Na svete sa stále nájde veľké množstvo ľudí, ktorí vnímajú maľovanie na nahé telo, ako dekadentnú zábavku morálne poklesnutých indivíduí, navštevujúcich nudistické pláže a baviacich sa s farbami. Hobbyportal vás presvedčí o opaku. Predstavíme vám kreatívnych tvorcov, ktorí povýšili bodypainting na neuveriteľné umenie.
Zobrazovanie nahého tela sa s obyvateľmi tejto planéty tiahne tisícky a tisícky rokov. Od čias Věstonickej Venuše, cez sochu Dávida, Rembrandtove kresby, prvé fotografické akty, až po súčasnosť. Podobne je tomu aj s maľovaním priamo na nahé telo (či už pomocou farieb, alebo tetovania). Optické ilúzie sú síce o niečo mladšie, no odborníci ich datujú už do čias starých Grékov, ale aj Leonarda DaVinciho a prakticky všetkých maliarov, čo využívajú hru svetla a tieňov spolu s rôznymi technikami k vytvoreniu dokonalej krásy. Optický klam je založený na nesprávnom (mätúcom) vnímaní reality, pri ktorom oko sníma určitý obraz, no mozog ho interpretuje inak. Človek tak vidí na obraze niečo, čo na ňom v skutočnosti nie je. Ak sa spojí nahota, bodypainting a optická ilúzia, vznikne BodyArt Illusion – úžasné obrazy, ktoré v skutočnosti nie sú tým, čím sa na prvý pohľad javia.
Klamanie telom
Paradoxne k tvrdeniu o uponáhľanosti dnešného civilizovaného sveta môžeme skonštatovať, že je len veľmi málo jedincov, ktorí nemajú žiadnu záľubu, hobby, koníčka. Mnohokrát sa určitý druh záľuby doslova evolučne vyvinie z inej záľuby, ba dokonca z povolania. Typickým príkladom sú výtvarníci, ktorí chcú svoje umenie posunúť niekam ďalej, dosiahnuť niečo viac a naplniť tým svoje vlastné vízie. Samotná maľba na telo zažíva nevídaný boom. Organizujú sa prehliadky, súťaže či festivaly bodypaintingu aj napriek tomu, že ide o umenie pominuteľné, ktoré má krátku trvanlivosť a nedá sa vystavovať v galériách po svete. A preto je dobré mať poruke nielen telá, farby a víziu, ale aj kvalitný fotoaparát.
Emma Hack je fotografka, maliarka, ilustrátorka, sochárka. Žije v austrálskom Adelaide a svoje diela vystavuje od roku 1999 (profesionálne od roku 2002). Jej koníčkom je bodypainting a sama seba nazýva kožnou ilustrátorkou. Jej práce evokujú bohatú škálu vizuálneho rozprávania a magického realizmu. Pri vývoji umeleckého smeru, kde hlavnú úlohu zohráva kamufláž bola zdrojom inšpirácie pre Emmu nemecká kultová modelka Veruschka, ktorá v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia so svojim telom dokázala divy a zakomponovávala ho do rustikálnych stien a naturalistických obrazov. Emma pokračovala v jej odkaze vystavovaním limitovanej edície fotografií, kde vytvárala symbiózu tela a tapety. Výroba vôbec prvého takéhoto obrazu, pri ktorom musela zamaskovať nahé telo modelky tak, aby tvorila súčasť pozadia trvalo 19 hodín. Dosť dlhý a vyčerpávajúci čas na to, aby si mohla povedať dosť. No nestalo sa tak. Táto práca bola natoľko fascinujúca, že ju priam pohltila. Vlani zvýšila latku svojho smerovania ešte vyššie. Pomocou kombinácie svojich úžasných schopností maľovania na telo a atletickej ohybnosti modelov vytvorila dokonalú transformáciu skupiny ľudí do priestorového znázornenia havarovaného auta. Bolo to na žiadosť Austrálskej komisie pre dopravné nehody.
*** Málokto na prvý pohľad tuší, že sa nedíva na havarované auto, ale na 17 nahých pomaľovaných tiel
*** Práce na takomto diele zaberú hodiny času
Týmto dielom Emma v rámci verejnej vzdelávacej kampane proti prekračovaniu povolenej rýchlosti odovzdala vodičom symbolické posolstvo pod názvom *„Všetci hráme úlohu“*. O tom, že sa jej to podarilo svedčí aj nevídaný úspech kampane. Neortodoxná umelkyňa prekonala samu seba a pomocou sedemnástich nahých pomaľovaných ľudí vytvorila akési puzzle havarovaného auta – prekvapivo presvedčivé a tak trochu desivé. Je to šoková kampaň a ľuďom, ktorí ju zhliadli trvalo aj niekoľko minút, kým si uvedomili, že sa dívajú na nahé telá a nie na pokrčenú karosériu.
Na webovej stránke Emmy Hack môžete obdivovať všetky jej úspešné diela.
Motocykle, ktoré nepotrebujú benzín
Prenesme sa teraz na opačnú stranu zemegule do San Francisca, kde žije a tvorí Trina Merry. Bodypaintingu sa venuje od roku 2006 a je uznávanou umelkyňou v tomto výtvarnom smere. Ako sama hovorí, bodypainting vytvára osobitý vzťah k ľudskému telu s tým, že inými vizuálnymi umeleckými formami by bolo problematické dosiahnuť podobný efekt, ako pri maľovaní na kožu. Trina sa vyučila u odborníka naslovovzatého – Craiga Tracyho – majstra bodypaintingu (aj s ním vás tento článok zoznámi) a svoje skúsenosti naplno využíva v tvorbe. Jeden z jej novších a úspešných projektov bol vytvorený na podporu medzinárodnej motocyklovej show (International Motorcycle Roadshow). Trina a jej tým odviedli úžasnú prácu, pri ktorej využili naplno ohybnosť inštruktoriek jógy, modeliek a cirkusových artistiek. Túto skupinu ľudí namaľovali a pretransformovali do troch rôznych typov motocyklov. A čerešnička na záver? Na každej z nich sedí motokrosová reportérska legenda Erin Bates, ktorá patrí k najsexy športovým reportérkam sveta. Ani jej nerobilo problém vyzliecť sa donaha. Jediné, čo mala na sebe skutočné, bola motokrosová obuv. Apropo – zrátate, z koľkých ľudí sa skladajú jednotlivé motocykle?
*** Športová reportérka Erin Bates v ateliéri na živej motorke
Základom vytvorenia takejto ilúzie je vízia „správneho poskladania“ puzzle s modelov
=====================================================================================
O tom, že vytváranie živých motocyklov nebola hračka svedčí aj nasledujúce video „spoza scény“:
===============================================================================================
[* youtube:ATzONfFRU0U *]
Craig Tracy – legenda bodypaintingu
Craig je rodák z New Orleansu. Sám o sebe vyhlasuje, že umelcom bol po celý život. Dôkazom sú staré rodinné albumy, kde svoju kreativitu využíval k doslova rituálnemu maľovaniu rodinných príslušníkov pred odchodom na *Mardi Gras*, ktorý je jedným z najväčších karnevalov sveta. *„Narodil som sa v správnom čase na správnom mieste,“* tvrdí Craig:
*“Rodičia nikdy nemali výhrady k môjmu snu – živiť sa, ako umelec. Sami boli prívržencami hnutia „hippies“ a sloboda jednotlivca bola pre nich zákonom. Som im vďačný za všetko. Aj za to, že som sa narodil v čase prieniku bodypaintingu do západného sveta.“*
Nebolo dňa, keď by malý Craig niečo nekreslil. Po izbe sa mu povaľovali nielen výkresy, ale aj kúsky papiera s jeho výtvormi. Kým chlapci v jeho veku naháňali vonku loptu, Craigov koníček boli farby. A tak niet divu, že po čase s vyznamenaním absolvoval The Art Institute of Fort Lauderdale. Od dvadsiatich rokov bol ilustrátorom na voľnej nohe: *„Vlastne som moje povolanie nenávidel. Bol som sklamaný z toho, aké je to všetko prázdne, neskutočne nudné a bez života. Veď som prakticky nemaľoval nič iné, ako prevažne obchodné, reklamné a priemyslové obrázky. Nemalo to dušu.“* Jeho trápenie trvalo 6 rokov. Potom sa na tento druh ilustrácií vykašľal a vrátil sa k maľbám.
*„Bolo to úplne iné, od prvého okamihu iné – silné, emotívne. Maľovať niečo, čo vidí moje vnútro. Ale stále to nebolo ono. A tak som sa prakticky zo dňa na deň zamiloval do bodypaintingu. Pritom som ho dovtedy nebral na vedomie. No raz som si položil otázku, prečo nie? Táto jedna otázka a rýchle vyhľadávanie formulky bodypainting na nete ma priviedli tam, kde som dnes.“* Craigové práce môžete vidieť v galérií jeho osobnej stránky My sa zameriame na divoké šelmy, ktoré vytvoril pomocou bodypaintingu.
*** Na prvý pohľad leopard
*** …všetko však závisí od uhla pohľadu
Pomocou troch modeliek vytvoril Craig ilúziu čínskeho tigra
============================================================
Ak sa vám rozprávanie o spojení ilúzií a bodypaintingu páčilo, pozrite si bonusové fotografie v galérií k článku.
Foto: emmahackartist.com.au, trinamerry.com, craigtracy.com