Svalovú horúčku alias „svalovicu“ zažil určite už každý z nás. Mnohých práve ona odrádza od cvičenia a formovania postavy, ako aj od utužovania fyzickej kondície. Niekedy však stačí pár hodín práce v záhrade, vymaľovať byt či vymeniť najlacnejšie pneumatiky a svalová horúčka sa dostaví tak či tak. Nie vždy sa človek musí úplne fyzicky vyčerpať pri tréningu či cvičení, ak niekto nemá pravidelný pohyb, svalovicu získa i po dlhom nakupovaní a nosení tašiek či dlhej prechádzke. Ak niekto tvrdí, že svalovicu možno odstrániť hneď nejakými tabletkami či práškami, tak klame. Biznis je biznis, no v tomto prípade ide o zdieračstvo. Žiadna chémia nedokáže odstrániť svalovú horúčku okamžite. Existuje však niekoľko spôsobov ako ju zmierniť a ako sa jej vystríhať.
Nepravdivá teória
Rozšíreným názorom o svalovej horúčke je, že bolesť svalov vzniká vylučovaním kyseliny mliečnej do tkaniva, ktorá chráni svaly. Kyselina mliečna vzniká rozštiepením glukózy, keď človek vykonáva nadmernú fyzickú aktivitu. Odborníci tvrdili aj to, že kyselina mliečna vytvorí v svale, ktorý časom ochladne, malé kryštáliky. Pričom práve tieto kryštáliky mali tlačiť na sval a vzbudzovať bolesť typickú pre svalovú horúčku. Už v devedesiatych rokoch vedci zistili, že dôvodom svalovice nie sú kryštáliky kyseliny mliečnej, pretože nie je možné, aby mohli kryštalizovať pri telesnej teplote. Aj keď sa dnes už vie, že táto teória nie je pravdivá, žiadne stierače túto teóriu ešte natrvalo nezmyli a stále je dosť rozšírená a naďalej zavádza.
Čo je v skutočnosti svalová horúčka?
Záhadou svalovice sa odborníci zaoberali a zaoberajú už „nejaký ten čas“, no dnes väčšina odborníkov tvrdí, že kyselina mliečna so svalovou horúčkou vôbec nesúvisí. Väčšina z nich je toho názoru, že svalovicu má na svedomí pretŕhanie svalových mikrovlákien, ktoré neunesú napätie pri veľkej fyzickej námahe. Nie všetky svalové vlákna a mikrovlákna majú rovnakú hrúbku a kvalitu a preto sa stáva, že tie najtenšie a najslabšie sa pretrhnú. Tieto trhliny spôsobujú v svaloch mierne zápaly, ktoré sa odzrkadlia v svalovej horúčke. Zápal dosahuje svoj vrchol približne 24 až 48 hodín po pretrhnutí – a to je dôvod, prečo pociťujeme svalovú horúčku s takým oneskorením a nie hneď po preťažení svojho organizmu.
Pretrhnutie svalových mikrovlákien môže znieť hrozivo, no v skutočnosti je to vcelku bežný proces v našom tele. Žiadne príšerné následky nehrozia, poškodené mikrovlákna sa totiž obnovia a nahradia sa novými, ktoré sú často pevnejšie a odolnejšie. Pôsobia tak ako tesnenia, ktoré sa znovu sami obnovia.
Ako sa najlepšie svalovici vyhnúť?
Keďže svalovica je vlastne prejav svalov na fyzickú záťaž, najoptimálnejším spôsobom ako sa jej vyhnúť je cvičiť pravidelne. Malo by to byť pre cvičiaceho ako povinné zmluvné poistenie proti svalovej horúčke. Rozhodne nepodceňujte svoje schopnosti a nezaťažujte svoj organizmus do nemoty. Telo treba pripraviť na to, že sa od neho očakáva istá aktivita. Na začiatku pravidelného cvičenia je dobré začať pomaly a postupne série cvičení zvyšovať či opakovať. Pred každým zvýšeným pohybom by ste mali telu dopriať tzv. rozcvičku. Ak telo pred cvičením poriadne ponaťahujete nejakým strečingom, vyhnete sa nie len potencionálnym úrazom, ale aj zahrejete svalstvo a to bude lepšie znášať záťaž, ktorá ho čaká. Rozhodne by ste nemali cvičiť viac ako hodinu a pol v silovo-objemovom tréningu a viac ako hodinu v aeróbnom tréningu. Ak vaše telo máva opakovane svalovú horúčku aj po niekoľkých týždňoch a chcete na sebe „makať“, chyba je v tom, že ho príliš zaťažujete. Skúste si tréning rozdeliť napríklad dvakrát do dňa a necvičiť všetko naraz. To isté platí, ak chcete cvičiť viac ako hodinu či hodinu a pol naraz. Cvičenie si radšej rozdeľte na niekoľko úsekov, inak hrozí, že prídete o svalovú hmotu.
Ako zmierniť svalovicu, keď už ju máte?
Zlou fámou je, že si treba dať od cvičenia pauzu. Tá totiž svalom vôbec nepomôže. Pretrpíte bolesť, ale keď sa odhodláte cvičiť znovu, bude to to isté. Preto je potrebné cvičiť pravidelne. Oddych je samozrejme dôležitý, avšak s mierou. Cvičiť sa odporúča 3 – 4 krát do týždňa, z čoho vyplýva, že svaly majú deň na regeneráciu. Platí však, že klin sa klinom vybíja. No keď máte svalovicu, cvičiť by ste mali oveľa miernejšie a s rozumom. Ide o to, aby ste sval rozhýbali, nie ho opäť preťažili. Po každom cvičení sa preto odporúča aj mierny beh, bicyklovanie či plávanie, niekedy stačí aj krátky strečing, ktorý pomôže stiahnutému svalu. Všetko však s mierou a pohodlným tempom, približne 10 – 20 minút.
Ďalšími receptami, ako bojovať proti svalovici sú napríklad:
• teplý až horúci kúpeľ s morskou alebo obyčajnou soľou (potrebné je dať do vody veľa soli, 6–7 polievkových lyžíc)
• omývať sval studenou vodou
• prikladať na sval ľad
• omývať sval striedavo s teplou a studenou vodou – rozprúdi krv v tele
• kryoterapia (zabráni vzniku zápalov v tele)
• sauna
• vymasírovať svaly (zdola nahor)
M. CH.