19.07.2017

Žiaden koláč na svete nemá trvanlivosť 90 dní pri bežnej izbovej teplote a 9 mesiacov v chladničke (do8°C). Marlenka áno. A to bez jedinej chemickej konzervačnej prísady. Poďte s nami poodhaliť tajomstvá tejto arménskej dobroty.

Všetko zlé je na niečo dobré, alebo neobyčajný príbeh obyčajného imigranta

Písal sa rok 1995, keď do Čiech prišiel s rodinou chlapík menom Gevorg Avetisjan, vyučený dizajnér z Arménska, ktorý sa venoval prevažne bytovému dizajnu. Pamätníci si možno spomenú, že v polovici deväťdesiatych rokoch zúrila vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Každý ozbrojený konflikt na tomto svete je zlý a hoci boje o toto územie utíchli už v roku 1994,ich následky boli otrasné. Vojna si vyžiadala na oboch stranách odhadom 45 000 obetí a navyše bolo 300 000 Arménov vyhnaných zo svojich obydlí. Gevorg na túto dobu nespomína rád a hovorí: „Ekonomika na tom bola veľmi zle, za celý deň nám napríklad len hodinu fungoval prúd. Vedel som, že nás tam nečaká žiadna budúcnosť. Vzal som rodinu a chcel som niekde, kde je viac istoty. Myslel som si, že ju nájdem v Českej republike. Ako študent som bol na prvom zahraničným zájazde v Prahe a Karlových Varoch. Bol som z toho vtedy nadšený. Už vtedy som si hovoril, že ak niekedy opustím svoj rodný štát , pôjdem sem.“
A tak kúpil lístky na medzinárodný vlak. Nakoniec s rodinou do Prahy nedošiel, ale zvláštnym zhlukom náhod vystúpil z vlaku v Ostrave. Neskôr sa usadil vo Frýdku – Místku. Gevorg bol vyštudovaný dizajnér a tak uvažoval, že by sa zamestnal vo svojom odbore. Nemal však žiaden kapitál a čo bolo ešte horšie, nevedel po česky. Po pol roku pobytu v Českej republike dali s rodinou posledné peniaze na kúpu pohostinstva, ktoré bolo na predaj. ale tento druh podnikania nešiel a rodinná firma začala krachovať.

Dnes je firma G.Avetisjana oceňovaná prestížnymi cenami

Dnes je firma G.Avetisjana oceňovaná prestížnymi cenami

V období, ktoré Gevorg nazýva obdobím zúfalstva, prišla do Čiech jeho sestra Hasmik, ktorá od neho požadovala, aby jej dal, alebo zohnal nejakú prácu, pretože nechcela byť rodine na obtiaž. A vtedy prišiel nápad – Gevorg jej poradil, aby upiekla ich obľúbenú medovú tortu s tým, že sa ju pokúsi predať. Tak upiekla tortu podľa starej rodinnej receptúry, a Gevorg ju odniesol známemu, ktorý prevádzkoval kaviareň: „Mám pre teba novinku, rodinnú pochúťku, ktorú v Čechách nepoznáte,“ povedal priateľovi a tortu nechal tam. Podvečer priateľ volal naspäť: „Upeč ďalšiu, táto sa celá zjedla. A upeč ich rovno viac.“ A to bol moment, kedy sa začal písať príbeh Marlenky.

Od rúry na pečenie po výrobnú halu, alebo prečo sa volá Marlenka Marlenka

Je známe, že podnikanie s medovým koláčom začalo u Avetisjanovcov v kuchyni. Gevorgova sestra sa nezastavila a piekla od rána do večera. Denne robila desať koláčov a nestíhala sa najesť. Recept je náročný a výroba jednej torty trvala viac, ako dve hodiny. A tak bolo potrebné prenajať si priestor a tiež pomocnú silu, ktorú našli v ochotnej susedke. O mesiac neskôr zamestnali ďalšieho človeka. V roku 2003 zakladajú arménski súrodenci Gevorg a Hasmik Avetisjanovci českú firmu MIKO international s.r.o. so sídlom vo Frýdku-Místku. Rodinnú radu čakala ešte jedna dôležitá úloha: nájsť cukrovinke vhodný názov. Gevorg spomína: „Narodila sa mi dcéra, ktorú sme pomenovali po babičke, mojej mamičke. Teda Marlen, a dcérka bola malá, takže sme jej hovorili Marlenka. Bolo to také roztomilé.“ Fotografia dcéry Marlen dnes zdobí každý obal Marlenky.

Príbeh pokračoval ďalej: za pol roka si prenajali celú budovu a zamestnali 10 ľudí. Dopyt rástol a s ním aj potreba väčšej výrobne: „Po roku sme začali vyvážať skoro až do Prahy. Priestor prestával stačiť. Tak som kúpil nový, bývalý dom dôchodcov vo Frýdku-Místku, opravil som ho a prijal zrazu tridsať ľudí z úradu práce. Za to som vtedy dostal odmenu tristotisíc korún. Za dva roky som začal stavať novú halu za tristo miliónov korún. Pomohli mi aj dotácie. Za dva roky som ale musel stavať znova,“ spomína Gevorg. V apríli roku 2008 bol položený základný kameň novej výrobnej haly v priemyselnej zóne Lískovec, na okraji Frýdku-Místku. Stavba trvala 12 mesiacov od položenia základného kameňa po odovzdanie hotové budovy. Pre región znamená táto stavba jednu z najväčších investícií po roku 2000. Nová továreň s rozlohou 4 000 m2 v sebe ukrýva výrobnú halu s plne automatickou pekárňou, dekoračné a baliace linky, priestory pre ručnú výrobu ďalších výrobkov a samozrejme tiež administratívnu časť.
Za 13 rokov od vzniku firmy investovali do nej majitelia viac, ako miliardu českých korún. Výsledkom je najmodernejšia automatická prevádzka, schopná v blízkej budúcnosti vyprodukovať viac, ako 18 miliónov výrobkov ročne, medzi ktoré patria hlavne klasická medová torta Marlenka a tiež nemenej obľúbená kakaová medová torta Marlenka. Linka spĺňa všetky predpísané vysoké technologické a hygienické štandardy a umožňuje sedemnásobné zvýšenie produktivity práce.

Zázrak

Veru tak – aj takýmto pomenovaním volajú vo svete Marlenku. Zázrak preto, lebo dodnes neexistuje vo svete koláč, ktorý by mal trvanlivosť 90 dní pri bežnej izbovej teplote a 9 mesiacov v chladničke, teda do +8°C bez jedinej chemickej konzervačnej prísady. A čo je nemenej dôležité, Marlenka zostáva aj po tejto dobe stále vláčna jemná a chutná. Vďaka tomu spĺňa aj tie najprísnejšie kritériá v 40 krajinách sveta, kam sa tento koláč vyváža. Sem patrí samozrejme Slovensko a ako Gevorg dodáva: „Napríklad vyvážame do Grécka, Veľkej Británie, Španielska, Fínska, Švédska. Vozíme ale aj do exotických krajín, ako je Izrael, ktorý je naším dobrým odberateľom, rovnako ako Saudská Arábia. Potom vyvážame do Číny alebo Ameriky.“
Úspech Marlenky je podmienený nielen chuťou a originálnou starou receptúrou, ale aj zložením – je kompletne vyrobená z najkvalitnejších surovín ( pre zaujímavosť – mesačne sa pri jej výrobe spotrebuje 7 ton medu českého pôvodu).
Gevorg aj napriek obrovským ziskom zostáva nohami pevne na zemi a je až neskutočne skromný. V rozhovore pre seriál Hobby našej doby prezradil v rozhovore s Jiřinou Bohdalovou tajomstvo úspechu: „Človek musí svoju prácu robiť naozaj poctivo a musí ju milovať. Robiť ju kvôli tomu, že ho to baví, nie pre peniaze.“

Recepty

Aj keď svoj rodinný recept chránia Avetisjanovci ako oko v hlave, nie je až tak ťažké dopátrať sa k nemu. Musíme si však uvedomiť, že táto dobrota sa mnohé roky pečie nielen v Arménsku, ale tiež v mnohých bývalých satelitoch Ruska a každá rodina má svoje „tajné“ know-how na jej prípravu. Pripravili sme teda pre vás dva recepty, ktoré sa chuťovo veľmi približujú Marlenke originál.

Recept č.1

Cesto

250 g maslo
3 ks vajcia
3 PL med
1 PL sóda
300 g práškový cukor
400 g hladká múka
štipka soli

Krém:

400 g kondenzované mlieko
500 ml smotana na šľahanie
100 g maslo
100 g med

Sirup:

2 ks citrón – šťava
3 lyžice práškový cukor
3 lyžice med

Cesto si pripravujeme večer, aby sme s ním na druhý deň mohli pracovať. Vajíčka, med, cukor, soľ, sódu bikarbónu jemne premiešame lyžicou. Pridáme maslo a uložíme do vodného kúpeľa.

Zmes šľaháme do hladka. Následne hustú zmes odstavíme z vodného kúpeľa a pridáme múku. Dôkladne premiešame. Cesto by malo padať z lyžice. Takto pripravené cesto zakryjeme fóliou a necháme v chladničke celú noc.

Na ďalší deň si cesto rozdelíme na 8 guľôčok. Každú guľôčku si rozvaľkáme na cca 2–3 mm hrúbku. Cesto bude lepkavé, preto si ruky pomúčime a presunieme cesto na papierom vyložený plech. Cestá si upečieme pri teplote 200 stupňov. Pečú sa cca 4–5 minút. S cestom sa horšie pracuje, musíme pracovať opatrne a vydržať to.

Upečené cestá si vykrojíme do požadovaného tvaru. Odrezky si najemno nadrobíme.

Pripravíme si sirup, ktorým potrieme cesta, aby zmäkli. Vytlačíme si šťavu z citróna, pridáme 3 lyžice cukru a 3 lyžice medu. Zahrejeme na ohni a privedieme do varu. Varíme cca 7–10 minút. Necháme vychladnúť a potrieme ešte teplým sirupom každý plát cesta.

Pripravíme si krém. Kondenzované mlieko, 100 g medu a 100 g masla si na miernom ohni a za stáleho miešania privedieme do varu. Varíme cca 4–6 minút, kým nedostaneme svetlohnedú hmotu. (Môžeme variť aj vo vodnom kúpeli).

Hmotu necháme vychladnúť. Smotanu na šľahanie si vyšľaháme do peny a postupne pridávame karamelovú hmotu.

Na každý plát cesta si natrieme pripravenou plnkou a z každej strany posypeme tortu nadrveným cestom (k posýpke môžeme pridať aj mleté vlašské orechy). Necháme v chladničke odstáť minimálne 4 hodiny. Nakrájame na rezy a podávame.

Recept č.2

Ingrediencie

• 100 g masla
• 2PL medu
• 250 g cukru
• 1 KL octu 8%
• 1 PL jedlej sódy
• 2 vajcia
• 700 g hladkej múky
Krém:
• 200 g masla
• 1 Salko
• mleté vlašské orechy
Ak chceme, môžeme do krému pridať máličko koňaku.
Sódu s octom zmiešame vo vyššom hrnčeku – dosť počas reakcie vypení. Do hrnca dáme maslo, med, cukor a vymiešame. Potom pridáme ocot so sódou a znovu vymiešame. Zmes dáme na plameň a za stáleho miešania pridáme vajce. Miešame sústavne, až sa na povrchu objaví pena a zmes začne hnednúť, potom ihneď odstavíme.
Po čiastočnom vychladnutí pridáme preosiatu hladkú múku, vypracujeme cesto, rozdelíme na 7–8 guľôčok, každú zabalíme do potravinárskej fólie a necháme hodinu odpočívať na teplom mieste.
Po odpočinutí vyvaľkáme na slabú placku. Pretože je cesto dosť tuhé, je lepšie najprv urobiť dlhší valček, ktorý sa potom dá lepšie vyvaľovať na tenkú placku. Piecť vo vyhriatej rúre pri 190 ° C asi 4 minúty – cesto je nutné strážiť, podľa sily placky sa čas mení.
Salko 3 hodiny zvoľna varíme úplne ponorené vo vode, tie 3 hodiny je nutné dodržať.
Môžeme tiež pre skrátenie času a úsporu energie variť Salko v tlakovom hrnci necelú hodinu.
Potom ho necháme vychladnúť (vznikne tuhá hnedá hmota). Vyklopíme ju a s maslom rozmixujeme, ďalej je možné pridať oriešky a trochu koňaku.
Jednotlivé placky sa potrú krémom a rozdrobené omrvinky, ktoré nám zostanú ako pri recepte č.1, rozmiešame instantným kakaom, prípadne i orieškami a nanesieme na posledný krém na povrchu torty.

Dobrú chuť.

Foto: marlenka.cz, kulinariya123­.blogspot.com,

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama