2008 sa britskí vedci rozhodli študovať, ako slová v piesňach vplývajú na postoje a správanie dospievajúcich. V tomto teste skupina tínedžerov počúvala sociálne piesne s pozitívnym obsahom, a ďalšia skupina piesne síce melodické, no s neutrálnym nápadom. Potom sa vedci rozhodli vyskúšať, ako dospievajúci reagujú na situáciu, keď výskumnému pracovníkovi „náhodou“ spadne ceruzka. Účastníci zo skupiny počúvajúcej pozitívne naladené slová skladby, nielenže rýchlejšie ponúkli pomoc, ale tiež vznikla päťkrát väčšia pravdepodobnosť, že zodvihli ceruzku, než v inej skupine.
8. Zlepšuje pamäť
=================
Mnohí tvrdia, že hudobná výchova na základných školách je nepotrebná. Dieťa buď spievať vie, alebo nevie. Pravda je taká, že vedci z Hongkongu dokázali priamy vzťah medzi hudbou a duševnými schopnosťami. Výsledky ich štúdie hovoria o tom, že deti, ktoré mali pravidelnú hudobnú výchovu si viedli oveľa lepšie v teste, kde si bolo potrebné zapamätať si názvy predmetov, ktoré im v rýchlom slede ukazovali, ako deti, ktoré nemali hudobnú výchovu vôbec. Čím viac vníma dieťa hudbu, tým lepšiu má slovnú pamäť. A to ešte nespomíname, ako sa zlepší detská zručnosť, ak počúva hudbu.
9. Zlepšuje chuť
================
Možno už čoskoro budú výrobcovia vína písať na štítku, aká melódia sa najviac hodí k ich produktu. To všetko kvôli minuloročnej štúdií, pri ktorej vedci zistili, že určitý druh hudby môže zlepšiť chuť vína až o 60%. Pri testoch účastníci tvrdili napríklad, že biele víno im chutilo viac a bolo viac osviežujúce, ak pritom počúvali sviežu hudbu. Červené víno, naopak, potrebuje klasiku a la Vivaldi a podobne.
Mohli by sme ešte písať o tom, ako hudba tlmí bolesť, zbavuje úzkosti a strachu, upokojuje chirurgov počas náročných operácií a pomáha maliarom pri vytváraní diel. My sa však prenesieme do reálneho sveta – rovno k vašim ušiam.
Oblá hudba, alebo: všetko so všetkým súvisí
Písal sa rok 1623. Slávny taliansky astronóm Galileo Galilei po rade pozorovaní objektov na nočnej oblohe dospel k záveru, že celý vesmír je napísaný rečou matematiky. Tiež mnohí vedci a myslitelia, ktorí prišli po ňom, sa zamýšľali nad tým, ako rozsiahlo ovplyvňujú vedu aj spoločnosť matematické myšlienky a zákony. Z ich bádania dodnes vyplýva, že aj hudba so svojimi vášňami a citmi je založená na matematických vzťahoch. Na rozdiel od elektromagnetických vĺn, napríklad svetla, je však zvuk mechanické vlnenie. Zdroj zvuku šíri svoje kmity do okolia hmotným prostredím, napríklad vzduchom alebo vodou. To sa podľa kmitov striedavo zhustí a zriedi. Vzniká takzvaná vlnová dĺžka zvuku.
Tu si musíme vysvetliť pojem „oblá hudba“:
Dlhé tisícročia boli oblé tvary pre ľudí prijateľnejšie, ako hranaté. A to nielen u predmetov. Ideálom ženskej krásy boli od vekov oblé ženy – od Věstonickej venuše, cez obdobie baroka, Rubensove akty, až po novovek. Prečo potom nastal zlom? Odrazu sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia objavila Leslie Hornby – modelka a herečka v jednom s umeleckým menom Twiggy, čo v jej prípade sedelo – *twiggy = prútik*. S príchodom Twiggy sa zmenil pohľad na ženskú postavu a ženskú krásu. Preč boli doby, kedy prehliadkam, módnym salónom aj uliciam vládli ženy a dievčatá so ženskými bokmi a prsiami. Twiggy nebola chudá – bola priam vyziabnutá. A začal kolotoč… zbožňovali ju chlapi a ženy sa na ňu chceli podobať. Prečo ten zvrat? Twiggy nezmenila svet. Ona bola rozbuškou. Pozrime sa prečo: Vo vesmíre platí zákon analógie štruktúr (systémov) v smere horizontálnom i vertikálnom (inak povedané: *všetko so všetkým súvisí*).
Zložité? Vysvetlím. Hity populárnej hudby boli do šesťdesiatych rokov minulého storočia vyložene melodické a v avantgarde šesťdesiatych rokov hrá melódia stále dôležitú úlohu i keď už vypukla rockenrolová epidémia. V ďalších rokoch až podnes prebieha stály posun k rytmike ako podstatnej zložke pop hudby, pričom sa melódia úplne vytráca. Stále viac sa presadzuje vplyv strojovosti, čo vyústilo do rôznych štýlov (rap, počítačová hudba a podobne). Tento hudobný mašinizmus ponúka sluchu zvuky a najmä rytmy odvodené či totožné s priemyselnými zvukmi technickej civilizácie. Človek prijíma túto hudbu ako drogu, pretože nedokáže čeliť celkovému vplyvu prostredia opačnými tendenciami.
Nakoniec sa vytráca aj interpret, ktorého nahradia naprogramované syntetizátory. Človek žijúci v prírodnom prostredí by nikdy nevytvoril takúto hudbu, pretože sa nachádza v prostredí iných rytmov. Ako vidíme, strojovosť (hranatosť) sa neprejavila iba v oblasti techniky, ale v celom bytí človeka a spoločnosti. Pri pohľade na doštičku integrovaných obvodov môžeme mať estetický zážitok, ale keď si uvedomíme, že to je vlastne schéma stereotypného fungovania väčšiny ľudí, pocítime niečo iné. Ešte nikdy neboli jednotlivci v materiálnej rovine tak napojení na spoločnosť a závislí na nej (evidencia osôb, masmédiá, potravinové a energetické zdroje). Strojovosť v ľudskej sfére sa nazýva neosobnosť a žijú v nej masy ľudí rovnako bývajúcich v panelákoch, rovnako cestujúcich do zamestnania, rovnako denne prijímajúcich informačný opiát z masmédií. Tento reklamno – konzumentský a ideologický opiát robí z ľudí rovnako cítiace, mysliace a rovnako orientované súčiastky „integrovanej“ spoločnosti. Tak ako sa ľahšie postaví múr z hranatých tehál ako z guľatých, tak sa aj z „hranatých, kockovitých“ psychík ľahšie stane ovládateľný a manipulovateľný celok (armáda, národ) ako z psychík „oblých, guľovitých“. Nesprávnym životným zameraním človek v sebe potlačil prirodzené prírodné (vesmírne) rytmy, vytvoril si množstvo obmedzení, blokád, čím sa jeho bytostná krivka transformovala z vlnovitej na zalomenú, hranatú, vyjadrujúcu bytostné blokády.
To všetko sa automaticky prejavilo vo vonkajšom svete tvarov. Vlnovka je typická prírodná forma, ktorú nájdeme v zákrutách starých riek, siluetách krajiny, u pohybujúceho sa plaza, letiaceho vtáka, na tele človeka pri chôdzi a dýchaní a podobne. Človek si vytvoril psychické obmedzenia a jeho bytie sa stalo „hranatým“, obmedzeným predsudkami, malichernými cieľmi, názormi, konvenciami, predpismi … Cesty, domy, nábytok sú hranaté, dokonca žena, tradičná nositeľka mäkkosti, chce mať úzke, rovné boky a hranaté (vypchaté) plecia. Hranaté, pravouhlé sú nielen priestory a veci, ale aj okno, cez ktoré sa pozeráme na svet i – a to hovorím s úplnou samozrejmosťou – okno duše. Svet hranatých tvarov vytvoril človek na základe svojho vnútorného stavu a tento vonkajší svet spätne pôsobí na vnútorný stav človeka. V oblasti zvukov sa používa opakovanie určitej zvukovej vibrácie (mantry) na ovplyvňovanie psychiky. Čo iné, než opakovanie negatívnej „mantry“, je ustavičné vnímanie „hranatých“ tvarov hudby? Táto „mantra“ sa roky usadzuje v našom podvedomí a ovplyvňuje formovanie našich pocitov, myšlienok a skutkov. V súčasnosti sa snažme upraviť svoje prostredie zaoblenými tvarmi, ktoré nám budú každodenne dávať svoju mäkkosť. Každý vnímavý človek cíti rozdiel, keď sedí za štvorcovým a okrúhlym stolom, alebo keď sa pozerá cez štvorcové okno a cez okno s oblúkom. Každý človek cíti rozdiel, keď komunikuje s človekom, ktorý vníma svet cez hranaté okno svojej duše a s človekom, ktorého okno duše je zaoblené. Vráťme sa teda aj k oblej hudbe. Stojí to za to.
Hudba lieči – alebo ako si vytvoriť oázu pokoja
Ľudia, ktorí meditujú ( a nie je ich málo) počúvajú oblú hudbu. Hranatá im nič nehovorí, resp. by sa pri jej počúvaní nedostali do stavu bdelého vedomia. Mnohí pritom hovoria o liečbe hudbou a definujú ju takto: Liečenie hudbou spočíva v tom, že naučíme telo, myseľ a srdce objavovať a hrať vlastnú hudbu, nie partitúru, ktorú nám diktujú spoločenské normy. Znamená to naučiť sa zjednotiť náš vedomý život so životom podvedomým.
Dostať telo do rovnováhy si vyžaduje, aby človek pozoroval „orchester“ ako celok a dokázal ho presne odhadnúť: súčasnú kondíciu a minulé zážitky, vnútornú silu a potenciál zlepšovania. Pri liečení hudbou človek začína byť viac prítomný a stáva sa celistvú bytosťou, žijúcou v harmónii a rovnováhe. Cieľom liečby hudbou je to, že objavíme vlastnú jedinečnú pieseň či hlas a splynieme s ňou v jedno tak, ako sa stávame súčasťou ostatných piesní, rytmov a nástrojov v symfónií života.
A k objaveniu „vlastnej“ hudby prispieva hudba meditačná. Vedeli ste, že relaxačná hudba stimuluje v mozgu rovnaké miesta, ako čokoláda a dobré jedlo? Teraz to už viete. A prezradím aj to, že má na telo rovnaké účinky ako masáž. Stále hovoríme o relaxačnej hudbe – sem zahŕňame aj klasickú hudbu. Ak si do toho ešte sami zaspievate verte, že očistíte svoje telo od oxidu uhličitého efektívnejšie, ako inhalovaním určených prípravkov. Spev rozochvieva všetky dutiny v tele.
Nájdite si teda v dnešnej dobé „tú svoju“ upokojujúcu hudbu a naplno sa jej oddajte. V hudbe sa skrýva mapa, ktorá umožňuje zjednotiť sústavy rôznych druhov inteligencie a použiť ich v pestrej škále odborov z oblasti zdravia, vzdelania a celkového štýlu bytia. Hudba ovplyvňuje srdcový rytmus, krvný tlak, dýchanie, svalový tonus, motoriku a termoreguláciu. Znižuje hladinu cukrov v krvi, pozitívne ovplyvňuje stav srdcových tepien i periférneho prekrvenia, vylučovanie žalúdočných štiav a pohlavných hormónov a žalúdočnú a črevnú peristaltiku. Používa sa na zmiernenie bolestí, úzkosti, strachu, a to pri chirurgických alebo stomatologických zákrokoch, u poinfarktových stavov, pri liečbe dlhotrvajúcich chorôb, ako je tuberkulóza. Podporuje presné videnie a zlepšuje psychomotoriku. V psychoterapii sa hudba používa na liečbu adaptability, komunikácie a neurózy. Hudba povzbudzuje sebavedomie a schopnosť vyjadrovania a obnovuje životný entuziazmus. Hudba je sama o sebe komunikáciou, preto umožňuje oslovenie a porozumenie aj tam, kde sú narušené bežné medziľudské kontakty. Pomáha ako počúvanie hudby, tak aktívne muzicírovanie, napríklad ako emočný ventil, alebo ako prostriedok reštrukturializácie vzťahu jedinca a kolektívu.
Hudba k terapii sa väčšinou nevyberá podľa estetických kritérií. Zvyčajne sa nekladie dôraz na obsahovú stránku diela, ale na schopnosť bezprostredne pôsobiť. Povzbudzuje sa emocionálne ladený výklad, výpoveď o zážitku. Preto sa vyberajú všeobecne prijateľné skladby klasicko-romantickej produkcie – Beethoven, Chopin, Čajkovskij, ktoré vyvolávajú intenzívne citové prežitky a reakcie. Používa sa tiež počúvanie Bacha, ľudové piesne a etnická hudba. Pre niektoré účely sa hodí tiež agresívna rytmická hudba.
Hudba dokáže pomôcť obnoviť hybnosť, mentálnej čulosť alebo svalovú koordináciu, dokáže dodať energiu a liečivú silu tam, kde ležia hlbinné psychické a mentálne ťažkosti, ktoré podmieňujú fyzické choroby. Hudba môže uvoľniť skryté pocity, potlačené myšlienky, traumatické zážitky z detstva, ktoré môžu byť príčinami konkrétnych fyzických a chronických ťažkostí a rozpustiť škodlivé mentálne a energetické vzorce, ktoré choroby predznamenávajú. Hudba napomáha duchovnému poznaniu a liečbe na duševnej úrovni. Vyskúšajte to. A pustite si k tomu trebárs takúto hudbu
Foto: floridahospital.com, wikipedia.org, infoniac.ru