Strešné záhrady

Záhrada na streche má povesť nedostupného luxusu aj napriek tomu, že zlepšuje tepelnú i zvukovú izoláciu domu, prispieva k regulácii vlhkosti a má mnoho ďalších pozitívnych vlastností. Je naozaj taká nedostupná? Dnes to už neplatí.

Zelená strecha  to nie je len ďalšia plocha na rozšírenie klasickej záhrady a pestovanie nenáročných rastlín, niekedy i klasických trvaliek a menších kríkov. Predov­šetkým ide o možnosť, ako zrekonštruovať a predĺžiť životnosť dosluhujúcich rovných striech alebo ako zabezpečiť dobré tepelnoizolačné vlastnosti v novostavbách­. Avšak iba vtedy, ak sú správne postavené. V o­pačných prípadoch dokážu narobiť nemalé škody.
Vybudovať strešnú záhradu si môže takmer každý – trebárs na streche obyčajného rodinného domčeka, paneláku či garáže. To, že nemáte strechu na dome rovno, vôbec nevadí.
Podľa odborníkov sú kvôli odvodu vody najideálnejšie strechy so sklonom 2 až 20 °. Vyšší náklon potom vyžaduje zábrany proti posuvu či použitie špeciálnych rohoží a mreží. A strecha s náklonom vyšším ako 40 ° pre záhradku už veľmi vhodná nie je – aj keď moderné technológie si dokáže poradiť aj s ňou.
Základom kvalitnej zelenej strechy je samozrejme odolnosť voči vode. Použité hydroizolačné materiály však musia vydržať aj pôsobenie koreňov rastlín. Preto sa na tieto konštrukcie odporúča používať výhradne také materiály, u ktorých výrobca preukáže atestom, že odolajú prerastaniu koreňov. Tomu väčšinou odpovedajú modifikované dvojvrstvové asfaltové pásy aj niektoré typy plastových fólií. Pritom tlak koreňov musí vydržať nielen samotná hydroizolácia, ale hlavne miesta spojov. Aj to však už firmy vedia vyriešiť pridávaním špeciálnych prísad. Hoci základ všetkých zelených striech je rovnaký, podľa konečného využitia sa delia na dva typy: extenzívne a intenzívne, stretnúť sa môžete aj s označením nepochôdzne a pochôdzne. Každá z nich má ešte niekoľko podkategórií.

Extenzívna a intenzívna zelená strecha

V prvom prípade je len o „pastvu pre oči“ – záhradu si necháte urobiť firmou s osvedčením a potom sa jej len tešíte. V druhom prípade sa môžete rýpať v záhonoch, ako na akékoľvek bežnej záhrade .Ako je medzi oboma typmi rozdiel?
Extenzívna vyžaduje slabšiu vrstvu substrátu – zhruba 5 až 18 cm, a je vysadená nenáročnými suchomilnými rastlinami nižšieho vzrastu. Odporúčaný je rozchodník a nenáročné cibuľoviny, napríklad pažítka, cesnak. Osvedčená je aj kombinácia vresu, zakrpatenej borievky a trvaliek – zvončeka, klinčeka či trebárs materinej dúšky. Vhodná je divoká tráva zastúpená kostravou, lipnicou, ostricou a kavylom spolu s klinčekom, margarétkami, jastrabníkom či opäť materídúškou. Extenzivna strešná záhrada slúži skôr ako estetický doplnok exteriéru domu, kam sa príliš nechodí. Spočiatku je ju treba občas odburiniť, neskôr však úplne stačí, keď dôjdete raz za pol roka zrezať suché časti rastlín. O závlahu sa postará, rovnako ako v prírode, obyčajný dážď.
Intenzívny typ je však skutočnou záhradou. Darí sa tu aj veľmi náročným rastlinám, kríkom i malým stromčekom. Fan­tázii sa medze nekladú. Len vzrast by mal byť primeraný nosnosti strechy a výškou substrátu okolo 30 cm. Počítajte však s tým, že takáto záhrada si vyžaduje pravidelnú údržbu a
Plánovanie a výstavba zelenej záhrady na streche
Najlepšie je plánovať zelenú strechu priamo so stavbou objektu. Ak ju však chcete vybudovať na hotovom dome, pozvite si domov statika. Jedine ten vám totiž môže povedať, aké zaťaženie všetky časti nosnej konštrukcie vydržia. Vrstva substrátu, ktorá je nutná pre zakorenenie napríklad kríkov, môže totiž byť aj niekoľko desiatok centimetrov vysoká. Zaťaženie zeminou potom predstavuje aj stovky kilogramov na meter štvorcový.

Myslieť by ste mali aj na to, ako budete chcieť zeleň nad hlavou využívať, ale predovšetkým na kvalitné prevedenie hydroizolácie a odvod dažďovej vody. Mať na streche záhradu alebo bazén totiž vyjde takmer narovnako. Hy­droizolácia teda musí byť absolútne dokonalá, bezšpárová a odolná proti prerastaniu korienkov. Na ňu potom patrí ochranná vrstva z geotextílie. A tu ešte zakryje drenážna vrstva odvádzajúca zo strechy prebytočnú vodu a hydroakumulačná vrstva, ktorá zasa naopak potrebnú vodu zadržiava a zabraňuje usychaniu rastlín. Nakoniec sa všetky vrstvy prikryjú tzv. systémovú fóliou, ktorá zabráni upchávaniu „dierok“ v nižšej drenážnej vrstve a zaistí, aby k rastlinám stále prenikalo dosť vody.
Potom už je na rade substrát. Avšak nie len tak obyčajný – ide o špeciálnu zmes, ktorá zaistí pomalé uvoľňovanie živín, aby rastlinám „vydržali“ čo najdlhšiu dobu. Vždy sa skladá z minerálnych zložiek a humusu. Minerálna časť má za úlohu zadržanie určitého množstva vody a dobré prevzdušnenie, humus slúži k samotnej výžive. Pomer oboch zložiek sa líši podľa toho, po akej oáze kľudu nad hlavou túžite.

Zelená strecha svojpomocne

Pre zazeleňovanie malých extenzívnych, teda nepochôdznych plôch sa spravidla nevyžaduje stavebné povolenie, v niektorých krajinách Európy sú už dokonca predpísané v pláne zástavby. Tieto najjednoduchšie typy striech sa už dajú urobiť svojpomocne. Všetko potrebné sa totiž predáva ako systém. Balíček, s ktorým si môžete vylepšiť nevzhľadnú garáž, záhradný domček či kôlňu, vám pripraví špecializovaná firma na mieru podľa veľkosti plochy, ktorú chcete zazeleňovať. Nes­tane sa vám tak, že by ste zbytočne míňali za materiál, ktorý potom nepoužijete, alebo naopak, že vám bude niečo chýbať. S takto pripraveným paketom si vytvoríte jednoduchú zelenú strechu počas jedného dňa. Prakticky k montáži postačuje, ak budete mať jedného partnera na pomoc. Už dávno neplatí, že k osadeniu rastlinami sú vhodné len ploché strechy. Existujú rôzne systémy, ktoré dovoľujú zazeleniť plochy rôznych sklonov.
• Ako ideálny sa stále považuje sklon v rozmedzí od 0 do 5 stupňov.
• Pri strechách so sklonom 5 až 15 je treba zvoliť inú skladbu.
• Pokiaľ máte šikmú strechu zvierajúce uhol 15 až 45 stupňov, je na ňu potrebné inštalovať zádržný systém pre substrát.

Benefity

Prečo je zelená strecha výhodná?
1. Vyrovnáva teplotné extrémy ekologickým spôsobom, a to napríklad tým, že rastliny zmierňujú ohrievanie stavby v sparnom lete. 
2. Pohlcuje zvuky – okrem funkcie tepelnej izolácie poskytuje zeleň i funkciu akustickú. Vzducho­vú nepriezvučnosť dokáže zeleň zlepšiť až o 6 dB. A platí to obojsmerne – zeleň tlmí zvuky zvonku aj tie smerujúce zvnútra von.
3. Viac čistého kyslíka – v meste je v porovnaní s lesným ekosystémom až 10× vyššia koncentrácia SO2 , 20× vyššia koncentrácia CO2 a 30× vyššia koncentrácia CO a prachu. A zeleň dokáže toto znečistenie vzduchu vďaka fotosyntéze výrazne redukovať. Sa­mozrejme platí, čím hustejšia vegetácia, tým väčšia produkcia kyslíka. Kvalitu vzduchu potom zeleň pozitívne ovplyvňuje aj vďaka schopnosti zvyšovať jeho vlhkosť.
4. Dobre hospodári s vodou – zeleň je schopná pohltiť veľké množstvo dažďovej vody a čiastočne ju aj spotrebovať. Daž­ďová voda tak nezaťažuje zbytočne kanalizáciu.
5. Predĺženie životnosti strechy – vegetácia chráni izoláciu strechy pred klimatickými vplyvmi.
6. K tomu všetkému poskytuje voňavý úkryt, farebný relaxačný kútik, atraktívne miesto pre prácu i zábavu. Zelená strecha je pôsobivá celoročne, v jednotlivých ročných obdobiach sa premieňa a jemne tým mení vzhľad celého domu. 
7. Môžete na ňu čerpať dotáciu, napríklad cez Ministerstvo životného prostredia, ktoré podporuje projekty na zadržiavanie vody – zelené strechy, výmeny nepriepustných krytín, či zásobníky vody.

Foto: sad.ukr.bio, ekabu.ru, bigland.ru