Možno ste nevedeli, ale podľa poznatkov o intenzívnom pestovaní je možné vypestovať dostatok plodín pre celú rodinu aj človeku, ktorý žiadnu pôdu nevlastní! Ako je to možné? V podstate jednoducho. Zamysleli ste sa niekedy nad otázkou: *Koľko osádzanej pôdy potrebujeme aby uživila nás a našu rodinu?* Nie? Čítajte ďalej. Možno budete veľmi prekvapení.
Od myšlienky k činu
V časoch ekozáhrad a permakultúrneho pestovania sa čoraz viac ľudí zaujíma o domáce pestovanie ovocia a zeleniny. Pravda je očividná – ceny plodín v obchodoch sú síce kolísavé, no čoraz viac zaťažujú naše peňaženky a okrem toho sa kvalita týchto potravín nedá s tými domácimi porovnávať. Ruku na srdce: Koľkí z nás sa boja pesticídov hojne využívaných pri pestovaní „hypermarketového“ ovocia a zeleniny? Koľkí sa boja strašiaka geneticky pestovaných plodín? Veď sa stačí pozrieť na krajinu pôvodu – cesnak z Číny, paradajky z Kolumbie, šošovica z Kanady… Dá sa ešte vôbec hovoriť o zelenine ak vieme, že jej preprava na naše pulty prebieha v tmavých kontajneroch aj niekoľko týždňov?
Je teda jasné, že mnohí si chcú kvalitnú zeleninu a ovocie dopestovať doma. Dokonca s víziou, že by si boli sebestační a nezávislí na predajniach. Dobrá správa je, že to ide, tá horšia vyplýva z nás samých. Bojíme sa. Predsa len skúšame niečo nové a vždy v nás bude hlodať obava, že či sa nám to podarí. Nasledujúce riadky teda berte ako malého sprievodcu počas vašej snahy vytvoriť si sebestačnú záhradku, ktorá vás uživí.
Ekozáhrada bez obáv
Naše obavy z neznámeho veľmi dobre komentoval Jaroslav Svoboda vo svojej knihe *„Kompletní návod k vytvoření ekozahrady“*. V nej píše o ľudskej vlastnosti robiť všetko tak, ako to robia ľudia v ich okolí, nehľadiac na to, že táto cesta nemusí byť ideálna. Hovorí sa, že zmena je život a platí to hlavne vtedy, ak táto zmena prinesie lepší úžitok ako pôvodná, vyšliapaná cesta.
Presne tak – eko pestovanie nie je ničím novým. Je známe už stovky rokov. Naša civilizácia je náchylná veľmi rýchlo zabúdať na to dobré, čo nám zanechali naši predkovia a radšej využívajú to neoverené, čo je zvýraznené nálepkou NOVINKA. A tak si často myslíme, že užívame niečo novovymyslené a ono to tak celkom nie je. Koľko osádzanej pôdy nám teda zaberie pestovanie plodín pre celú rodinu?
Načo je dobrá ekozáhrada?
Prežúvajúc rajčinu z hypermarketu málokoho napadnú súvislosti, vďaka ktorým sa napríklad táto plodina dostala až k vám na jedálenský stôl. Jaroslav Svoboda k tomu hovorí: *„Keby ste vedeli, čím všetkým bola ošetrená neekologicky pestovaná no dokonale vyzerajúca zelenina, možno by ste sa jej nedotkli ani v gumenej rukavici.“* Tieto slová vôbec nie sú pritiahnuté za vlasy. K „výžive“ každého bežne sa stravujúceho človeka sa v súčasnej dobe na našej planéte udržujú chemizované kusy oraných polí a intenzívnych ovocných sadov a skleníkov. Uvedomme si však, že väčšina plodín, ktoré si kupujete v obchode dozrieva veľmi ďaleko od vášho domu – častokrát na opačnom konci planéty, takže k procesu „výroby“ plodín je potrebné prirátať veľké množstvo skladov, prekladísk, prístavov, letísk a ciest na ich prepravu a samozrejme tiež skládok a spaľovní na likvidáciu obalov, ktoré sa musia vyrobiť (najčastejšie z ropy) v chemických závodoch, stroje a automobily, lode či lietadlá použité pri preprave spotrebujú množstvá pohonných látok a tak ďalej a tak ďalej. V skratke by sa dalo povedať, že zakúpením čo i len jednej rajčiny nevedomky sponzorujete všetko, čo stojí za jej vypestovaním, skladovaním a dopravením k vám. Samotná plodina totiž stojí zlomok ceny, za akú ju kupujete v obchode – a tí čo ju na opačnom konci zeme dopestovali (farmári)na nich nezarábajú, zisk patrí nadnárodným spoločnostiam, ktorým je váš zdravý a spokojný život mierne povedané ľahostajný. Už viete, prečo je výhodné dopestovať si plodiny priamo za domom vo vlastnej ekozáhrade?
Ako je to s pôdou?
Už sme to na začiatku spomínali: podľa poznatkov o intenzívnom pestovaní je možné vypestovať dostatok plodín pre celú rodinu aj človeku, ktorý žiadnu pôdu nevlastní! Závisí to totiž hlavne od premyslenosti pestovateľského systému a to v prípade „bezzemka“ znamená napríklad pestovanie na balkóne aj v špeciálnych nádobách na terase no hlavne na plochej streche rodinného domu, upravenej k tomuto účelu. Zalievať sa dá dažďovou a odpadovou vodou a naviac takáto strecha pôsobí ako tepelná izolácia domu.
Väčšia záhrada už môže uživiť aj mnohopočetnú rodinu. Samozrejme, pokiaľ nekonzumujú vo väčšej miere živočíšne potraviny. Apropo – mäso a mliečne výrobky – ak ich musíte mať na stole denne, môžete rovno zabudnúť na eko pestovanie. Podľa údajov vegetariánskej spoločnosti uživia dva hektáre pôdy jedného človeka živiaceho sa mäsitou stravou. Rovnaká plocha však uživí 14 (!) vegetariánov. Preto ak premýšľate o potravinovej sebestačnosti musíte brať pri úvahách o tom, koľko pôdy potrebujete aj na to, či chcete intenzívnu záhradu len na doplnkové pokrytie stravy, alebo na priame.
Vo svetle najnovších poznatkov o ekologickom pestovaní znie ako z ríše sci-fi tvrdenie, že jeden jediný dospelý a plnoplodiaci gaštan vyprodukuje dostatok kaloricky a výživovo hodnotnej stravy pre uživenie jedného človeka počas celej zimy. Je to však pravda – z plodov gaštanu sa dá totiž vyrobiť múka a z múky pečivo a to nie je všetko. Okrem toho sa gaštany dajú variť aj piecť, dá sa z nich uvariť polievka aj pivo. Aj urobiť krém a pyré. Samozrejme, teraz od nikoho nechceme, aby žil na gaštanoch. Tento príklad uvádzame ako dôkaz hojnosti prírody. Zo štúdií však vyplýva, že živiť zvieratá sa javí ako neefektívne. A vyplýva tiež, že k úplnej sebestačnosti postačí priemernej slovenskej rodine malá ekozáhradka s plochou dajme tomu 400 m2, musí však byť dômyselne navrhnutá. To znamená napríklad dva veľké ovocné stromy, bobuľovité jedlé kríky a množstvo zeleniny. Všetko samozrejme maximálne vyladené. Ak teda vo vás drieme myšlienka o potravinovej sebestačnosti, chopte sa jej. Čítajte literatúru o takomto spôsobe pestovania, prípadne sa obráťte na odborníkov. Určite neoľutujete.
Foto: 2do2go.ru, syperdacha.ru