V záplave ponúk rôznych pomôcok pre záhradkárov by ste si ho zrejme ani nevšimli. Pritom ide o nástroj, ktorý v podstate spája všetko, čo potrebujete k obrobeniu svojej záhradky či políčka. Ploskorez potvrdzuje pravidlo, že v jednoduchosti je sila a zároveň popiera naše predstavy o tradičnom obrábaní pôdy. Poďme si ho teda predstaviť.
Miesto orby kyprenie
Orba – sejba – žatva. V týchto troch slovách je obsiahnutý tradičný proces pestovania rastlín a plodín, nevyhnutných k nášmu životu. Ukrajinec Vladimír Vladimírovič Fokin má iný názor: *„Pôda sa nám mstí za to, že ju pri oraní obraciame. Robil som to tiež takto po celé roky. Raz som však nemohol v jeseni zohnať traktor, ktorým by som zaoral do zeme hnoj. Rozčarovaný z toho, že na budúci rok sa mi toho zrejme veľa neurodí som bol nútený nechať na poli rozhádzaný hnoj len tak. Keď sme na jar vytiahli celá rodina rýle s úmyslom zachrániť čo sa dá, čakalo nás obrovské prekvapenie. Zistili sme, že pôda je doslova našuchorená. Akoby ju cez zimu nejaký dobrý škriatok preoral. Nebol to škriatok. Boli to dážďovky.“*
Samozrejme, že sa natískala otázka – nerobíme to po celé veky nesprávne? *„Zohnal som si kopec literatúry a bádal. Výsledky mi dali za pravdu. Orbou síce zmiešame zem s hnojivom, ale zároveň ničíme mikrosvet, ktorý v pôde funguje. Zdá sa to divné, ale tento mikrosvet je dôležitejší, ako hnojivá. Po hrubom zásahu pluhu mu trvá dosť dlhý čas, kým sa z toho spamätá a našu pôdu nemá vtedy kto zušľachtiť, prevetrať. Nebolo by teda dobré a hlavne jednoduchšie nechať všetky tie chrobáky, dážďovky a mikroorganizmy na pokoji a miesto orania pôdu len kypriť?“*
Knihy mu dali opäť za pravdu. Je zdokumentované, že starí Sumeri , žijúci v južnej Mezopotámií už pred takmer 3000 rokmi obrábali pôdu len pomocou ostrých nožov, ktorými ju prekyprili, potom zahádzali lístím, hnojom a vyčkali do jari. Pôda bola zdravá a pripravená k sejbe. Krajina v okolí Mezopotámie medzi riekami Eufrat a Tigris bola biologicky aktívna. Ak prepočítame vtedajšie jednotky, zapísané klinovým písmom v tabuľkách, vyjde nám, že z hektára pôdy boli Sumeri schopní zozbierať 20 – 30 ton jačmeňa a pšenice. Neuveriteľné číslo aj v dnešnej dobe, plnej umelých hnojív a technológií: *„Všetci sme sa učili, že nám dali Sumeri koleso, hrnčiarsky kruh a písmo. Menej vieme o spôsobe obrábania pôdy. Táto civilizácia však bola čo sa týka poľnohospodárstva na veľmi vysokej úrovni,“* dodáva Vladimír: *„Nížiny Sumeru boli úrodné, ale suché. Preto roľníci kopali priekopy a kanály, ktorými usmerňovali prívod vody z riek na zavlažovanie polí. Dostatok vlahy im potom umožnil dopestovať bohatú úrodu, niekedy aj dvakrát do roka. Dopestovať bez toho, aby použili hlboký pluh. Vynález menom koleso pretrval do dnešných čias. Od poľnohospodárskych zvykov Sumerov sme sa však odklonili. Chyba.“*
Ultra ľahká technológia v záhradníctve
Vladimír V. Fokin nie je len záhradkárom, ale aj inžinierom – vynálezcom. Okamžite po svojich zisteniach si dal patentovať nástroj, ktorý nazval Ploskorez. Táto neobvyklá pracovná pomôcka patrí medzi alternatívne záhradkárske a poľnohospodárske technológie. Umožňuje pripraviť pôdu na siatie a sadenie niekoľkonásobne rýchlejšie a jednoduchšie, než rýľovanie a oranie. Tým vo veľkej miere zvyšuje biologickú aktivitu pôdy a plodín.
Pri pohľade na ploskorez si poviete, že nič jednoduchšie ste nevideli. Pritom je úplne iný, ako všetky známe riešenia nástrojov, ktorými sa pôda obrába. Ukrajinci to patrične využili a noviny boli plné pochvalných článkov s názvami, ako: *Tisíce roľníkov od Sachalinu po Kaliningrad vyhodili pluhy a vykonávajú všetky práce s pomocou Ploskorezu*, alebo *Ploskorez sa stal obľúbeným nástrojom amerického agronóma Mittlaydera*. Boli to len bombastické titulky? Možno to niektorí pokladali len za novinársku kačicu. Potom však publikoval japonský profesor Tero Hiro serióznu prácu, v ktorej zmienil aj Ploskorez. Tero Hiro je pokračovateľom diela ruského vedca N.M. Lazareva, ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia používal termín aktívne mikroorganizmy v súvislosti so zlepšením pôdy. Na základe poznatkov Lazareva vykonal profesor Hiro stovky pokusov s jasnými výsledkami: „Nie orba a rýľovanie.“ Pri klasickej orbe dodáme živiny zemi do hĺbky približne 30 – 50 cm. Narušením mikrosveta v pôde sa však živiny nebudú šíriť hlbšie do zeme a zostanú len vo vrchnej vrstve. Naopak, ak skypríme pôdu nie viac, ako 6 – 10 cm do hĺbky, nenarušíme svet plný chrobákov, dážďoviek a iných organizmov a čo je hlavné, živiny sa dostanú do hĺbky 1 – 1,5 metra. Pôda bude pritom drobivá ešte viac, ako keby sme ju v jeseň preorali a na jar siali či sadili. Hirovi k tomu stačil úplne jednoduchý pokus, keď do takejto pôdy vtlačil bez problémov drevený kolík až do hĺbky 45 cm: *„Išlo to úplne ľahko. Ako keby ste ho vtláčali do piesku. Skúste ho však vsunúť na jar do pooranej pôdy. Zrejme sa vám to nepodarí. Vzdušná pôda je základom dobrej úrody.“* Svoju správu ukončil Hiro slovami – *Znie to síce neuveriteľne, ale kyprenie do hĺbky cca 6 cm zaručí zvýšenie výnosu 1,3 – 3 krát! A nielen to. Predstavte si, že máte ručne obrobiť (porýľovať) hektár poľa. Koľko ton zeminy musíte nabrať na rýľ a obrátiť? Ešte nedávno sa zdalo, že kyprenie bude tiež dosť namáhavé. Moderné poľnohospodárske technológie však nie sú závislé na elektronike a drahých strojoch. V súčasnosti postačí na kyprenie pôdy jednoduchý a ľahký nástroj menom Ploskorez – vynález ukrajinského inžiniera Fokina. Ploskorez vám neurobí mozole, nebudete sa sním enormne namáhať. Navyše jeho použitím zvýšite počet potrebných mikroorganizmov v pôde a vaše pole získa nový potenciál.*
Po takýchto správach stúpol predaj ploskorezu aj bez nejakej masívnej reklamnej kampane. Užívatelia sa o ňom vyjadrujú v superlatívoch.
Ploskorez – čo to vlastne je?
Vyzerá, ako hák s nabrúseným ostrím na násade. O jeho univerzálnosti a viacúčelovosti niet pochýb. Naplocho s ním môžete podrezať buriny, kolmým ťahom nahradí motyku. Ak sa vžijete do úlohy golfového hráča a budete napodobňovať jeho pohyby pri odpale, zbavíte sa aj vysokej trávy či buriny. Môžete s ním podrviť veľké hrudy, vytvoriť riadky na siatie, zahrnúť pôdu, odhrabať pýr a podobne. Najlepšie bude, ak si schopnosti Ploskorezu pozriete na videu:
[* youtube:0IPJeqKjiCQ *]
Po zhliadnutí tohto videa si mnohí zruční domáci majstri povedia, že si takúto vecičku dokážu zhotoviť sami. Nech sa páči. Určite neobanujete.
*„Niečo podobné som videl už dávno v traktorovej verzií,“* hovorí Fokin: *„Bol som prekvapený, ako si dokáže málo výkonný traktor poradiť s obrábaním pôdy pomocou lišty prekyprujúcej zem, namiesto ťažkej orby. Keď som si stúpol na takúto prekyprenú zem, bola prekvapujúco pružná. Ploskorez je teda ručná alternatíva k tejto verzií. Ja som totiž pri pohľade na ten traktor zatúžil mať niečo podobné na svojej záhrade.“*
Nedajú sa s ním síce obrábať hektárové lány, ale na malé záhrady poslúži priam dokonale. Okrem toho sa dá využívať takmer celoročne na bežnú údržbu políčok a záhonov.
Ploskorez sa predáva v niekoľkých veľkostiach určených pre rôzne druhy pôdy a spôsoby práce v záhrade. Základná zostava pozostáva z dvoch veľkostí. Pre hrubé práce si môžete dokúpiť verziu Silák.
S predajom Ploskorezu nás predbehli Česi, ktorí k nemu pridávajú príručku Zem veda od V.Fokina. No dostanete ho kúpiť aj na Slovensku v dobrých obchodoch so záhradkárskymi potrebami. Cena za základnú zostavu bez násad je približne 13 – 15€.
Foto: ezidri-piter.ru, liveinternet.ru, na123ru, dndz.com.ua