17.12.2013

„Je to, ako keby ste leteli lietadlom ponad zasnežené pláne. A odrazu vás niečo prinúti pozrieť sa dolu. Ten pohľad vám vyrazí dych približne tak, ako keď prví letci uvideli na plošine Nazca tajomné obrazce…“

Tahnee Collins, novinárka

Pri pohľade na tento obrázok sa vaše vedomie na chvíľu prenesie do mysterióznej krajiny, ktorá je vo večnom zajatí snehu a v ktorej v čase, keď na zasnežených pláňach nikto nie je, vychádzajú spod snehu tajomné bytosti s cieľom pretvoriť túto krajinu tak, aby vám vyrazila dych. Po chvíli vás napadne otázka: koľko ľudí muselo vytvárať túto krásu? No a nakoniec zistíte, že za všetkým stojí jeden jediný človek . Jeho meno je Simon Beck. Vďaka možnostiam internetovej komunikácie vznikal počas dvoch októbrových týždňov tohto roku „online rozhovor“ pre Hobbyportal.

Prvá otázka bude klasická – kto je Simon Beck?

Pochádzam z juhu Anglicka, mám 55 rokov. Vzdelával som sa na škole v Millfielde a mojim neskorším miestom štúdií sa stala Oxfordská univerzita. Potom som sa zamestnal, ako kartograf so zameraním na podrobné orientačné mapy. K mojim koníčkom v tom čase patril hlavne orientačný beh a tejto záľube som sa venoval viac, ako štvrťstoročie. Tridsať rokov. Približne. Moje druhé hobby – Snow Art akosi vyplynulo z orientačného behu, nech to znie akokoľvek podivne…

Takže začiatky Snow Artu siahajú do obdobia vašej mladosti?

Ani nie. Zvláštnou súhrou náhod sa zmenil môj život. Ešte pred desiatimi rokmi by som nepredpokladal, že budem slávny vďaka snehu. Ale poporiadku. Všetko to začalo, keď som si kúpil v roku 2004 byt v Les Arcs. To je známe francúzske lyžiarske stredisko v údolí Savoies nádherným výhľadom na Mont Blanc. V tom čase som sa ešte naplno venoval orientačnému behu a trénoval som v lesoch a údolí Arcsu vo večerných hodinách, keď už lanovky nepremávali. Prípadne som robil pešie výlety na Aiguille Rouge (hora nad Les Arcs). Jedného dňa som si zobral so sebou špeciálny kompas, používaný pre mapovanie terénu pre orientačné mapy a šiel som na malé zasnežené jazero blízko môjho bývania. Išlo o dokonalú rovinu, pokrytú jemným snehom. Tu som len tak pre zábavu vytvoril päť bodov (pentangle). Prechádzal som sa v snehu od bodu k bodu tak, aby vznikla päťcípa hviezda. Bolo to jednoduché, no páčilo sa mi to. O deň neskôr som vytvoril obrazec z pätnástich prepojených trojuholníkov a pridal som k nim kružnice. Výsledok bol pôsobivý, hlavne pri pohľade zhora. V blízkosti je sedačková lanovka a tak sa dá plocha zamrznutého jazera pozorovať z vtáčej perspektívy. V Arcs dosť často sneží a len čo čerstvý sneh pokryl moje dielo, vytvoril som ešte zložitejšie. ..

A tak sa zrodil Snow Art?

Nie…to ešte chvíľu trvalo. Chodenie po snehu som považoval za činnosť nízkej kvality, ktorá mi zatieňovala veci okolo orientačných tréningov. Vytvorenie zložitého obrazca trvalo aj niekoľko hodín a výsledok nebol trvácny. Niekedy som ho nestihol dokončiť kvôli čerstvému snehu či silnému vetru, ktorý moje dielo ešte pred finále zavial. Povedal som si tiež, že chodenie po zamrznutom jazere môže byť celkom nebezpečné (navyše som sa jedného dňa dostal do ostrej diskusie s tamojšou políciou) a tak som sa presunul na iné miesta. Po mojom pokuse vytvoriť obrazec v oblasti Lac Marlou, kedy som pracoval ešte bez snežníc som zistil, že je to veľmi namáhavé. Navyše som nemal digitálny fotoaparát, aby som výsledok mojej fyzickej námahy zvečnil. Tak som na chvíľu tento druh zábavy opustil. Pred niekoľkými rokmi som však začal mať problém s nohami. Už nie som najmladší a po päťdesiatke sa môj organizmus začal búriť proti pravidelným tréningom orientačného behu. Vtedy mi lekár povedal, že jedinou možnou cestou, ako necítiť permanentnú bolesť sú denné prechádzky prírodou bez nejakej väčšej záťaže. To bol vlastne pokyn, aby som bral Snow Art vážne, ako hlavnú formu zimného cvičenia. Priznám sa tiež, že som to chcel robiť aj kvôli financiám. Kúpil som si digitálny fotoaparát a každý s mojich výtvorov som zvečnil. Potom som utekal dolu do mesta, pretože v tých časoch bol jediný prístup k internetu v krčme, kde hrala naozaj hrozná hudba. No a fotky som zdieľal cez lesarcsnet. Facebook som vôbec nepoznal a nie som si istý, či v tom čase vôbec fungoval. Moja voľba bola jasná. Vybudovať zbierku fotografií s dlhodobým cieľom predávať ich a prilepšiť si tak finančne hlavne kvôli tomu, že v podstate som ešte stále zamestnaný, ako kartograf, no kvôli problémom s nohami môžem toto povolanie robiť len v ľahkom type terénu. Až v septembri 2011 som sa na radu priateľov zaregistroval na Facebooku. Tam som vytvoril fotoalbumy s prezentáciou Snow Artu. No a odvtedy som stále viac a viac slávny a mám v úmysle udržať svoju pozíciu svetovej jednotky v tomto odbore a pracovať na knihe fotografií, ktorá bude zaujímavá a bude sa vydávať vo veľkých nákladoch. Či sa mi to podarí, zatiaľ neviem.

My vám samozrejme budeme držať palce, no nedá sa mi neopýtať. Priniesol vám Snow Art nejaký zisk? Sú vaše fotografie autorsky chránené?

Je to zložité, no dúfam, že sa mi podarí prekonať všetky prekážky. Mal som napríklad ponuku niekoľko tisíc Eur za tri konkrétne fotografie Snow Artu, ktoré som mal v albume na Facebooku. No zákazník mal požiadavku vlastniť fotografie s veľmi vysokým rozlíšením. A ja som také nemal. Musel by som si kúpiť veľmi kvalitný fotoaparát, vytvoriť tie tri diela znovu a navyše zrejme by ma čakal nákladný prenájom vrtuľníka, aby boli uhly záberov dokonalé. Na to som nemal financie a v Arcs by nikto takýto úmysel nesponzoroval. Tak som to stopol. Zatiaľ. Raz budem mať veľmi dobrú výbavu a myslím si, že budem schopný zarábať týmto spôsobom peniaze. Momentálne je to s mojimi fotografiami v súvislosti s autorskými právami tak, že ich môžete ignorovať (tie práva myslím). Priznávam, že nie sú fotografované z ideálnych uhlov a ich rozlíšenie je malé. Takýmto spôsobom sa však dostanú do povedomia a možno raz príde príležitosť, ktorá zmení môj život.

Dobre. Prejdime teda k samotnému know – how Snow Atru. Podelíte sa s čitateľmi Hobbyportalu o návod, ako na to?

Návod nie je podstatný. Podstatné sú danosti človeka, ktorý sa chce Snow Artu venovať. Samozrejme, že musí mať dobrú fyzickú kondíciu. Ako vravím, vytvorenie obrazu v snehu trvá mnoho hodín s neistým výsledkom vďaka vrtochom počasia. Takže vhodné je, aby bol človek trpezlivý. A musí sa vyznať v topografií a orientácií. Teda musí vedieť pracovať s kompasom a vedieť počítať vzdialenosti „v hlave“.

Predsa len – ako to robíte? A ako dlho trvá vytvorenie obrazu v snehu?

Takže podrobne. V prvom rade si musíte vyhliadnuť zasneženú časť prírody, ktorá je relatívne rovná, ináč by boli vaše obrazy skreslené. Priznám sa, že ešte stále využívam zamrznutú plochu jazera. Dôvod je jasný. Les Arcs je stredisko pre lyžovanie a územie jazera je mimo lyžiarskych dráh. Navyše klub Med Lake má lanovku, vedúcu práve ponad jazero a tak sa obraz dá vyfotografovať aj z vtáčej perspektívy. Aj keď „pracujem“ na iných miestach, vždy si vyberiem plochu pri nejakej vyvýšenine, aby som moje dielo mohol zvečniť. Keďže v súčasnosti vytváram zložité obrazy, nápad a návrh vzniká doma- v teple. Dizajn si vytvorím pomocou papiera ceruzky,uholníka, no niekedy využijem grafický program v počítači. Tento papier s návrhom si zoberiem do terénu. Samozrejme k tomu kompas pre orientačných bežcov a mnohokrát aj pásmo na meraniu vzdialenosti. Najprv prejdem kruh po obvode terénu a popritom zapichujem kolíky kvôli orientácií. Vymedzím si stred a od neho začnem so „šlapaním obrazu“. Keď sa pokúšate vytvoriť hviezdu, môžete začať v hociktorom bode tak, že budete vytvárať vlastnými topánkami v snehu rovnú čiaru, ktorá bude prechádzať stredom hviezdy. Vytvoríte si okolo stredu v jeho blízkej vzdialenosti akési ložiská, ktoré sa budú spájať s cípmi hviezdy a budú určovať vnútorný uhol každého cípu. Vypočítate si body podľa počtu cípov, ktoré bude hviezda mať a z centra budete k nim opäť priamočiaro prichádzať medzi každým bodom a každým ďalším bodom, kým nevznikne skríženie priamok s rovnými líniami. Oblasti, rozdelené týmito líniami „vytieňujete“ vzormi, vytváranými vlastnou chôdzou. Možno je dobré nosiť tiež zo sebou dostatočne dlhú šnúru (napríklad na bielizeň). Tá pomôže v mnohých prípadoch, ak chcete vytvoriť presné kružnice a podobne.

Skica vzniká v teple domova

Skica vzniká v teple domova

Po hodinách chôdze v snehu sa Simon môže popýšiť hotovým umeleckým dielom

Po hodinách chôdze v snehu sa Simon môže popýšiť hotovým umeleckým dielom

Ako dlho trvá vytvoriť takýto obraz?

Dlho. Približne 10 hodín. Musíte však rátať s vrtochmi počasia. Najideálnejšie by bolo, ak by deň predtým, ako idete vytvárať obraz nasnežilo niekoľko centimetrov ľahkého snehu a potom aspoň 6 dní nesnežilo vôbec. To sa však stáva málokedy. Počasie však môžete sledovať cez internet a vybrať si najideálnejší čas na tvorbu.

Používate špeciálnu obuv?

Zo začiatku to boli len kvalitné zimné topánky o číslo väčšie, ako je moja veľkosť (aby mi do nich vošlo dvoje ponožiek). Predsa len 10 hodín kráčania v snehu je dosť dlhá doba, kedy si nemôžete odskočiť na teplý čaj do pohodlia domova. Už pár rokov však používam snežnice. Klasické, aké používajú eskimáci.

Neskúšali ste vytvoriť Snow Art na iných miestach, ako rovinatých? Napríklad na šikmine kopca?

Jeden s problémov území so sklonom, ktorý by v prípade, že na ňom robíte Snow Art musel byť dostatočne, priam maximálne šikmý je ten, že vaše nohy sa budú kvôli udržaniu rovnováhy pohybovať do strán. Výsledný obraz by bol skreslený. Pravda však je, že niekoľko výtvorov som urobil aj na takýchto plochách. Chce to však určitú zručnosť. Vlastne v tomto prípade „znožnosť“.

Aké snehové podmienky pre Snow Art sú najideálnejšie?

Sneh by mal byť jemný, skôr čerstvý, ako starší a nie veľmi ťažký, lebo po pár hodinách by ste boli unavení, ako nikdy. Ideálna výška snehu je okolo 9 palcov, čiže 23 centimetrov. Veľa záleží aj od sily vetra a kvôli správnemu nafoteniu by malo byť slnečné počasie, aj keď pekné línie vyniknú aj pri umelom osvetlení.

Akých chýb by sa mali začiatočníci vyvarovať?

Nad touto otázkou som sa nezamýšľal. Nechcem pôsobiť, ako nejaký lektor výcviku Snow Artu. Môžem iba odporučiť, aby začiatočníci nevytvárali obrovské monumenty. Treba začať s jednoduchým dizajnom na malej ploche. Časom každý, koho to neopustí, získa svoj vlastný know – how, ktorý mu bude vyhovovať.

Na stránkach Hobbyportalu zoznamujeme čitateľov s mnohými ľuďmi, ktorí majú nezvyčajné koníčky. Pred časom sme priniesli príspevok o Andresovi Amadorovi zo San Francisca , ktorý má veľmi podobnú záľubu, ako vy. Akurát že svoje obrazce vytvára na piesočnatých plážach. Inšpirovalo vás jeho dielo k tomu, aby ste niečo rovnaké vytvorili v snehu?

Samozrejme, že poznám Beach Art, aj keď meno Amador mi nehovorí veľa. Zdroje inšpirácií k takémuto (geometrick

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 2


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Sisa 16.01.2014 11:54
Sisa

Úžasnééééé!

Prihlásenie
 
 
Reklama