21.02.2018

Prinášame vám prehľadný zoznam rastlín, ktoré sa na vypestovanie živého plotu hodia a množstvo rád na pestovanie, s ktorými nič nepokazíte.

Významnú súčasť záhradnej kompozície tvoria živé ploty, plôtiky či zelené steny. Ich funkcia je nielen úžitková ale tiež okrasná. Predovšetkým nám nenásilnou formou zaisťujú súkromie a to tak, že oddeľujú našu záhradu od okolitého sveta. Okrem toho však dokážu vytvárať aj príjemné zákutia s využitím pestrej skladby rastlín. Živé ploty nie sú novinkou. Poznáme ich stáročia. Spočiatku plnili predovšetkým funkciu ohraničenia a vymedzenia záhradného priestoru, s nástupom baroka sa však ich poslanie rozšírilo aj o funkciu okrasnú. Toto obdobie bolo zároveň vrcholom využitia okrasných prvkov v záhrade, ktoré však pretrváva do dnešných dní.
Kým spočiatku boli akcentované pri tvorbe mestských a panovníckych parkov, tiež prakov v sadoch kúpeľných miest, no pozdejšie našli v širšom meradle uplatnenie predovšetkým v záhradách rodinného typu.

Kedy vysádzať?

Živé ploty z opadavých drevín s jednoduchým koreňovým systémom sa vysádzajú na jeseň po opadnutí lístia až do prvých mrazov a alebo skoro na jar do začiatku pučania. V krajoch, kde prvé mrazy prichádzajú zvlášť skoro, je lepšie počkať s výsadbou až do jari.
Živé ploty z ihličnatých a vždyzelených drevín je najlepšie vysádzať na jar, najneskôr ale na začiatku mája, alebo potom až od augusta, ale najdlhšie do polovice októbra, aby stačili do začiatku zimy zakoreniť. Kontajnerované dreviny možno vysádzať počas celého vegetačného obdobia, samozrejme však nie v čase vegetačného pokoja.
Druhovo musia dreviny do živých plotov odpovedať podmienkam na stanoviskách. Ďalej musí zvolená druhová skladba garantovať dlhovekosť založených výsadieb. Platí to predovšetkým u plotov tvarovaných, pri ktorých býva ich vývoj do požadovaných rozmerov časovo veľmi náročný.

Tvarovaný živý plot je zostrihaný do prísne geometrických tvarov podľa výtvarných a kompozičných princípov. Následne rozlišujeme nízke živé ploty a plôtiky (výška do metra), stredne vysoké ploty (výška do troch metrov) a vysoké ploty a steny vyššie ako tri metre. Samostatnú špecifickú skupinu tvoria strihané rastliny do výšky 50 cm, ktoré sa na záhrade využívajú ako živé plôtiky a lemy záhonov.
Voľne rastúce živé ploty sú zakladané ako jednoradové, či viacradové výsadby zapojených kríkov a kríkových stromov. Výškové usporiadanie je závislé na výbere jednotlivých druhov drevín. Aby sa živé ploty stali vegetačným prvkom s vysokou estetickou hodnotou, musia vytvárať súvislú, olistenú a dobre zapojenú, rovnomerne hustú, pohľadovú plochu.
To dosiahneme zabezpečením optimálnych rastových podmienok, odbornými technológiami pestovania a výberom vhodných druhov drevín pre dané podmienky podľa stanoviska. Výberu vhodných druhov drevín musíme venovať hlavnú pozornosť.
V dostupnom sortimente nájdeme čoraz viac druhov drevín, ktoré možno použiť k tvorbe živých plotov. Ich správny výber, najlepšie za asistencie odborníka, je zárukou ich úspešného rastu a vývoja.
Druhovo musia dreviny do živých plotov odpovedať podmienkam na stanoviskách. Ďalej musí zvolená druhová skladba garantovať dlhovekosť založených výsadieb. Platí to predovšetkým u plotov tvarovaných, pri ktorých býva ich vývoj do požadovaných rozmerov časovo veľmi náročný. Pri výbere rastlín by sme nemali zabúdať ani na ich výtvarný účinok, a to ani v extrémnych podmienkach.
U niektorých živých plotov sa potom môže v plnej miere uplatniť napríklad sfarbenie listovej plochy a v zimnom období aj zafarbenie mulčovacej kôry. Ďalším dôležitým hľadiskom pre výber rastlinného materiálu do živého plota je tiež jeho odolnosť voči chorobám a škodcom. Musí byť aspoň na takej úrovni, aby sa tieto rastliny nestali zdrojom infekcie pre ostatné stromy a kríky v záhrade, a aby samé neboli vzhľadovo poškodzované.

Ako bujne nám živý plot porastie, záleží predovšetkým na kvalite a zložení pôdy. Nesmieme zabudnúť na to, že živý plot je dlhodobá záležitosť, a preto je kvalitná príprava pôdy pred vlastnou výsadbou veľmi dôležitá.
Najprv musíme pôdu zrýľovať a dôkladne odburiniť. Počas rýľovania je potrebné zapracovať do pôdy zodpovedajúce množstvo organických materiálov, humus dodá patričné množstvo štartovacích živín. Pred začatím výsadby vykonáme vyznačenie záhonu a priekopu vykopeme natoľko hlbokú, aby bez problémov pojala korene rastlín. Po vložení rastlín do pripravenej priekopy každú rastlinu jednotlivo zasypeme a dôkladne zem okolo prišliapneme.
Určite sa oplatí rastliny aj zamulčovať, pretože kôra v pôde zadrží vlhkosť. Dôležitá je aj následná zálievka, aby rastliny nezaschli. Je potrebné postupovať s citom, pretože napríklad v ílovitých pôdach sa ľahko rastliny prelejú.
Po docielenie požadovanej výšky a tvaru živého plota pomocou výchovného rezu ešte zvyčajne vykonávame rez udržiavací pre zachovanie výrazového charakteru porastu. Udržiavací rez spravidla vykonávame dvakrát až trikrát ročne. Pri stredne vysokých živých plotoch sa vykonáva rez vodorovný, pri stenách sa aplikuje rez šikmý. Obdobie takzvanej výchovy porastu začína bezprostredne po výsadbe a končí dosiahnutím požadovanej výšky plota spolu s vytvorením zapojeného pohľadového plášťa.

Foto: autor, rem-stroitelstvo.ru, builderonline.ru,

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama