Zoznámte sa s výtvarníkom, ktorého záľubou sú tak dokonalé optické ilúzie, že na chvíľu začnete veriť v zázraky. Zoznámime vás s jeho tvorbou a prezradíme, ako to robí.
*** Felice Varini – priestorový mág
Sú to len čiary…
Je sparné leto. Do jednej z parížskych galérií vchádza mladík s aktovkou v ruke. Nestačí sa porozhliadnuť, keď si všimne zvláštny modrý šachovnicovitý útvar, vznášajúci sa mu takmer pred očami. „Zaujímavé,“ pomyslí si a máva rukou v priestore pred sebou. V miestach, kde by hádal, že je zložitý obrazec zavesený, je však iba vzduch.
Mladík si pretrie oči a odstúpi bokom. Potom prejde pár krokov dopredu a celý výjav sa rozpadne. Až teraz vidí čiary na stenách, podlahe i strope. Ako to, že pred chvíľou visel obraz priamo pred jeho očami? Prečo modré čiary oklamali jeho mozog? Odpoveď je jednoduchá. Sadol na lep umelcovi menom Felice Varini. Človeku, ktorý je otcom mnohých dokonale vymeraných optických ilúzií. V diele, kde každý milimeter priestoru hrá svoju úlohu dokáže vytvoriť úžasný trojrozmerný obraz. Darí sa mu rovnako v interiéroch, ako aj exteriéroch. Obrazy síce vyzerajú ako zmes čiar, línií a farieb, no iba vtedy, ak sa na ne pozeráte zo zlého uhla pohľadu.
Zoznam kúskov Felice Variniho (1952) neberie konca. Tento švajčiarsky rodák, žijúci trvale vo Francúzskom Paríži zmätie naozaj každého. Jeho prvá výstava bola zrealizovaná už v roku 1981, no svetové uznanie a slávu mu priniesli až roky 2008 a 2009, v ktorých sa zjavili na internete fotografie Nagojskej univerzity v Japonsku a hlavne mestečka Vercorin s tajomnými striebornými kruhmi na stenách domčekov. Senzácia bola na svete. O „vercorinskych kruhoch“ budeme písať nižšie. Teraz sa venujme umelcovi, ktorý skromne podotýka: *„Sú to len kružnice a čiary. Zo správneho uhla pohľadu vytvoria plastický obraz. A to ma veľmi baví.“*
*„Jeho obrazy sú ako Anti Mona Líza. Tá je krásna vždy, akokoľvek sa na ňu pozeráte. Variniho diela však potrebujú jediný bod, odkiaľ sa dá sledovať ich jedinečnosť naplno,“* hovorí profesor matematiky a výtvarný kritik Joël Koskas. Londýnsky kritik Adrian Shaughnessy však nešetrí chválospevmi: *„Varini je v podstate architekt plátna a umelec plochy v maske priestoru.“*
Zo začiatku bolo zaujímavé pozorovať dianie na internetových fórach, kde sa diskutujúci predháňali vo vysvetleniach, ako fotografie z obrazcami v priestore vznikli. Najčastejšie spomínaný proces bol však na hony vzdialený realite. Hovoril totiž o využívaní Photoshopu. *„Mysleli si, že prídem domov, sadnem si na stoličku, zapnem počítač a otvorím grafický program,“* smeje sa Felice: *„Na dorobenie rozličných geometrických tvarov cez domy, budovy, chodby a haly by mi stačilo pár minút. V tom čase však málokto vedel, že na vytvorenie ilúzie potrebujem trebárs aj týždeň. Až tvárou v tvár môjmu umeniu mnohí pochopili (a zostali doslova šokovaní), že to robím bez Photoshopu.“* Pre ostatných neveriacich „Tomášov“ pripravil Felice niekoľko videí, kde zistili, že tvárou v tvár je know-how tohto umenia úplne iný, ako spočiatku predpokladali.
Kauza Vecorin, alebo ako sa to robí?
Fotografie mestečka Vecorin vo švajčiarskych Alpách obleteli svet. O dedinke ležiacej 50 kilometrov od talianskych hraníc do tej doby počul málokto. Až do chvíle, ktorá priniesla dedinským domčekom tajomné strieborné kruhy.
*„Z pohľadu zvedavcov to bolo až príliš jednoduché,“* spomína Felice: *„Vyliezli sme s pomocníkmi na neďalekú vyvýšeninu a rozsvietili sme veľmi silný reflektor. Kruhový obrys svetla previedol potom tím behom pár dní do strieborných kružníc. Ak sa na dedinu pozriete zo strany, budete sa zrejme diviť, prečo majú niektoré domy nesúvisle pomaľované vonkajšie steny. Skúste ale pohľad z miesta, kde stál reflektor. Ako keby niekto prirobil na malebnú dedinku 28 kružníc.“*
Tak je to.Felice Varini používa nielen reflektor, ale aj projektory, pomocou ktorých prenesie svoju víziu do priestoru. Vlastne ako keby skúmal priestor z dosiaľ neobjaveného hľadiska. Nadšeným ohlasom kritikov vo veľkej miere sekundujú návštevníci pravidelných výstav v Paríži, Ríme, Kodani, New Yorku, Štrasburgu a trebárs i Tunisu. Umelec veľmi rád šokuje svojimi dielami na historických pamiatkach. Viac ako tri mesiace však jeho diela na jednom mieste väčšinou neuvidíme. Trvalého poškodenia hradných múrov, barokových sálou a secesných chodieb sa báť nemusíme. Varini s obľubou požíva špeciálne farebné lepiace pásky, ktoré idú jednoducho bez použitia omietky odstrániť. Tak isto farby, ktoré sa ekologicky a bez následkov po čase rozložia bez toho, aby po sebe zanechali fľaky.
Mág priestoru, ako Variniho nazývajú, bol už v roku 2000 nominovaný na udelenie ceny Marcela Duchampa a jeho celosvetová hviezda každoročne stúpa. Následníkov však nemá veľa. Je to zrejme preto, že napriek tomu, že to vyzerá jednoducho, je vytváranie takýchto diel veľmi veľmi zložité. O tom sa môžete presvedčiť, ak navštívite fotogalériu k tomuto článku.
[* youtube:ybVNs2xIzdY *]
Foto: Felice Varini, varini.org, galerie-issert.comD