Slepúch lámavý (Anguis fragilis) patrí medzi obyvateľov našej prírody. Natrafiť naňho však môžeme nielen na turistickej vychádzke, ale aj v záhradke či na dvore rekreačnej chaty.
Podľa informácií, ktoré sa mi nedávno dostali do uší, toto celkom sympatické zvieratko záhradkári v Anglicku a vo Švajčiarsku lákajú, alebo priamo vysádzajú do svojej záhradky a vytvárajú mu podmienky, aby tam mohol žiť a množiť sa. Podobne vychádzajú v ústrety aj ropuchám. Uvedomujú si, že tieto živočíchy patria medzi dôležitých biologických ochrancov pestovaných rastlín. Slepúch sa živí najmä rôznym hmyzom, pavúkmi, slimákmi a dážďovkami.
Mnohí ho pokladajú za hada, no nevzbudzuje v nich taký odpor, ako je tomu napríklad v prípade vreteníc či statných užoviek. Slepúch je celkom sympatický „had“. Keď som dal slovo had do úvodzoviek, urobil som to z jednoduchého dôvodu, keďže slepúch lámavý je v skutočnosti príbuzným jašteríc, ktorý prišiel evolučným vývojom o nohy. Na príbuznosť s jaštericami upozorňuje aj jedna z charakteristických zvláštností, tzv. autotomia. Ide o to, že slepúch v prípade nebezpečenstva obetuje svoj chvost, ktorý upúta pozornosť predátora, zatiaľ čo sa on sám ukryje v nejakej škáre alebo diere.
Slepúch krehký dorastie do dĺžky 40 – 50 cm, z čoho takmer polovica pripadá na chvost. Dospelé slepúchy sú celkovo hnedo zafarbené, čo im v Čechách vynieslo pomenovanie měďák alebo měďáček. Obývajú väčšinou krovinaté miesta, ale zastihneme ho – ako som už spomenul – aj v záhradách a na podobných miestach. Ukrýva sa v dierach, pod lístím, v machu a tráve, odkiaľ vychádza za potravou aj na lesné čistiny alebo na lúky. Nájdeme ho od nížin až do nadmorskej výšky okolo 1 000 m. Zimný nečas od októbra do apríla prespáva v dierach, v kopách raždia a na podobných miestach, pričom sa na jednom mieste často zlezie až dvadsať kusov. Podľa jednej zoologickej publikácie sa v zajatí chovaný slepúch dožil 46 rokov. Či je tomu v prírode menej alebo viac, nevieme, pravdou však je, že má veľa nepriateľov, keďže je pomerne ľahkou korisťou predátorov a žiaľ ešte aj dnes patrí medzi jeho nepriateľov aj človek, a to nielen tým, že ho pri stretnutí nezmyselne zabije, ale veľa slepúchov zahynie predovšetkým pri poľných a lesných prácach, na cestách a počas jarného vypaľovania starej trávy. Hoci je táto činnosť u nás protizákonná, dymiace polia, pasienky, či priekopy povedľa ciest a železničných tratí nám neraz hovoria, že o tomto zákone (a nielen o tomto) akoby sme nevedeli, alebo ho jednoducho ignorovali.