01.07.2013

Ryžovanie zlata väčšina z nás pozná ako dávnu honbu za bohatstvom, z amerických westernových filmov alebo televízneho kanálu Discovery. Málokto však tuší, že ide vcelku o rozšírené hobby, ktoré si našlo priaznivcov aj na Slovensku. Niektorí skúsení zlatokopi tvrdia, že zlato je v každom potoku. Pravdou však je, že na objavenie ozajstného pokladu treba šťastie, vytrvalosť a správne zručnosti. Kto sa však vie tešiť z maličkostí, objav malej zlatinky vyryžovanej vlastnými rukami môže spôsobiť úsmev na tvári a spokojnosť na duši.

Čo to ryžovanie vlastne je?

Ide o mechanický proces, počas ktorého sa pomocou ryžovacej panvice získava zlato. Princípom je gravitačné ukladanie jednotlivých zložiek nabratých na panvicu. Pri ručnom ryžovaní sa na panvicu naberá zmes štrku a piesku. Pomocou prúdu vody a na základe neustáleho krúženia s panvicou sa z nej postupne odplavia všetky ľahšie častice a na panvici zostanú iba ťažšie častice, medzi ktoré patrí samozrejme aj zlato. Rovnaký princíp sa využíva aj pri ryžovaní zlata v ryžovacích splavoch, v ktorých sú na dne toku priečky, ovčia kožušina alebo iné materiály, ktoré spomalia pohyb ťažších zložiek a usadia ich na ne. Zlato sa získava zo zlatonosných sedimentov, ktoré vodný tok postupne ukladá tým, že eroduje zlatonosné oblasti a transportuje ich do miest, kde dochádza k ich ukladaniu.

Postup

Podobnosť a skúška správnosti

Ak sa vám na ryžovacej panvici zjaví trblietavý kúsok a poskočí vám srdce, neopantajte svoju myseľ hneď. Nemusí totiž ísť okamžite o zlato. Na prvý pohľad si ho totiž možno ľahko pomýliť s pyritom či chalkopyritom. Presvedčiť sa či ide naozaj o zlato sa dá napríklad tak, že zlato sa nerozpúšťa v jednoduchých kyselinách, ale rozpustné je iba v lúčavke kráľovskej.

Ryžovanie na Slovensku

U nás sa zlato ťažilo najmä v Kremnici, v Hodruši-Hámre, konkrétne v bani Rozália, a v Magurke v Nízkych Tatrách. Dnes sa zlato ťaží už len v jedinej funkčnej bani – Rozália, pri Banskej Štiavnici. Slovensko má pritom bohatú históriu na ťažbu zlata. Proti ťažbe sa však v súčasnosti ostro stavajú najmä zelení aktivisti.

Pri ryžovaní zlata nemôžete očakávať, že v našich končinách na tejto záľube zbohatnete. Väčšina bohatých oblastí bola už totiž vyťažená. Napriek tomu sa každoročne v niekoľkých slovenských obciach a regiónoch konajú súťaže v ryžovaní zlata. Napríklad na Zemplíne, na Žitnom ostrove, v Sečovciach či v rieke Nitra alebo Hron. Slovenskí zlatokopi hľadajú šťastie napríklad aj na Váhu, do ktorého sa zlato dostáva z hôr na severe. Zaujímavé je určite aj okolie Banskej Štiavnice.

Niektoré slovenské mestá či dediny majú v svojich názvoch ukryté zlato, čo si často ani neuvedomujeme. Ide napríklad o Zlaté Moravce, Zlatú Idku či Zlatno. Nitrianske Pravno sa kedysi taktiež volalo Zlaté Pravno.

Ak vás predstava stáť zohnutí v studenej vode a krúžiť panvicou stále dookola neláka, ale šperky nosíte radi, lepšie a efektívnejšie bude ak zájdete do zlatníctva a vyberiete si hotovú spracovanú ozdobu. Na taký prsteň či nebodaj náhrdelník by ste totiž museli ryžovať deň noc a veru asi nie len v slovenských riekach. Najjednoduchšie však je potešiť sa z pohodlia domova, stačí iba kliknúť na online zlatníctvo Izlato.sk a vybrať si z množstva nádherných šperkov.

Zlatinka z biedy človeka nevytiahne

Keď sa na ryžovanie podujmete alebo ho skúsite v rámci aktívneho oddychu počas dovolenky zlatinka síce poteší, no nemajte veľké oči. Na jeden gram zlata by totiž človek musel nazbierať až vyše 3 300 zlatiniek. Zlatinka však aj napriek tomu zlato je. Aj keď iba veľmi maličký kúsok.

Zlaté horúčky

Zlaté horúčky boli najmä v 19. storočí. Išlo o masové sťahovanie ľudí do oblastí, kde sa objavili nálezy zlata. Najznámejšie takéto horúčky prebehli v Amerike, konkrétne:
• 1803 – Zlatá horúčka v Severnej Karolíne
• 1829 – Zlatá horúčka v Georgii
• 1848 – Zlatá horúčka v Kalifornii
• 1861 – Sobia zlatá horúčka v kanadskej provincii Britská Kolumbia
• 1896 – Zlatá horúčka na rieke Klondike – najrozsiahlejšia v dejinách

Zlaté horúčky sa stali námetmi pre mnohých autorov kníh či režisérov filmov. Vynikala najmä zlatá horúčka na rieke Klondike. Mnoho poviedok a románov jej venoval napríklad Jack London, ale stala sa aj predlohou pre Chaplinov film Zlaté opojenie.

Kto má najviac zlata?

Najväčšími producentmi zlata na svete sú štáty: Johoafrická republika, Čína, , Peru, Austrália a Spojené štáty. Za najväčšieho konzumenta zlata sa považuje India, ktorá skupuje približne štvrtinu svetovej produkcie zlata. Dôvodom je najmä výroba krásnych zlatých prsteňov a rôznych iných šperkov. Medzi veľkých nákupcov zas patrí Čína, Saudská Arábia, Spojené štáty americké a Turecko. Najväčšiu rezervu zlata má USA.

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama