11.08.2017

V časoch nášho detstva rámovali hlavne jesenný obzor papieroví draci. Dnes ich nahradili bzučiace lietajúce stroje – drony. Zdá sa, že ide o super hobby, no skutočnosť je oveľa zaujímavejšia. Poďte sa s Hobby portálom vydať po stopách vrtuľového bezpilotného lietajúceho stroja.

100 ročný dron? Áno

Je to tak. Drony slávia v tomto roku už 100. narodeniny. Samozrejme, že rozdiely medzi dnešnými a typom, ktorý v roku 1917 predstavil svetu Archibald Montgomery Low (1888–1956) sú priepastné, no samotná história dronov je oveľa dlhšia, než si myslíme. Low bol známy londýnsky vynálezca, ktorý sa zaoberal a experimentoval s rádiovými systémami a mimo iného navrhol predchodcu dnešnej televízie. Jeho civilný výskum však preruší 1. svetová vojna a ako správny vlastenec narukuje k RAF, kde je menovaný kapitánom letectva. Nikoho neprekvapí, že ho Briti vzápätí požiadajú aby v rámci svojej vojenskej misie využil svoje poznatky k vytvoreniu nového lietadla, ovládaného na diaľku. ktoré by sa v prípade potreby mohlo zmeniť na riadenú strelu. Archibald neváha a prijme výzvu. Svoj projekt pomenuje Aerial Target a 21.marca 1917 vypustí prvý model pomocou stlačeného vzduchu. Podarí sa – k nebu sa vznesie prvé bezpilotné lietadlo na svete. O niečo neskôr zostrojí prvú na diaľku riadenú raketu, no skostnatené britské vojenské velenie o jeho vynálezy nestojí. Na druhej strane si jeho prácu začnú až príliš všímať Nemci – ostatne jeho raketa je priamym predchodcom toho, čo Nemci využívajú počas Druhej svetovej vojny. Záujem Nemecka však netkvel v tom, aby si tohto významného vedca priklonili na svoju stranu. Práve naopak, počas vojny sa ho snažili niekoľkokrát zavraždiť. Po prvej svetovej vojne Lowov projekt bezpilotného lietadla upadne nadlho do zabudnutia.

Drony dnes

V mnohých krajinách by ich prelet znamenal istú smrť, u nás naopak znamená čoraz väčší záujem. Dnešný článok vznikol aj z dôvodu, že mnohí Slováci vôbec nepoznajú pravidlá používania malých bezpilotných lietadiel (dron do tejto kategórie patrí) a tak často dochádza k „nedorozumeniam“. Poďme si teda povedať niečo viac o použití dronov na našom území. V podstate záleží na tom, akým spôsobom dron využívate a o aký veľký stroj sa jedná. Pravidlá je však dobré vedieť aj z toho dôvodu, že na Slovensku je jedna z najprísnejších regulácií lietania s dronmi, ktoré majú kameru. Väčšine európskych krajín totiž neprekáža, keď niekto sníma krajinu. Na Slovensku je to problém.
U nás je situácia iná vďaka zákonu, ktorý na území tohto štátu platí ešte od čias totality a z ktorého vyplýva: Ak má dron kameru so záznamovým zariadením, malo by to podľa predpisu Úradu geodézie, kartografie a katastra podliehať schváleniu ministerstvom obrany. Takže pre obyčajných používateľov takpovediac neexistuje legálna cesta, ako s ním lietať.
Všetko však nie je také čierne, ako na prvý pohľad vyzerá. Podľa platného Zákona o civilnom letectve musia byť drony, ktoré sú používané na uskutočňovanie fotenia za odplatu, registrované na Dopravnom úrade (DÚ), ich majitelia musia mať povolenie na uskutočňovanie leteckých prác, prejsť skúškami a zaplatiť vysoký poplatok 600 eur na prvý rok a následne 360 eur pri predlžovaní povolenia.
Navyše takéto povolenie podľa zákona môže vydať DÚ len podnikateľom, teda právnickým osobám alebo živnostníkom.
Nové rozhodnutie DÚ povinnosť povolenia na letecké práce a registrácie dronu pri nekomerčnom používaní dronu s kamerou neobsahuje.

Podľa interpretácie legislatívy a časti Zákona o ochrane utajovaných skutočností o leteckom snímkovaní Ministerstvom obrany SR musí mať ale platné povolenie na vykonávanie leteckých prác aj každý používateľ dronu s pripevnenou kamerou, ktorý ho používa aj len na nekomerčné účely.

Drony s kamerou podľa súčasnej interpretácie legislatívy najmä ministerstvom obrany tak bežné fyzické osoby reálne nemôžu používať. Pre podnikajúce osoby, ktoré si technicky vedia zabezpečiť povolenie, je samozrejme používanie dronov vzhľadom na poplatky a ďalšiu spojenú administratívu na nekomerčné účely neprimerane drahé a komplikované.
Slovenská legislatíva však už pred pár rokmi zaviedla v súvislosti s prevádzkou dronov kategóriu hračky, pri ktorej sú viaceré dôležité nariadenia voľnejšie. S hračkou nie je nutné dodržať minimálnu vzdialenosť 50 metrov, dron sa musí podľa podmienok nachádzať len minimálne v dvojnásobnej horizontálnej vzdialenosti oproti svojej výške letu od osoby, stavby alebo vozidla.
Hračky môžu lietať ale len do výšky 30 metrov a vo vzdialenosti maximálne 300 metrov od osoby ovládajúcej dron.
Aj pre túto kategóriu platia ale rovnaké pravidlá ako pre väčšie drony, akonáhle je dron osadený kamerou alebo fotoaparátom.
Súčasný legislatívny stav je samozrejme v oblasti dronov vybavených kamerami nevyhovujúci a nereflektujúci súčasný reálny stav na trhu, keď sú drony s kamerou bežne dostupné a používané občanmi. A tieto nariadenia sú na republiku, akou je Slovensko veľmi neprimerané – prísne. Regulácia za účelom bezpečnosti je nepochybne potrebná, no dá sa riešiť napríklad tak, ako v susedných Čechách, kde sa za hračku považuje dron do hmotnosti 0,9 kg a až väčší bezpilotný dron musí byť označený ID štítkom a fail-safe systémom, ktorý úmožní stroju bezpečne pristáť aj po prerušení spojenia s riadiacou osobou. Novelizácia zákonov na Slovensku tak bude musieť byť vo veľmi krátkom čase nevyhnutnosťou. Zaspali sme totiž dobu. Ak sa chcete prelúskať zákonmi o bezpilotnom lietaní, môžete tak urobiť na stránke Dopravného úradu.

Drony za milión

Obyčajné malé drony stoja len maximálne pár stoviek €. Stále však ide o „hračky“. Za nákup profesionálnej techniky musíte vytiahnuť z vrecka takmer 10 000€ a stále pôjde len o slabý „odvar“ najvyššej špičky. Tak napríklad spoločnosť Brain Farm, ktorá sa zameriava na unikátne filmové zábery, pripevnila sedemkilovú kameru Phantom Flex4K, ktorá dokáže zachytiť 1000 snímok za sekundu na vylepšený dron Aerigon a celá zábavka ich stála v prepočte na takmer 250 000€. Pochopiteľne ani toto nie je veľká čiastka v porovnaní s najlepšími dronmi americkej armády MQ Reaper, ktorých základná cena je zhruba 15,5 milióna €!

Aerion v akcií

Aerion v akcií

Prečo spomínam USA? Nie je div, že práve táto krajina patrí na prvé miesto v počte nakúpených dronov a ich registrovaných užívateľov. Ide naozaj o slušný biznis. Dôvod registrácie užívateľov v USA bol mimochodom preto, lebo podľa štatistík došlo k stovkám prípadov, kedy sa dron zjavil priamo v blízkosti dopravného lietadla a v 28 prípadoch (do dnešných dní) musel pilot lietadla dokonca vykonať uhýbací manéver, aby sa vyhol zrážke, ktorá by mohla byť fatálna. Správa amerických národných parkov už pred rokom zaviedla plošný zákaz používania civilných dronov na území všetkých národných parkov v USA. Zákaz je reakciou správy parkov na množiace sa havárie.

Pýcha americkej armády MQ Reaper

Pýcha americkej armády MQ Reaper

Dalo by sa predpokladať, že USA budú aj najväčším výrobcom dronov na svete. Omyl. A nie je to ani Čína. Najviac dronov sa vo svete vyrobí v Izraeli. Táto krajina stojí za 61% celosvetovo predaných dronov. Pre vojenské účely ich Izraelčania používajú od ich vojnového konfliktu s Libanonom, konkrétne od roku 1982.

Neškodná zábava? Kdeže

Nie vždy býva let dronu spojený s bezkonfliktnými situáciami. Je viac, než pravdepodobné, že jeho pohyb v okolí letiska by sa mohol skončiť katastrofou nehovoriac o tom, že nízkoletiace športové lietadlá nemajú šancu zareagovať naň a prípadná zrážka by mohla spôsobiť tragédiu. Rovnako tak je potrebné zabrániť týmto strojom v prelete nad vojenskými základňami a ďalšími objektmi podliehajúcimi utajeniu. Japonci už majú špeciálne protidronové záchytné siete a k starším „antidronovým zariadeniam“ sa rátajú rušičky signálu. Novinkou sú však pušky na drony. Túto zbraň je možné v prípade potreby namieriť na prelietajúci stroj a prerušiť jeho komunikáciu s navigátorom. Zároveň sa mu vnúti vlastný signál a tak je možné vynútiť si pristátie dronu na „strelcom“ určenom mieste. Táto zbraň sa však do voľného predaja nedostane a bude dostupná len pre štátne ozbrojené zložky.

Zaujímavé využitie dronov v praxi

Lietajúce drony dostali v čínskej provincii Luoyang veľmi zaujímavú úlohu. Počas prijímacích skúšok na miestnu vysokú školu by mali lietať nad hlavami študentov a upozorniť na každého, kto pri testoch skúsi podvádzať. Prijímacia skúška s názvom Gaokao trvá dva dni. Má byť obrovsky náročná na pamäť študentov a do značnej miery predurčí ich ďalšiu budúcnosť. Väčšina študentov si tak často pomáha veľmi zaujímavým a v Číne rozšíreným podvodom. Pomocou špeciálneho pera odošlú otázku kamarátovi na telefóne a ten im potom odpoveď nadiktuje do slúchadla skrytého v uchu. Podvod bol veľmi zle zistiteľný, avšak v blízkej dobe sa stane minulosťou. Dron sa bude vznášať pol kilometra nad hlavami študentov, a akonáhle zachytí rádiový signál, odošle správu do tabletu profesora. Ten potom dron navedie, aby vyhľadal presnú polohu podvodníka. Zeng Ying Yong z tamojšieho úradu pre rádiové vysielanie už varoval pomocou stránok wired.com všetkých budúcich študentov vysokej školy a tí sa tak zrejme budú nútení spoľahnúť zase len na svoju pamäť.

Blízka budúcnosť je ako zo sci-fi románu

Zabudnite na Ježiška, na Deda Mráza aj Na Santu. Už čoskoro nebudú roznášať darčeky. Aj takto by sa dala priblížiť veľmi blízka budúcnosť. Internetový obchod Amazon plánuje nasadiť drony na roznášanie objednaných zásielok. V Nemecku už spoločnosť DHL takto dopravuje predovšetkým lieky na ostrov Juist v Severnom mori. Na Novom Zélande zas funguje reštaurácia Domino, ktorá ponúka Flying Pizzu (lietajúcu pizzu) – teda doručenie domov pomocou dronu. Drony však nezastávajú len funkciu poštárov a poslíčkov – mnoho policajných zborov na celom svete ich využíva napríklad pri sledovaní bezpečnosti na veľkých akciách, FBI ich zamestnáva pre „svoje účely“, poľnohospodári pomocou nich mapujú úrodu a na mapovanie sa využívajú tiež takzvané zememeračské drony. Niektoré z nich dnes unesú až 9kg záťaže a tak je možné ich využiť napríklad ako práškovacie lietadlá len na malý úsek napríklad časti lesa, napadnutého škodcami.
Zatiaľ sú však obmedzené legislatívou. zdá sa však, že nie nadlho. Ľudská predstavivosť je neobmedzená a drony majú pred sebou veľkú budúcnosť.

Foto: defensetech.org, slate.com, brainfarmcine­ma.com, linkedin.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie

    V danej kategórii sa nenachádzajú žiadne videá.

Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama