Žiadne „desatoro hubára“ neexistuje, platí však to známe: *„Bez košíka a znalostí to nepôjde.“* Hobby portál vám prináša niekoľko hubárskych pravidiel, vďaka ktorým bude vaše putovanie za hubami nielen jednoduchšie ale tiež úspešné.
*Slováci sú národom hubárov, no nie každý ich zbierať vie. A to ani nemusíme pripomínať zásady slušného chovania v lese a v prírode celkovo.*
Pravidlo zdravého zbierania
Zbierame iba tie huby, ktoré stopercentne poznáme. Samozrejme jedlé. Nespoliehajme sa iba na jeden poznávací znak a preto huby vyberáme zo substrátu aj s „koreňom“. Na báze hlúbika sú totiž ďalšie určovacie a rozlišovacie znaky. Jamku po hlúbiku po vytiahnutí hríba prikryjeme lístím, ihličím, trávou, aby podhubie nevyschýnalo. Netreba hazardovať so svojím zdravím, ani zdravím príbuzných, známych, ktorým z nazbieraných húb chceme nejaké darovať. Ak sa chcete vzdelávať, neznáme huby odfoťte v ich prirodzenom prostredí a ako vzorku vezmite dve celé, neorezané plodnice – jednu mladšiu, druhú, dospelú. S tými potom zájdite za skúsenejším hubárom či do mykologickej poradne
„Igelitkári“ do lesa nepatria
A beztak sa vždy nájde niekto, kto ide len tak na prechádzku, uvidí huby, nedokáže odolať, vytiahne z vrecka vrecúško z umelej hmoty, nákupnú tašku z hypermarketu (prípadne vyzlečie košeľu) a tieto „noše“ naplní až k prasknutiu.
Ak sú obsahom mäkšie hríby, donesie domov len zaparenú hubovú kašu. Ale ani pevnejším plodniciam nerobí pobyt v PVC obaloch dobre – rýchlo sa v nich množia mikroorganizmy a z jedlej huby sa potom menia v pôvodcu nepríjemných žalúdočných a črevných ťažkostí. Takže dodržujte zásadu – na huby len s košíkom. Že so sebou košík nemáte? Nevadí – vráťte sa poň a urobte si ešte jednu vychádzku.
Trhať, krútiť alebo rezať?
Veľa sporov sa vedie na tému, ako huby dostať z pôdy do košíka. Najviac priaznivcov má jemné vykrútenie alebo vykývanie. Čo je ale nesmierne dôležité: snažte sa pri zbere čo najmenej poškodiť podhubie. To sa deje nielen hrubým vytrhnutím plodnice z pôdy, ale aj zúrivým prehľadávaním najbližšieho okolia, či huba niekde nemá „bračeka“. Dupaním všade okolo (prípadne rozrývaním náleziska rukami či palicou) ľudia škodia podhubiu najviac. Keď nájdeme pekný hríb je pravdepodobné, že v jeho blízkosti ich môže rásť aj viac. Ako ich nájdeme? Najprv dlaňou omakajme či ho neucítime. Rozhrabávaním lístia, ihličia napomáhame vysychaniu, poškodeniu podhubia a to predsa nechceme.
Čistenie húb
Huby, aspoň nahrubo, čistíme priamo v lese. Na odrezkoch z hlúbikov sú výtrusy a zostanú tam, kde majú. Z masliakov stiahnime kožu z klobúka, aby nám neznečistili ostatné huby. Nazbierané huby v košíku vyzerajú oveľa krajšie keď sú očistené. Doma budeme mať podstatne menej práce pri ich spracovaní.
Plný košík, prázdny tanier
Zbierame iba pekné, zdravé huby bez akéhokoľvek náznaku plesne alebo hniloby. Držme sa zásady „staré hríby nechávame na semeno a miniatúrne pre ďalších hubárov“. Nazbierajme iba toľko húb, koľko dokážeme spracovať, poprípade urobiť radosť rodine, priateľom a dobrým známym. Bolo by to veľké „barbarstvo“, keby sme nazbierané huby vyhodili do kontajnera len preto, že sme mali „veľké oči“. V lese mohli urobiť viac osohu.
Aj keď ponesiete z lesa plný košík hríbov, môže sa stať, že praženica nakoniec nebude. Ľudia sa totiž často chcú pochváliť bohatým nálezom a zoberú aj huby, ktoré sú už za zenitom svojej životnosti. Neváhajte preto plodnice ešte v lese rozkrojiť, aby ste sa zbytočne nevláčil s červivými hubami, pozrite si, či plodnice nie je rozmočená, či dokonca z časti plesnivá.
Za rána, za rosy?
Konzervatívni hubári vstávajú o štvrtej ráno, aby boli v lese prví. Ak patríte k tým, ktorí sa „nechtiac“ prebudí až pár hodín po zazvonení budíka, nie je tento závod nič pre vás. Utešiť vás môže to, že v lese je príjemný chládok celý deň. Ak je les vyprahnutý, tak tam tou dobou nerastú huby. Ak je zem nasýtená vlhkom, nájdete huby ráno, na obed aj večer. A ešte rada: pri hľadaní húb choďte tak, aby slnko svietilo na váš chrbát. Lepšie ich tak uvidíte.
Vzorka pre každý prípad
Pokrájané huby spracujte skoro – v chladničke síce chvíľu vydržia, ale zjesť by ste ich mali najneskôr nasledujúci deň.
Každý hubár by mal mať aspoň základné znalosti o spracovaní nazbieraných húb, aby predišiel problémom po ich konzumácii. Týka sa to najmä skladovania, krájania, tepelného spracovania, sušenia, mrazenia, konzervovania a prípadného konzumovania za surova. Ak si nie ste istí, odporúča sa tiež odfotiť si huby, ktoré budete jesť. Pre istotu. A ešte: nevyškrabujte panvičku až do dna. Nechajte si v chladničke z každého hubového jedla aspoň lyžicu – v prípade následnej nevoľnosti je z nich možné určiť príčinu. Ak je vám po hubách zle, choďte k lekárovi! Lepšie zbytočne plašiť, než nevoľnosť podceniť.
Foto: autor, shutterstock.com