30.03.2010

Impresionizmus je spojený so zmenou čítania času. Ak máte pocit, že náš život smeruje k lepšiemu, je to záver, ku ktorému ľudstvo došlo po polmilióne rokov svojej existencie. Najdrahšie obrazy sveta sú plodom tejto radikálnej zmeny. Došlo k nej spolu s spoločenským zemetrasením 19. storočia. Mentálny prelom začal najmä v intenzívne urbanizovaných a spriemyseľňovaných častiach Európy. Čas začal znamenať stálu a viditeľnú premenu. Pre väčšinu elít znamenala táto premena polepšovňu, progres. A pod týmito elitami myslíme aj elity horkokrvne kritické (Marx).

A naraz je tu umelecké hnutie, ktoré chce zachytiť čaro prítomného okamžiku. Do slova, do písmena, tu, teraz. Vychádzajú do exteriéru, na planý vzduch, – plenér – chytať momentky v rýchlom tempe. Kde sú hodnotové ideály romantikov a neoklasikov? Impresionisti by snáď povedali, že v koši dejín.

O kompresii časopriestoru píšu sociológovia ako o jednej z kľúčových charakteristík moderného veku. Deje sa skrz techniku pary-uhlia-prúdu-ropy-facebook-u. A preniká aj do kreatívneho aktu impresionizmu. Tematicky sa na obrazoch objavujú mašiny. Prístup k nim je zatiaľ optimisticky obdivný. A sám kreatívny akt sa stáva hekticitou. Rýchle ťahy – trs trs trs – pretože čím krajšia je chvíľa, tým rýchlejšie preteká pomedzi prstami.

Poctivý majster historickej maľby Adolf Menzel pracuje na obraze mesiace či roky. Naproti tomu dravý impresionistický boss Claude Monet [1840–1926] počíta sekundy. Číha na želanú hodinu. Vetrí na ten správny okamžik podobne ako žraloci burzy. Aktualizovane a s podobnou slávou ako Monet číhali tvorcovia Titaniku. O top scéne prvej pusy sa James Cameron vyjadril, že mali šesť dní nato, aby ulovili to správne svetlo. Na tú správnu žiaru západu Slnka. Mali šťastie posledný deň. Následne dodáva, že technika od Titaniku pokročila natoľko, že dnes sú schopní naprogramovať aj svetlo. Avatar sa už netočil okolo problémov, ktoré pred niekoľkými rokmi Cameron ešte zdieľal s Monetom.

Správne svetlo!

Správne svetlo!

Toto je impresionistický ťah na plátno. Impresionizmus je orientovaný zvonku dovnútra – in-press – je to bleskový lov citovo nezafarbenej, nahej reality. Žiadne vlastné city ani bolesti spoločnosti nemajú vraj v umení čo robiť. Impresionisti sa vymaľovať z vlastných depresií, tíšiť kŕče sveta či oslavovať/zatra­covať politické elity.

Monet prichádza s chytaním momentu už v druhej polovici šestdesiatych rokov deväťnásteho storočia. Prvou inováciou je uňho nové rozhodnutie, ktoré predchádza každú uvedomelú činnosť. Čo je to? Je to prvé a zakladné rozhodnutie medzi malým a veľkým, dlhodobým a krátkodobým, rozvrh síl medzi vyrazením do šprintu alebo maratónu, kalkulácia investícií medzi založením dieľne alebo korporácie, časový menežment pri skladaní haiku alebo tetralógie. Teda, prvým a určujúcim rozhodnutím sú proporcie. Monet ako prvý (narozdiel od Bouidleairom milovaného Boudina) vchádza do veľkoformátových čŕt.

A v duchu kapitalizmu ešte ostaneme. Monet sa nielenže vzniesol na krídlach zrýchľujúceho tepu sveta, nielenže sere na ideológiu a problémy spoločnosti. Je to taktiež obchodník, ktorý (a toto je azda najlepšie odlíšenie impresionizmu od Van Gogha) striktne oddeľujúci pocity od roboty. Pre Moneta je maľba biznis. A biznis je biznis. Súkromné a pracovné sa nemajú do seba pliesť. Inak povedané, nie každý je Elliot Smith alebo Pavel Kohout alebo Egon Schiele. Je to dôkaz, že dielo môže byť oddelená od intimity autora. Napriklad Beethoven píše niektore zo svojich veselých melódii v čase hrozných gastrovaskulárnych tažkosti, Mozart podobne po úmrtí svojho otca. A Monet maľujúci svoje prvé vplyvné diela v roku 1867 trel biedu. Ale veril si chlapec. Nehovoriac o tom, že v r.1879 chad­nokrvne zachytáva črtu vlastnej manželky na smrteľnom lôžku. Nezanášať prácu sentimentom, to je Monetovské ponaučenie. To má aj svoju občiansko-mravne háklivú stránku. V r.1871 Monet spŕchol z Paríža, ktorá prechádzala okupáciou (len naokraj, mužský rod pri slove Paríž odmietam a považujem za retardáciu našej materčiny). Konflikt nemal miesto v jeho portfóliu ani biografii. Naopak, realista Manet ostal.

Útržok obrazu Kamila na smrteľnej posteli, 1879

Útržok obrazu Kamila na smrteľnej posteli, 1879

Na záver paradox. Je snáď zvláštne, že je to práve tento výrazne nepolitický a výrazne elitný krúžok impresionistov, z ktorého vychádza hnutie modernizmu a avantgarda radikálna vo všetkých smeroch. V chladnokrvnosti a apolitickosti tém a v ponorení sa do riešenia problému techniky maľby a zobrazovania vôbec bude najbližším vnúčaťom impresionizmu kubizmus. To je však iný príbeh.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1
Fotogaléria


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama