Môže sa to stať každému. Aj literatúre.
Bol 18. január 2007. Kamarát sa vrátil z Anglicka. Boli sme na ceste do Zvolena, keď sa ma opýtal ako sa mám. Parkovisko pod Zvolenským zámkom bolo prázdne ako moja odpoveď. V čajovni na zámku som závidel prázdnej miske. Onedlho bude po okraj plná červeným rooibosom. Moje pery sa dotknú Juhoafrickej republiky bez spiatočnej letenky. Budem môcť prehltnúť spev spotených zberačov. Červeň možno nie je výsledkom fermentácie. Možno je výsledkom ich potu, ktorý daruje čaju farbu a chuť. Pod nami sa začalo niečo diať. Muž, ktorý sa predstavil ako Boris privítal hostí zo Žiaru nad Hronom. Ich hudobné nástroje prehovorili prvé. Zahrmelo. Opustené lúky, tiché kopce, naostrené štíty a moje prázdno vzápätí zalial dážď slov. Studňa sa naplnila. Mohol som rozlievať. Rozlievali druhí. Nedarilo sa mi striasť posledné kvapky básní, asi som mal veľký dáždnik. Držal som v rukách pozvánku na stretnutie niekde v úzkych uličkách, vedľa krčmy, oproti svetu a hlavne pod februárovou oblohou. Jedna usmiata pani sa ma spýtala: a ty sa ako voláš chlapčok môj? Odkiaľ si chlapčok? Netušil som, že to bola Evka. Ona netušila, že aj ja som pierko.
Zbadal som ďalšieho usmiateho človeka. Otáčal hlavou. Niečo hľadal. Zohol sa k zemi. Keď vstal, držal v rukách malé pierko. Otvoril puzdro na okuliare a vložil ho dnu. Videl som ľudí zbierať hocičo, ale pierka?
Volal sa Ondrej.
[* ondrej2.jpg >]
Ondrej možno predtým všetkým sedel na bielej stoličke, popíjal presso s mliekom a na zapitie si objednal tonik. Slnko prechádzalo námestím, ako niekedy on prstami po kameni. Kto pocukroval ich ruky? Ostal po nich sladký vzduch. Ostali po nich dotknuté kamene. Ostali sme aj my. Niekedy v polovici februára. Vonku bolo ako v takom čase vonku býva a v našom vnútri zrkadlo toho všetkého. Možno som pierka nevidel. Možno ani oni mňa. Možno sme na seba kričali a iba Ondrej počúval. Bol koniec roka 2006.
Vo februári 2007 privítal Ondrej Kalamár v priestoroch POS veľa nájdených a nádejných amatérskych tvorcov. Začala sa písať nová história Zvolenského literárneho klubu.
**„Nikdy
nehľadám nadarmo
Vždy buď nájdem
alebo
nenájdem“**
**„Keby bol svet
hore nohami
všetci by sme mali
strechu nad hlavou“**
*Ondrej Kalamár*