Rozmýšľam, či komentár o serióznej talkshow patrí na Hobbyportal, keďže relácii tohto typu je na Slovensku tak málo, že ich sledovanie by sa ťažko dalo považovať za hobby. Ak dobre rátam, Lampa je jediná diskusná relácia na Slovensku, ktorá nie je vedená triviálnym spôsobom, kde nie sú pozývaní mainstreamoví speváci, ktorí prezradia „zaujímavé“ pikošky zo svojho života, ako napr. že sa majú všetci v kapele radi, napriek rozdielnym povahám, alebo ako nemajú radi cestovanie po turné spojené s nocovaním v hoteloch a ďalšie podobné klišé. Ako jediná slovenská talkshow, v ktorej sa diskutuje na netriviálne a zároveň zaujímavé témy, so zaujímavými hosťami (ktorí nemusia byť nevyhnutne verejne známi, ale z debaty je jasné, že ich slová majú myšlienku) sa stala Lampa (teraz Večer pod lampu, predtým Pod lampou). Lampa sa stala záchranným člnom pre inteligentného diváka, ktorý konečne vidí zmysel v tom, že si platí káblovku, zaprasenú všelijakými farmármi, Šeherezádami, či Judýniovými. Avšak, tento záchranný čln začína v ostatnom čase naberať vodu a jeho tvorcovia by si mali vstúpiť do svedomia, aby časom sám nešiel ku dnu.
*** Štefan Hríb v zápale diskusie
Samozrejme, že táto relácia nemôže vyhovieť každému, moderuje ju pravicový novinár (čím sú ukrátení o rozvíjanie svojho svetonázoru ľavicoví intelektuáli, či národniari), vytýka sa jej tendenčnosť a takisto aj samotná osoba Štefana Hríba po rokoch v médiách vzbudzuje u mnohých antipatie. No nech je to ako chce, treba si priznať, že nikto iný v našej krajine sa o podobný projekt neusiluje (utorkový počin verejnoprávnej televízie Večer na tému je skôr ukážkovým príkladom novinárskeho prežívania, než snahy niečo tvoriť). Lampa napriek tomu, že je vedená inteligentným spôsobom, nie je určená len pre intelektuálov. V každom vydaní si môže každý jeden divák nájsť to svoje – nie je to len o ekonomike, politike, či spoločnosti, ale populárne sú aj vydania o vesmíre, športe, fyzike, či histórii.
Relácia sa začala vysielať už v roku 2004 (vtedy s názvom Pod lampou), na kanáloch verejnoprávnej televízie, no inteligentná debata asi začala niekomu v štátom ovládanej televízii vadiť a tak bola začiatkom roku 2007 zrušená. Návratu sa dočkala až v jesennej sezóne 2008, tentokrát v komerčnej televízii Joj Plus (pod názvom Lampa). Keďže samotný Hríb, čoby šéfredaktor časopisu .týždeň, predtým kritizoval činnosť finančných žralokov a jedni z nich (J&T) televíziu Joj vlastnia, minimálne jedno vydanie na túto tému bolo morálnou povinnosťou a tak do jedného z prvých vysielaní obnovenej relácie prišiel ako jediný odvážlivec Patrik Tkáč. Po zmene vlády v roku 2010 nastala situácia, keď Štefan Hríb prestal byť v STV nežiaducou osobou a tak bol umožnený návrat jeho relácie pod verejnoprávne krídla, tento raz pod názvom Večer pod lampou. Paradoxne, práve tento krok potvrdil toľkokrát omieľané ekonomické teórie, ktoré aj sám Hríb, čoby pravicový novinár ovláda a to predovšetkým, že súkromná osoba je lepším vlastníkom, ako štát. Bohužiaľ, pravidlo sa prejavilo aj na kvalite Lampy.
*** V inteligentnej diskusii si nájde miesto aj šport
Najdôležitejším faktorom je vysielací čas. Je samozrejmé, že diskusná relácia ako Lampa, ktorá chce ísť do hĺbky, potrebuje viac, než necelú hodinku (ktorá by Adele Banášovej celkom vystačila) a preto Hríb dostal už v komerčnej Jojke štedrý časový priestor – cca 150 minút. Povedal by som, že to je asi maximálny čas, počas ktorého dokáže aj inteligentný človek udržať pozornosť. Avšak, čas vo verejnoprávnej televízii nie je taký drahý, ako v komerčnej (aspoň naoko) a tak sa Hríbovi podarilo vyjednať ďalšiu hodinu aj pol, teda dokopy má k dispozícii 240 minút vysielacieho času. A to je, ako sami uznáte, poriadny masaker, čo sa udržania pozornosti a schopnosti nezaspať týka. Nehovoriac o tom, že vysielania na Jojke bol viac súrodé, no teraz sa z relácie stáva doslova kaša. Síce, aj v telke u žralokov bolo úvodných pár minút venovaných aktuálnej, pálčivej téme (napr. v období postupu slovenských futbalistov na MS prišiel na úvodných pár minúť tréner Weiss) a po tom nasledovala hlavná téma. Avšak, v súčasnej podobe Lampy to vyzerá tak, že sa jej tvorcovia dokážu až príliš veľa odviazať. Relácia začína dokumentom, resp. krátkym filmom – kto neumrie dovtedy nudou, tak sa dočká prvej témy večera, keď cca po 90tich minútach nasleduje druhá téma večera. A to podotýkam, že vysielaný dokument a nasledujúce dve témy často navzájom vôbec nesúvisia – fyzikálna téma o rýchlosti svetla sa mixuje s diskusiou o viere a nasleduje futbal a podobne.
Vrcholom bola Lampa z minulého týždňa, ktorá výnimočne pripadla na 17. novembra. Úvodný dokumentárny film sa síce týkal hlavnej témy večera a aj nasledujúce dve diskusie sa týkali Nežnej revolúcie, avšak to celé bolo prerušené dokumentom o práve zomrelom disidentskom umelcovi, Martinovi „Magorovi“ Jirousovi. Tento dokument nenazval nikto z mojich rôznorodých priateľov inak, ako „opilecký dokument“. Chápem, že tvorcovia Lampy si tohto človeka vážia a chceli si uctiť jeho pamiatku, ale lepšie by bolo urobiť sólo vydanie, než ho horúcou ihlou zaradiť do vydania o Nežnej, kde sa to absolútne nehodilo. A bolo by toho viac… Mnohé hlasy verných priaznivcov hovoria, že nový formát sa im nepáči – je to nekonečná kaša. Milí autori Lampy, viem, že vo verejnoprávnej nie ste závislí od píplmetrov, avšak majte na mysli, že Lampu robíte aj pre divákov a nielen pre seba. Môže sa totiž budúci rok stať, že v STV-čke nebudete môcť zotrvať a hoc návrat do komerčnej televízie nie je vylúčený, takisto nie je vylúčené, že vám zo súčasných divákov mnoho nezostane. To vám, moji milí, hovorím ako váš priaznivec.