Každý z nás vníma svet inak, má iný štýl, hodnoty, ciele, názory či prejav. Priestory, v ktorých žijeme a nazývame ich „domov“ odrážajú nielen našu charizmu, ale aj celú osobnosť. Najmä detaily, ktoré dotvárajú zariadenie bytov či domov prezrádzajú o človeku takmer všetko, bez toho aby sme si to často uvedomovali. Tichými, ale za to dôvernými a obsažnými hovorcami sú obrazy
Ak ste u niekoho doma, a poznáte ho alebo aj nie, nemáte pocit, že práve prostredie, v ktorom daný človek žije vám o ňom veľa napovedá? Skúste si predstaviť, že váš dobrý kamarát má v byte len moderné obrazy. A teraz, že jeho steny sú pokryté iba aktmi. Nemení sa vaša mienka? Čo keby bol zaťažený na abstraktné obrazy, alebo by dominovali obrazy z fotiek, či náboženské obrazy alebo obrazy krajiniek a prírody. Rozdiel nie? Obrazy vypovedajú o človeku veľmi veľa, kto sa díva, ten sa môže aj veľa dozvedieť.
Rady pri výbere obrazov
Malo by platiť, že obraz vás musí zaujať a vyvolať vo vás pocity vždy keď ho uzriete. Umenie je predsa liek na dušu. Ak však budete presýtený a zatúžite po zmene – smelo do toho. Obrazy môžete meniť podľa nálady, ročných období, nových pohľadov na svet alebo napríklad aj módy.
Pri výbere treba zohľadniť, aby sa obraz do prostredia kam ho budete vešať hodil. Je nutné brať ohľad na povrch a farebnosť stien – obkladané drevené steny, omietky či tapety predsa len ovplyvnia celý obraz. Dôležité je aj osvetlenie – niekedy zaváži aj svetová strana, či je obraz blízko okna, alebo či naň pri zasvietení dopadá veľa svetla (rozdiel je aj v použitých žiarovkách (napr. led žiarovky gu10 či žiarivky alebo nejaké špeciálne osvetlenia (v kluboch napr. lasery či diskogule); ďalej kde sa obraz nachádza – v akej výške, miestnosti, prostredí (váhu nesie i zariadenie bytu či domu) alebo napríklad aj detaily ako môžu byť okná (najmä rámy či tvary, prípadne farebnosť skiel, napr. rozdiel je, keď porovnáme klasické drevené eurookná, ktoré „ladia“ takmer so všetkým s okrasnou ružicou (okrúhle okno) vyplnenou modrým sklon v priestore starého domu gotického štýlu), doplnky (drevené sošky, sklenené vázy, misy či rôzne farebné sklo, keramické okrasné predmety, a pod.), kvety, podlahy, štýl nábytku a jeho farebnosť s celkovým zladením priestoru, kam chcete obraz zavesiť.
Rady pri vešaní obrazov
Keď už máte obraz vybratý a aj viete kam ho zavesiť, je dobré vedieť, na čo ho idete vešať. Nie totiž každá stena sa kamaráti s klincami. Ak je stena, do ktorej idete obraz vešať pevná, vhodné sú hmoždiny. Závisí však od materiálu, do ktorého ju budete pchať a akú záťaž má zniesť. V obchode tak vyberte takú, ktorá odolá takému ťahu, akým ju zaťaží vami vybratý obraz a v otvore sa tak hmoždina nebude prekrúcať. Pevné materiály ako betón alebo dierovaná tehla udržia hmoždinu vcelku jednoducho, použiť tak môžete ľubovoľnú hmoždinu. Pozor si však treba dať na pórobetón, z ktorého môže hmoždina vypadnúť aj so zaveseným obrazom tak rýchlo, ako doňho vkĺzla vŕtačka. Tu je potrebné použiť kovovú hmoždinu so spätnými zúbkami, ktoré sa v tvárnici zachytia.
Tam kde hmoždiny zlyhajú, pomôžu chemické kotvy. Tie sa používajú v prípadoch keď sa v murive nachádzajú dutiny, ktoré treba vyplniť, aby zavesenú záťaž udržali. Ide o dvojzložkové materiály na báze vinylesteru, ktoré sa aplikujú priamo do vyčistených predvŕtaných otvorov buď priamo, alebo s pomocným sitkom, ak je potrebné prekonať problémy s dutinou.
Ak chcete vešať niečo na sadrokartónový podklad, musíte zvoliť aj špeciálne hmoždiny, nakoľko sadrokartón je veľmi jemným a tenkým materiálom. Treba tiež dbať na rozloženie síl na celej ploche sadrokartónovej steny – čo znamená, že nenavešať všetko na jednu časť, ale pekne proporcionálne radšej využiť celú plochu. Existujú dva spôsoby ako uchytiť obraz na sadrokartónovú stenu. Prvým je deformácia plastovej alebo kovovej hmoždiny za sadrokartónovou stenou tak, aby za ňou vznikla plocha, o ktorú sa môže obraz (alebo aj iná záťaž) zaprieť. Kovová hmoždina sa v takomto prípade rozprestrie do hviezdice a plastová vytvorí plochú alebo obručovitú membránu. Druhým spôsobom je využiť závit na vonkajšej strane hmoždiny tak, aby ju ukotvil v krehkom sadrokartónovom podklade.
Sadrokartón nie je najťažším „uchytávačom“ obrazov. Hlavu si však určite polámete, ak budete niekedy niečo vešať na umakart. Umakartová éra bola hlavne pri výstavbe bytových jadier. Ak túžite umakartovú stenu obohatiť nejakým obrazom, použite umakartovú hviezdu. Tá si potom čo ju vložíte do vyvŕtaného otvoru rozprestrie pružné ramená a vytvorí si tak dostatočne pevnú oporu na to, aby udržala záťaž obrazu či iného predmetu.
Ak sa však chystáte zavesiť obraz, ktorý nie je veľmi ťažký (cca do 14 kg, no záleží na type steny) odporúčame použiť plastové háčiky na obrazy. Ľahko bez vŕtania jedným úderom kladivom sa háčik svojimi kovovými úchytkami uchytí v stene a udrží takmer každý obraz. Rýchlo, lacno a efektívne. Cena za päť háčikov v balení je približne 1,50 €.
Puzzlové obrazy
Fenoménom medzi obrazmi, ktorý snáď nikdy nevyjde z módy sú puzzle. Keď človek postaví veľký náročný, no zároveň krásny obraz a ešte k tomu si ho aj zavesí na stenu, zaručí spokojnosť na duši a ešte sa môže aj popýšiť okoliu. Na puzzle však treba čas a hlavne trpezlivosť. Netreba sa náhliť a „nerváčiť“, skúste sa stavaním naopak odreagovať.
Najväčšie puzzle na svete
Pokojný a vytrvalý prístup určite budete musieť mať, ak by ste si objednali podľa Guinessovej knihy rekordov najväčšie puzzle na svete, ktoré majú 24000 dielikov a poskladané majú rozmer 428 x 157 cm. Meno týchto puzzle nesie názov „Život – veľká výzva“. Autorkou najväčších puzzle na svete je dizajnérka Royce B. McClureová, ktorá navrhuje motívy pre puzzle už pätnásť rokov. Táto skladačka je na trhu od marca 2007, pričom prvý krát uzrela svetlo sveta v Španielsku a odtiaľ sa rýchlo začala rozvážať do celého sveta. Ak by ste si chceli tieto puzzle zaobstarať, očakávajte balík, ktorý bude vážiť 12 kilogramov a bude mať rozmery 57 cm x 35 cm x 25,5 cm. Cena puzzle je okolo 200 €.
Kto prvý poskladal najväčšie puzzle na svete?
Bol to Scott Slater s manželkou a občasnou výpomocou ich dvoch dcér. Puzzle zložili za neuveriteľných 34 dní, čo je doslova rekordný čas. Na obraze pracovali po večeroch, keď sa vrátili z práce a cez víkendy, pričom ich celková práca trvala približne 400 hodín.
Prvý človek, ktorý však puzzle poskladal úplne sám, bola Belgičanka Annick Namurová. Skladala ich v niekoľkých blokoch, pričom zhotovenie prvého jej trvalo 8 dní, druhého 7 dní, tretieho opäť 8 dní a zhotovenie posledného, štvrtého bloku, 6 dní. Spolu Annick skladala puzzle „Život“ 29 dní. Za obľúbenú časť skladačky označila časť so zvieratkami. Podľa jej slov sa jej pomerne ľahko skladali plachetnice a teplovzdušný balón. Za najnáročnejšie označila more medzi loďou a strateným mestom. Puzzle plánuje poskladať ešte raz, ale tentokrát už s pomocou priateľov.
Video:
[* youtube:tk8BXhA0BCA *]
M.CH.