Malo k nemu dôjsť približne pred 13,7 miliardami rokov. Mal to byť obrovský výbuch, teda uvoľnenie nahromadenej energie. Vesmír tak mal vzniknúť z prvotného bodu – singularity. Singularita predstavuje bod, ktorý je nepredstaviteľne hustý a horúci. Nemal žiadnu hmotnosť a ani žiadne fyzikálne parametre. Tie vznikli až niekoľko zlomkov sekundy po výbuchu – Planckov čas.
*** Veľký tresk
Priebeh Veľkého tresku
———————-
1. Inflačná éra – vesmír veľkosti milióntiny protónu, cca 10¯²⁴ v priemere, s teplotou 10²⁴ °C narástol na dĺžku futbalového ihriska. Zmena trvala 10¯³⁵ sekúnd (100 miliardtina sekundy).
2. Kvarkova éra – začali sa objavovať prvé kvarky a antikvarky. Priemer vesmíru nadobudol veľkosť 10m až 1 000 000km. Táto zmena trvala od 10¯³² do 10¯⁹. Nastalo formovanie bozónov. Vznikali aj bozóny X a Y, Higgsove bozóny, fotóny, gluóny, bozóny W a Z a ďalšie neskutočne malé častice.
3. Éra rozdeľovania sily – trvala od 1¯⁹ sekundy až po 1¯⁶ sekundy. Začala sa elektroslabá sila deliť na elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Priemer vesmíru bol 1 000 000 000km a teplota 1 000 biliónov °C. Začali platiť prírodné a fyzikálne zákony.
4. Hadrónová éra – trvala od 1¯⁶ sekundy do 1¯³ sekundy. Vznikli hadróny, ktoré boli vytvorené spájaním kvarkov a antikvarkov. Vznikli aj baryóny, antibaryóny a mezóny. Medzi baryóny patria aj protóny a neutróny.
5. Leptónová éra – od 1¯³ sekundy až do 1 sekundy. Boli veľmi početné leptóny (elektróny, neutrína, antičastice). Priemer dosahoval bilión km a teplota bilión °C.
6. Nukleosyntetická éra – od 1 sekundy až po 200 sekúnd. Priemer vesmíru bol 1 000 svetelných rokov (1 000ly) a teplota dosahovala 100 miliónov °C. Neutróny sa počas chladnutia menili na protóny (v pomere 1:7). Vznikli prvé jadrá atómov s dvoma protónmi a s dvoma neutrónmi = hélium.
7. Nepriehľadná éra – od 200 sekúnd do 300 000 rokov. Veľkosť vesmíru bola 100 miliónov svetelných rokov (100 miliónov ly) a teplota dosiahla 2 700°C. Vesmír bol zahmlený vďaka oceán častíc z elektrónov, protónov a jadier hélia. Na konci éry začal byť vesmír priehľadný vďaka vzniku prvých atómov hélia, lítia, deutéria. Vznikli kvôli klesnutiu teploty, lebo predtým fotóny všetky pokusy o vznik atómov rozbili.
8. Éra hmoty – priemer vesmíru dosahoval 300 svetelných rokov a stále sa rozpína. Na začiatku sa fotóny uvoľnili z jadier a rozleteli sa po vesmíre. Elektróny boli viazané v atómoch, ktoré boli zohriate až do vzniku prvých hviezd. Vznikali prvé superkopy, kopy, galaxie, hviezdy, planéty a iné vesmírne telesá. Táto éra trvá dodnes.
Pôvod teórie Veľkého tresku
—————————
Edwin Hubbla zistil, že galaxie sa vzďaľujú od Zeme a tým aj Zem od galaxií. Nazýva sa to Hubblov zákon. Vyplýva z neho, že vesmír sa rozpína. Vznikla takto aj teória Veľkého tresku, ktorú potvrdila snímka z družice COBE.
Budúcnosť podľa teórie Veľkého tresku
————————————-
Predpokladajú sa dve možné teórie:
1. Vesmír sa bude rozpínať do nekonečna. Pri určitej veľkosti budú hmloviny také „riedke“, že sa prestanú tvoriť nové hviezdy. Nastane tak preto, lebo plyn sa prestane krútiť k stredu a začne sa rozplývať. Staré hviezdy začnú hasnúť a vesmír sa ponorí do večnej temnoty a zimy.
2. Druhá, dnes aj pravdepodobnejšia teória hovorí o tom, že vesmír sa bude rozpínať iba do určitého bodu a potom sa začne rútiť späť. Malo by sa tak stať o 15 miliárd rokov. Keď sa tak stane, začnú sa galaxie zrážať a vesmír sa začne citeľne zmenšovať.
Celý vesmír nakoniec skonči v čiernych dierach. Tie budú slúžiť ako recyklátor vesmíru. Keď zostane už iba malý kúsok vesmíru a posledná čierna diera, nastane prudkým zmrštením koniec nášho časopriestoru, našich fyzikálnych zákonov, nášho vesmíru = veľký krach. Nie je to však definitívny koniec, pretože hneď p veľkom krachu vznikne nový Veľký tresk. Nový vesmír, s fyzikálnymi zákonmi, ktoré môžu byť rovnaké ako dnes alebo úplne odlišné od terajších.