Ostatné týždne tohto roku sa v redakcií Hobby portálu niesli v duchu otázky, akým článkom ukončiť rok 2014? Premýšľali sme aká záľuba, hobby či záujem je blízky čo najväčšiemu množstvu ľudí na Zemi. A voľba padla na – VESMÍR.
Už odpradávna dvíhal človek zrak k oblohe a pozoroval Slnko, Mesiac, hviezdy, hmloviny, kométy a iné objekty, ktoré ho častokrát privádzali k úžasu a ktorým postupne pridával mená. A robí to dodnes. Svet, kde žijeme nás fascinuje natoľko, že jeho pozorovanie na úrovni vesmíru berieme viac, ako samozrejmosť, než ako záľubu. Myslíme si, že o veciach „tam na nebi“ vieme toho pomerne veľa a že to vieme aj znázorniť či predstaviť. Ale omyl. Nasledujúce riadky a fotografie vás presvedčia o tom, že s našou predstavivosťou nie je vždy všetko v poriadku.
V jeseni tohto roku si dal Dave Stopera z Buzzfeedu námahu a na niekoľkých fotografiách demonštroval realitu vesmíru, ktorý nás obklopuje. My sme tieto fotografie doplnili textom a tak vznikol „silvestrovský“ článok nášho portálu. Dúfame, že vás všetkých zaujme.
Takže…naozaj sme takí malí?
Predpokladá sa, že náš vesmír je približne 13 750 000 000 rokov starý a priemer pozorovateľného vesmíru je 28 miliárd parsekov (93 miliárd svetelných rokov). Tu je potrebné pripomenúť, že svetelný rok je jednotka dĺžky nachádzajúcej sa tesne pod 10 000 000 000 000 km. Pozorovateľný vesmír sa skladá z galaxií a hmoty, ktoré môžu byť v zásade pozorované zo Zeme, a to vďaka svetlu alebo iným signálom, ktoré sa dostali na Zem od počiatku kozmologickej expanzie. Slovo pozorovateľný teda závisí od svetla, ktoré k nám dochádza, no neznamená, že moderné technológie umožňujú detekciu žiarenia z objektu, len ukazuje, že v zásade, svetlo alebo iné signály môžu dosiahnuť pozorovateľa na Zemi. Pochopili ste tieto vety? Viete si spomínané čísla a fakty predstaviť? Aj keď viete, čo každá jednotka reprezentuje, je to dosť zložité, poďme teda na obrázky:
1. To je ona. Naša matička Zem. Miesto, kde žijeme. Jej rovníkový priemer je 12 756 km a hmotnosť 5,974.1024 kg. Tu sme sa narodili a takmer s absolútnou pravdepodobnosťou aj umrieme.
2. Naši najbližší vesmírni susedia. Nazývame ich slnečnou sústavou. Slnečnú sústavu tvorí centrálna hviezda (Slnko) a telesá, ktoré obiehajú okolo nej. Je to osem planét a ich 173 doteraz známych mesiacov, ďalej trpasličie planéty a malé telesá Slnečnej sústavy (napr. asteroidy, kométy a meteoroidy). Slnečná sústava obsahuje tiež medziplanetárny plyn a prach. Planéty patria do dvoch skupín: prvú tvoria štyri malé skalnaté planéty blízko Slnka (Merkúr, Venuša, Zem a Mars). Druhú skupinu tvoria štyri planéty nachádzajúce sa ďalej od Slnka. Sú to plynní obri (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Pluto, ktoré malo v minulosti štatút planéty, od roku 2006 do tejto skupiny nepatrí (aj keď tento rok prebehlo hlasovanie a vedci argumentujú za opätovný návrat na zoznam). Medzi kamennými planétami a plynnými obrami je pásmo asteroidov, ktoré tvoria tisíce kusov skál obiehajúcich okolo Slnka.
3. Vzdialenosť Zem – Mesiac. V priemere je to 384 400 km a tento obraz by sme videli, ak by sme sa od Zeme vzďaľovali na rakete. Pozorne sa pozrite. Zdá sa, tieto dve telesá nie sú od seba až tak ďaleko…
4. Pozrite sa však ešte raz… A zamyslite sa. Do medzery medzi Zemou a Mesiacom by sa pokojne zmestili všetky ostatné planéty slnečnej sústavy a to nám ešte zostane 8030 km voľných (napr. na Pluto).
5. Tu vidíte porovnanie veľkosti Zeme (pardon, šiestich Zemí) a Saturnu
6. A takáto je veľkosť Severnej Ameriky v porovnaní s Jupiterom.
7. To je však všetko nič v porovnaní planét slnečnej sústavy so Slnkom
8. Takto by videl pozorovateľ Saturnove prstence, ak by obiehali okolo Zeme.
9. Toto je pohľad na Zem z povrchu Mesiaca
10. Toto je pohľad na Zem z Marsu
11. A takto by blikala Zem na nás, ak by sme sa ocitli pod prstencom Saturnu
12. Aj táto malá modrá bodka je Zem. Slávna fotografia vznikla vo vzdialenosti takmer 6 000 000 000km od nej v blízkosti Neptúna.
13. Tak trochu desivé je porovnanie Zeme a Slnka (ktoré sa mimochodom ani na fotografiu nevošlo).
14. Pohľad na Slnko z povrchu Marsu
15. Poďme však ďalej, aby sme tak trochu naplnili slová slávneho astronóma Carla Sagana, ktorý kedysi tvrdil, že hviezd je viac, ako zrniek piesku na všetkých plážach Zeme. Zdá sa vám toto tvrdenie pritiahnuté za vlasy? Pokračujte v čítaní.
16. Na fotografií číslo 13 sme si porovnali veľkosť Slnka a Zeme a boli sme tak trochu fascinovaní jeho veľkosťou. Je však Slnko obor? Ako sa to vezme. Uhol pohľadu môže byť veľmi klamlivý. VY Canis Majoris je červený hyperobor v súhvezdí Veľký pes. Patrí medzi hviezdy s najväčším známym polomerom a tiež je jednou z najsvietivejších hviezd svojho typu. V priemere má približne 1 975 000 000 km (1420±120x priemer Slnka). Samotné slnko by sa do nej zmestilo miliardkrát. Ak by sme túto hviezdu umiestnili do stredu slnečnej sústavy, tak jej povrch by sa nachádzal až za obežnou dráhou Jupitera. Pozrite sa teda na fotografiu a porovnávajte. Nezdá sa vám teraz naše Slnko tak trochu malé a bezvýznamné? A to ešte neviete, že hviezda Éta Carinae v priebehu šiestich sekúnd vyžiari rovnaké množstvo energie, ako naše Slnko za celý rok.
17. Nič na svete však nemôžeme porovnávať s veľkosťou akejkoľvek galaxie. Jednoducho by tu naša predstavivosť zlyhala. Môžeme si však pomôcť: Ak by sme zmenšili veľkosť Slnka na veľkosť leukocytu (bielej krvinky), potom by veľkosť Mliečnej dráhy bola približne zhodná s veľkosťou Spojených štátov.
18. To preto, že galaxia, nazývaná Mliečna dráha je obrovská. Tu je miesto, kde sa v nej nachádza slnečná sústava. Viete, že bod, do ktorého smeruje slnečná sústava pri svojom pohybe vesmírom, sa nachádza v súhvezdí Herkules ?
19. Viete, že všetky hviezdy, ktoré môžeme pozorovať na nočnej oblohe patria do našej galaxie a nachádzajú sa v tomto malom žltom krúžku ?
20. Ale aj naša galaxia je trpaslík v porovnaní s ostatnými. Tu je galaxia Mliečnej dráhy (Milky Way) v porovnaní s IC 1011, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 350 miliónov svetelných rokov od Zeme.
21. Vidíme tak strašne málo… Zvážte – na tejto fotografií zhotovenej pomocou Hubblovho teleskopu sú zobrazené tisíce galaxií, z ktorých každá obsahuje milióny hviezd, z ktorých každá má svoje vlastné planéty…
22. Pamätajte však, že na predošlej fotografií je len naozaj veľmi malý kúsok nočnej oblohy. Avšak maximálny počet hviezd, ktoré za jasnej noci môžeme na oblohe vidieť voľným okom, je asi 3 000.
23. Na tejto fotografií je jedna z galaxií, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 10 miliárd svetelných rokov ďaleko od Zeme. To znamená, že keď sa pozriete na tento obrázok, pozeráte vlastne miliardy rokov do minulosti. Pôsobivé, že?
24. Naše putovanie vesmírnym priestorom ukončíme sériou fotografií v perspektíve, ktorá začína pohľadom na našu planétu. Postupne sa vzdialime do ďalších zoskupení. Objekt či objekty na predošlej fotografií sú na nasledujúcej fotografií vyznačené červeným písmom… Takže toto je ZEM:
25. Naša slnečná sústava
26. Medzihviezdni susedia Slnka
27. Mliečna cesta
28. Miestna skupina galaxií (Mliečna cesta je druhá najväčšia zo skupiny asi tridsiatich galaxií)**
29. Miestna kopa galaxií
30. Miestna superkopa galaxií
31. Pozorovateľný vesmír
Naozaj sme takíto maličkí…..
Foto: visibleearth.nasa.gov, foxnews.com, reddit.com, astronomycentral.co.uk, teecraze.com, hubblesite.org, twitter.com, wikisky.org, thetoc.gr, buzzfeed.com, Andrew Z. Colvin, Dave Stopera