Koniec bolestiam chrbtice a stuhnutým nohám. Prinášame vám návod na výrobu špeciálnej záhradnej lavičky – „kľakátka“, s pomocou ktorej sa už po práci v záhonoch nebudete cítiť dolámaní.
Mnohí z nás strávia podstatnú časť dňa starostlivosťou o rastliny v záhrade. Sejeme, sadíme, presádzame, plejeme. Niekedy pritom musíme byť v podrepe či kľaku aj niekoľko hodín. A potom nás začne bolieť chrbtica. Nesprávne držanie tela pri záhradkárskych prácach neguje fakt, že práve týmito prácami udržujeme v sebe mladého ducha, ktorý v spojení s prírodným prostredím dodáva človeku „forever young“ efekt. Býva to často práve naopak. Máme stŕpnuté údy, stuhnuté nohy s večer sa doslova zvalíme do postele s nádejou, že ráno vstaneme a nebude nás bolieť chrbát. Ale? Bude. To všetko preto, lebo počas záhradných prác doslova hazardujeme so svojim telom a pracujeme aj v tých najnemožnejších polohách, len aby sme to mali rýchlo za sebou. A to je veľká chyba.
Práca v záhrade by však nemala byť ničiteľom našej chrbtice a svalov. Naopak: ide o príjemnú a zdravú činnosť, ktorá prináša aktívny pohyb priamo v prírode a v čistom vzduchu. Lenže je tu množstvo faktorov, ktoré idú tak trochu proti tomuto tvrdeniu. Môžeme si však za to sami. Neuvedomujeme si, že najviac záhradných prác na nás čaká na jar, čiže po zimných mesiacoch, kedy naše telo odpočívalo. Po dobe nečinnosti tak rovnými nohami vhupneme do procesu obrábania, sadenia, siatia, plenia a naše údy dostanú poriadne zabrať. Táto situácia nás zastihne nepripravených a po pár hodinách zistíme, že naše telo sa postavilo proti našim nadšeným záhradkárskym plánom. A tak horko ťažko vykrivujeme svoju chrbticu kľačiac na niečom mäkkom počas vysádzania priesad a takto jej ubližujeme ešte viac. V obchodoch síce dostať špeciálne záhradkárske stoličky – kľakačky, kto si ich však kúpil vie, že nie sú tým pravým orechovým.
Lavička, ktorú vás dnes naučíme vyrobiť vlastnými rukami je známa už dávno napríklad vo francúzskych nížinných oblastiach, kde sa zo zeleniny pestujú hlavne kaleráby, karfiol, uhorky, tekvice, dyne, reďkovky, zeler, mrkva, petržlen – teda všeobecne nízka zelenina, ku ktorej sa treba zohýbať.
A z Francúzska pochádza aj Charles Douluc, 84-ročný dôchodca a vášnivý pestovateľ kvetín, ktorý pôvodnú záhradkársku lavičku zdokonalil a pridal k nej kľakátko. Sám o svojom zlepšováku hovorí:
*„Akákoľvek fyzická práca, nieto ešte starostlivosť o záhradné rastliny, nie je príliš vhodná pre seniorov v mojom veku. Ja však milujem pestovanie kvetín a zbožňujem svoju zeleninovú záhradku. Strávim tam denne množstvo hodín. Špeciálna naklonená lavička má podporu aj pre kolená – kľakačku a umožní mi pracovať 2 až 3 hodiny bez prerušenia.“*
Ako si vyrobiť lavičku – kľakačku
Nie je to nič zložité a zvládne to každý, kto má čo i len minimálne stolárske zručnosti. Lavička má šikmé sedenie s mäkkou podporou pre kolená. Na pohľad jednoduchá záležitosť poskytuje pre záhradníka tú najoptimálnejšiu polohu. Na obrázku vidíte časti, z ktorých sa takáto lavička skladá:
Veľkou výhodou je, že si túto lavičku vyrobíme doslova na mieru. Keďže univerzálne rozmery neexistujú, sami si zvolíte jej šírku, výšku a tiež sklon sedátka. Ako prvú vymeriame šírku, odpílime spodné nohy aj spodnú dosku s výrezmi na bočné nohy. Zadné nohy odpílime vo väčšej dĺžke ako budeme v konečnom dôsledku potrebovať. Pospájame nasucho (bez lepidla a skrutiek) celý „podvozok“ lavičky. Teraz s pomocou druhého človeka určíme výšku a sklon sedátka. Kľakneme si opatrne na poskladanú zostavu a vyznačíme miesta rezu zadných nôh v polohe, ktorá nám bude najpríjemnejšia. Odrežeme zo zadných nôh zvyšné časti vo vyznačenej výške a uhle. Predné nohy ponecháme tiež vyššie – budú našim pomocníkom (opierkou) pri vstávaní z lavičky. Vrchné časti predných nôh zaoblíme. Teraz je naša lavička prichystaná k pevnému spojeniu. Okrem lepenia stolárskym lepidlom môžeme spoje posilniť aj skrutkami do dreva. Týmito pripojíme aj bočnice lavičky k jej telu.
To je všetko. Lavičku môžeme ihneď vyskúšať priamo v záhrade.
Foto: hobbyportal.sk, polezniysayt.ru