Mnohí, ktorí zvažujú nad kúpou ďalekohľadu na astronomické účely, tak ich zaujíma najmä zväčšenie a cena, čo mnohí výrobcovia zneužívajú a uvádzajú vysoké zväčšenia pri ďalekohľade pri veľmi nízkej cene. Avšak zväčšenie nie je všetko a preto vás v tomto článku oboznámim s častými chybami pri výbere a na ktoré parametre sa zamerať pri výbere ďalekohľadu
Ako prvé si musíme položiť otázku, čo chceme ďalekohľadom pozorovať a taktiež koľko chceme do daného prístroja investovať. Napríklad na pozorovanie mesiaca či bližších objektov nám môže vystačiť aj klasický triéder. Na vzdialenejšie objekty sú už potrebné teleskopy.
**
Triéder:** slúži na pozorovanie oboma očami. Ide o optický refraktor s malým zväčšením. Skladá sa z dvoch identických alebo zrkadlovo symetrických ďalekohľadov zmontovaných dokopy v jednej osi. Každý z nich zaostruje zvlášť. Triéder obsahuje systém odrazových hranolov, ktoré vzpriamujú obraz. Výhodou ďalekohľadu je pohodlné a binokulárne prevedenie, ostrý obraz, väčšie zorné pole ako aj svetelnosť avšak musíme sa pri ňom uspokojiť s menším zväčšením.
* Triéder**
Teleskopy delíme podľa optickej konštrukcie na na refraktor, reflektor alebo katadioptrický teleskop.
Refraktor (šošovkový ďalekohľad): využíva šošovku cez ktorú vchádza svetlo, ktoré cez tubus ďalekohľadu sa dostáva do okulára, ktorý sprostredkúva pozorovaný obraz, najvhodnejší je refraktor s apochromatickým objektívom, ktorý koriguje farebnú chybu.
Výhody: Jednoduché používanie, nie je potrebná takmer žiadna údržba a má ostrejší obraz resp. lepšie rozlíšenie ako reflektor.
Nevýhody: vyššie náklady na výrobu šošovky, teda priemer objektívu je pri danej cene nižší ako pri reflektore a to sa negatívne odrazí pri pozorovaní slabších a vzdialenejších objektov.
* Šošovkový ďalekohľad**
Reflektor (zrkadlový ďalekohľad) – využíva parabolické zrkadlo, ktoré zachytáva svetlo a odráža ho druhého zrkadla, ktoré odrazí svetlo do okulára.
Výhody: Nižšia cena a vyššia svetelnosť, je vhodnejší na pozorovanie slabších objektov a nemá farebnú chybu.
Nevýhody: Potrebná údržba a po čase zhoršené vlastnosti zrkadla čo sa odrazí na výkone.
* Zrkadlový ďalekohľad**
Katadioptrický ďalekohľad: je kombináciou reflektora a refraktora, t. j. svetlo vchádza cez šošovku a ďalej funguje na princípe reflektora. Najbežnejší je Schmidt_Cassegrain, ktorý kombinuje výhody oboch typov a minimalizuje ich nevýhody, ale to všetko za vyššiu cenu.
* Katadioptrický ďalekohľad – Schmidt Cassegrain**
Dôležitá je aj montáž ďalekohľadu, najčastejšie sa jedná o azimutálnu, equatoriálnu alebo tú najdrahšiu GoTo.
Azimutálna: Jednoduchá montáž ďalekohľadu založená na dvoch navzájom kolmých osiach. Na vetikálnej osi sa nastavuje azimut, na horizontálnej výška nad horizontom. Najväčšou výhodou azimutálnej montáže je jednoduchosť výroby aj jednoduchosť pri používaní. Často sa používa pre amatérske ďalekohľady, používa sa však aj pri veľkých prístrojoch, ako aj pri najväčších, kde je prakticky podmienkou vzhľadom na jej jednoduchosť a vysokú hmotnosť ďalekohľadov, kde by bolo náročné zhotovenie a obsluhovanie ekvatoreálnej montáže.
* Azimutálna montáž**
Equatoriálna: montáž ďalekohľadu, pri ktorej je zvislá os sklonená tak, aby bola rovnobežná so zemskou osou. Namiesto azimutu sa nastavuje hodinový uhol a namiesto výšky deklinácia. Oproti azimutálnej montáži má táto montáž výhodu, že je pomerne ľahké zabezpečiť, aby ďalekohľad sám sledoval hviezdy.
* Equatoriálna montáž**
GoTo: Môže využívať azimutálnu alebo equatoriálnu, podstatou je automatický pohyb ďalekohľadu pomocou elektromotorčeka. Stačí zadať súradnice objektu a system sa sám nastaví na daný objekt a bude ho sledovať vďaka pohybu, ktorý je totožný s equatoriálnou montážou čo je výhoda pri dlhšom pozorovaní objektu.
* GoTo montáž**
Ďalším dôležitým parametrom je svetelnosť, ktorá udáva pomer medzi priemerom objektívu zrkadla alebo šošovky a ohniskovou vzdialenosťou. Ohnisková vzdialenosť je vzdialenosť medzi šošovkou a odrazovým zrkadlom alebo medzi primárnym zrkadlom a sekundárnym. Napríklad priemer zrkadla je 110mm a Pomer od 1:1 až po 1:5 je vhodný pre pozorovanie hmlovín a slabších objektov, viac ako 1:5 je vhodná skôr na pozorovanie mesiaca a planét. Platí čím je tento pomer menší, tým lepšie.
Zaujímavým je pomer zväčšenia a priemeru objektívu v milimetroch. Platí, že zväčšenie by nemalo byť väčšie ako dvojnásobok priemeru objektívu v milimetroch. Napríklad na Saturn je potrebný ďalekohľad s aspoň 60mm objektívom.
Zväčšenie, ktoré je potrebné nato aby sme planétu videli takú veľkú ako disk Mesiaca v splne voľným okom:
Merkúr: 140x – 400x
Venuša: 27x – 187x
Mars: 72x – 580x
Jupiter: 40x – 60x
Saturn: 86x – 120x
Urán: 490x – 580x
Neptún: 800x
Barlowova šošovka – pomocou nej sa dosiahne znásobenie zväčšenia, ale jej vedľajším nepotešujúcim efektom je zhoršenie kvality obrazu. Často je využívaná ako reklamný trik, napríklad pri ďalekohľade s priemerom objektívu 60mm je použitím barlowej šošovky 3x možné dosiahnuť zväčšenie 525x (700mm ohnisko, okulár 4mm, t. j. ((700/4)*3=525))
Pri výbere ďalekohľadu treba brať ohľad aj na kvalitu spracovania, hlavne čo sa týka montáže a statívu aby boli stabilné. Nemenej dôležitým je aj príslušenstvo, ktoré by malo obsahovať aj hľadáčik, náhradné diely, jasný manuál, čim väčšie spektrum okulárov, clonu proti slnku, ochranné filtre a pod. Netreba zabudnúť ani na záruku na prístroj ktorá sa momentálne pohybuje od 3 do 5 rokov.
V súčasnosti je možné zohnať kvalitný šošovkový ďalekohľad s 90mm objektívom za cenu okolo 200 eur, prípadné zrkadlový s priemerom objektívu 130mm za podobnú cenu.
Na internete sa dajú nájsť programy, ktoré vám vypočítajú rôzne údaje o vašom teleskope, stačí zadať ohniskovú vzdialenosť, priemer objektívu a vybraný okulár, jeden z mnohých programov nájdete tu: Astrofotograficke výpočty
Na záver už len odporúčam trošku si priplatiť za kvalitu, radšej menej výkonný prístroj ktorý vám niečo vydrží ako nejaký s trochu väčším zväčšením s nekvalitnou montážou.