10.03.2014

Nápad recyklovať zbytočnosti a odpad pretavením do umeleckých diel nie je vôbec novinkou. No v posledných desaťročiach si získal srdcia amatérov aj umelcov tak, že mu dali pomenovanie Trash Art (umenie z odpadkov) a stalo sa ich koníčkom (ako mnohí vravia) na celý život. Hobbyportal vám predstavuje troch ľudí, ktorí majú vo svete Trash Artu to najlepšie meno.

„Každý umelec potrebuje nájsť ten správny materiál,
prostredníctvom ktorého môže vyjadriť sám seba.“

David Mach, sochár

… pre niekoho je takýmto materiálom odpad.

Jane Perkins

„Od detstva som bola kreatívna. Teda na mňa by sedelo viac pomenovanie hyperkreatívna,“ smeje sa Jane Perkins , britská umelkyňa, ktorá je právom považovaná za kráľovnú Trash Artu. „Milovala som kreslenie a hlavne vyšívanie. Toto ma sprevádza po celý život. 17 rokov som pracovala, ako zdravotná sestra a 10 rokov som strávila na materskej dovolenke. To bol čas, kedy som sa rozhodla zúročiť svoj kreatívny potenciál. A tak som diaľkovo vyštudovala vysokú školu umenia a technológií v Somersete – odbor povrch a dizajn interiérových textílií. Moja diplomová práca mala názov ´Recyklované predmety v umení a dizajne´ a táto téma prischla k môjmu menu natrvalo.“

Jane Perkins vo svojom kráľovstve

Jane Perkins vo svojom kráľovstve

Niet divu. Počas prípravy tejto diplomovky narazila Jane na náboženské slávnostné čelenky ekvádorských domorodých obyvateľov, ktoré boli zdobené bizarnou zmesou nájdených objektov: rozbité šperky, mušle, bábiky, žiarovky, mince a podobne. „Zamilovala som sa do nich!“ spomína Jane: „Podľa tohto vzoru som začala v roku 2005 vyrábať ručne šité brošne zo starých šperkov, nepárnych náušníc, plastových hračiek, mušlí a iných drobných predmetov. Postupne som prešla k väčším „obrazom“ z takéhoto materiálu, ktoré som inštalovala na pláži, aby si ich mohli okoloidúci pozrieť. Vtedy som do diel zakomponovala aj odpad a rozličné zbytočnosti, ktoré každý z nás má doma a nevie, čo s nimi. Boli to aj moje detské poklady, ktorých som sa roky nevedela zbaviť, no nedokázala som ich ani vyhodiť.“
Postupom času sa Jane preorientovala na výrobu portrétov z nepotrebných drobností. Prvým portrétom bola kópia Matissovej manželky, známej pod názvom Portrét so zelenou stuhou. Vtedy už bol formát A3 primalý na to, aby vynikli detaily portrétu v mierke a tak bola Jane nútená vyrábať portréty na väčšom „plátne“. Ľudia tak z diaľky identifikujú portrét a zblízka s údivom zistia, že nie je maľovaný, ale pozostáva z množstva malých haraburd.
„Všetky tie materiály lepím pomocou taviacej pištole. Kombinujem, pridávam, odoberám, kým nie som s výsledkom absolútne spokojná. Na vyniknutie portrétov používam farby, no ak je možnosť nájsť predmety v rôznom spektre farieb (napríklad gombíky), snažím sa ich skombinovať tak, aby ich nebolo potrebné farebne upraviť.“
Pozrite si niekoľko diel od Jane Perkins (fotografie vo vyššom rozlíšení nájdete v galérií k tomuto článku)

Naozaj až pri detailnom pohľade zblízka človek rozozná predmety, tvoriace jednotlivé portréty

Tom Deininger

Narodil sa a vyrastal v Bostone. Patrí medzi najuznávanejších majstrov Trash Artu a jeho diela je možné nájsť v mnohých súkromných zbierkach po celom svete aj v jeho vlastnom štúdiu. Tom vytvára rovnako, ako Jane, hlavne portréty (známe aj náhodné osoby vrátane samého seba), ktoré sú vyrobené z kusov plastov rôznych tvarov a typov, vrátane starých hračiek, počítačových klávesníc a iných komponentov, telefónnych káblov, mobilných aj analógových telefónov a podobne. Zaujímavosťou sú jeho 3D portréty, ktoré sú jednak veľké a jednak sa dá portrét objaviť len vtedy, ako sa človek díva na dielo zo správneho uhla. Príkladom je portrét Marilyn Monroe. Na obrázku vidíte pohľad zo správneho uhla…

…a na videu neforemnú masu odpadu, z ktorej je tento portrét vytvorený.

„Som produktom našej konzumnej kultúry, ktorá vytvorila nielen mňa, ale tiež všetko, čo k mojej tvorbe potrebujem,“ hovorí Tom z vážnou tvárou a dodáva: „ Niektoré moje diela vznikli spontánne, ako odozva na to, čo sa deje vo svete, ako protest proti tomu, ako si dokážeme odpadom zasviniť planétu. Nie som žiaden aktivista, no vidím čo sa deje. A takto budem ľuďom ukazovať cestu aj naďalej, aj keď nechcem, aby odpad recyklovali takým spôsobom, ako ja, chcem ich prinútiť zamyslieť sa nad samým sebou.“ Tomovým snom je vytvoriť kópie diel ruských impresionistov pomocou odpadu. Veríme, že sa mu to podarí.

Tomov autoportrét

Tomov autoportrét

Igor Ivanov

V Rusku majú moderné umelecké smery tak priaznivcov, ako odporcov, no vo všeobecnosti nie sú stredobodom záujmu (hlavne) mládeže. Existuje však jedna výnimka. Volá sa Igor Ivanov a v skutočnosti je architektom v St.Petersburgu. Trash Art ho však chytil tak, že sa zrodila hviezda v tomto umeleckom štýle. Igorove diela sú vždy stredobodom záujmu a výstavy jeho tvorby sú plné zvedavých ľudí. „Neviem, čo to zapríčinilo,“ hovorí Ivanov: „Nie je to nič výnimočné, hlavne ak si uvedomíte, že tak, ako ozajstní umelci používajú na obrazy maľby, ja používam rozbité časti starých počítačov a spotrebičov v domácnosti. Všetko zvyknem skrášliť polámanými CD nosičmi, trochu pretriem farbou a to je všetko.“ Na myšlienku pracovať s netradičnými materiálmi a hlavne s odpadom prišiel Igor v čase, keď skúšal vytvárať koláže metódou pokus – omyl. Úspešné zavŕšenie jeho snáh mu prinieslo obdiv a stále miesto v mnohých galériách v Rusku. V Petrohrade bol ocenený najvyššou cenou v kategórií Ruská koláž XX. Storočia.
Na prvom mieste v tvorbe Igora Ivanova je ekologický rozmer jeho prác. Tak, ako u mnohých iných umelcov, venujúcich sa Trash Artu, sú ekologické problémy metamorfované do vizuálnych obrazov: „ Moja základná myšlienka bola a je znížiť množstvo odpadu na našej planéte. Viem, že to znie, ako klišé, avšak kto na vlastné oči nevidel, ako si dokážeme zničiť odpadkami napríklad morské pobrežia, neuverí. A nebude robiť nič preto, aby sa na našej planéte lepšie dýchalo. A ja vyzývam všetkých kreatívnych ľudí, aby našli svoju cestu, ako recyklovať odpad. Hoci aj v umeleckom vyjadrení svojho strachu, že raz si túto planétu zničíme. V západnej Európe a Amerike pracujú umelci týmto smerom už od šesťdesiatych rokov minulého storočia. U nás v Rusku je tento druh kreativity pomerne nový. No môžem povedať, že má čoraz viac priaznivcov.“
Pozrite si teda niektoré Igorove diela. Sú naozaj výnimočné. Viac fotografií vo vyššom rozlíšení nájdete v galérií k tomuto článku.

Foto: telegraph.co.uk , bluebowerbird­.co.uk, tomdeiningerar­t.com, igo-art.ru

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 2
Fotogaléria


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama