Biela tvár, nalíčené oči, tmavé vypnuté vlasy, krvavočervené pery, farebné kimono… Nielen Japonci, ale aj všetci cudzinci sú fascinovaní týmito krásnymi, tajuplnými a drobnými cupkajúcimi ženami, ktoré vyzerajú ako pôvabné bábiky.
Kto to je?
Gejša je tradičná japonská „zabávačka“, ktorú si najímajú solventní muži, aby im robila spoločnosť, predvádzala japonské umenie a konverzovala s mužmi na hocijakú tému. Gejše sú najímané najmä na spoločenské podujatia v klasických japonských reštauráciách alebo čajovniach.
Spoločníčka, v akom zmysle slova?
Populárnym, avšak mylným názorom je, že keďže gejša vystupuje ako spoločníčka je zároveň aj prostitútka pre vyššiu spoločnosť. Kódex gejši pritom prísne zakazuje mať so svojim zákazníkom dôverný vzťah. Tento mýtus vznikol počas americkej okupácie Japonska, kedy si miestne dievčatá zarábali na živobytie tým, že sa prezliekali za gejše a plnili americkým vojakom ich sexuálne chúťky. Americkí vojaci šírili svoje zážitky ďalej a tak si gejše vyslúžili povesť ľahších žien. Film Gejša pod réžiou Roba Marshalla mýtus o sexuálnom ukájaní iba utužil, namiesto toho, aby sexuálnu úlohu gejší vyvrátil.
Muž však s gejšou môže vytvoriť vzťah plný emócií, v ktorom bude mať svoje miesto i sexuálny život, no iba v tom prípade, keď sa muž stane gejšiným patrónom – tzv. dannom. V tomto prípade však muž musí so ženou, gejšou, vytvoriť i vzťah ekonomický. Musí totiž gejšinu garderóbu rozrastať lukratívnymi kúskami a zaväzuje sa aj pomáhaním gejšinej rodine v ťažkej finančnej situácii. Toto si však môže dovoliť len muž, ktorý disponuje pestrým bankovým kontom, pretože tento záväzok sa vyšplhá na sumu s niekoľkými nulami.
Ako sa gejša stane gejšou?
V dnešnej dobe dievčatá nemajú záujem sa stať gejšami. Niet sa veľmi čomu čudovať, keďže ide o veľmi dlhý a náročný proces. Tradične gejša začína svoju prípravu a výcvik, ktorá sa stáva jej celoživotným poslaním, už vo veľmi mladom veku – ako malé dievčatko približne vo veku deviatich rokov. Musí opustiť svoju rodinu a presťahovať sa do špeciálnej internátnej školy, ktorá sa nazýva *inoue*, kde sa učí tradičnému japonskému umeniu, ktoré zahŕňa napríklad čajovú ceremóniu, hranie na hudobných nástrojoch (najmä na japonskú lutnu – šamisen), aranžovanie kvetov, spievanie a tancovanie. V neposlednom rade sa budúce gejše – *maiko*, učia konverzácii na akúkoľvek tému. Steny ich sveta tvorí umenie a prísna disciplína.
Gejšami sa stanú len tie najlepšie študentky – maiko. Musia totiž zložiť niekoľko náročných skúšok a testov a až po úspešnom absolvovaní štúdia, ktoré dnes trvá dva až päť rokov, a nasledovnej praxe sa gejša stane gejšou až do jej dôchodku. Po zložení skúšok gejše postupne získavali v spoločnosti skúsených gejší skúsenosti, pričom po niekoľkých rokoch náročného tréningu sa pri ceremónii *erikea* (výmena límčekov kimona z červeného na biely) oficiálne stala z maiko gejša. Vtedy mávajú mladé ženy zväčša 20-22 rokov a dostávajú i nové profesionálne mená so symbolmi týkajúcimi sa ich vlastných mien .
Na to, aby sa dievča stalo gejšou je potrebné mať tučné konto. Gejša totiž potrebuje mať iné kimono na každý mesiac v roku. Dnes pritom kimono stojí tri milióny yenov, čo je približne 30,000 dolárov.
V minulosti sa snažili chudobné dedinské rodiny vykúpiť z biedy svojimi dievčenskými ratolesťami. Ak mala rodina malú krásnu dcéru, rodičia ju zvyčajne predali, aby získali peniaze. Dievčatá tak boli odsúdené na celoživotné poslanie plné driny a niekoľkoročnej prípravy.
Koľko rokov gejša pôsobí?
Gejša môže svoje povolanie vykonávať prakticky celý život. Najstaršou známou gejšou je Cutakijomacu Asadži, ktorá sa dožila takmer deväťdesiat rokov a svoju kariéru ukončila krátko pred jej smrťou. Svojich hostí profesionálne zabávala takmer sedemdesiat rokov. Ak si neviete predstaviť, že by niekto platil horibilné sumy zvráskavenej starej žene za to, že s ním trávi voľné chvíle, nezabudnite, že gejše svoje vedomosti a zručnosti zveľaďujú celý život. A práve vďaka tisíckam hodín strávených bohatou konverzáciou so vzdelanými pánmi sa večer strávený v ich spoločnosti môže premeniť na nezabudnuteľné posedenie s gréckym filozofom v japonskom kimone.
Čo hovoria na stýkanie sa s gejšou manželky pánov?
V minulosti sa od solventných mužov v Japonsku očakávalo, že okrem manželky budú mať aj gejšu. Pričom postavenie manželky a gejše malo úplne inú rovinu. Keď sa muž z času na čas stretol s gejšou, nepovažovalo sa to za nič čudné a už vôbec nie za neveru. Vzťah medzi mužom a gejšou zvyčajne nebol založený na láske a manželky zámožných pánov dokonca gejše svojich manželov poznali. Gejše, ktoré navštevovali dôležitých bohatých zákazníkov u nich doma prinášali manželkám pánov dary. Keďže ženy často nemohli zasahovať do dôležitých rozhodnutí svojich manželov, stávalo sa, že požiadali gejšu, aby ich manžela presvedčila o niečom, čo bolo podľa názoru ženy v najlepšom záujme rodiny.
Vzhľad a štýl
Tradičný make-up pozostáva z hrubej bielej vrstvy a je doplnený prenikavo červenými naružovanými perami a čiernymi linkami okolo očí a obočí. Tradične sa používalo na zvýraznenie čierne uhli, dnes sa však používa moderná kozmetika. Celkové líčenie je veľmi náročný a časovo zdĺhavý proces. Make-up sa nanáša pred obliekaním do kimona, aby sa zabránilo jeho zašpineniu.
Maiko, budúca gejša, ktorá sa na svoju budúcu rolu vzdeláva, nosieva veľmi farebné kimono s extravagantnými obi. Obi je japonské slovo, ktoré označuje niekoľko rôznych typov šerp, ktoré sa nosia s kimonom. Obi je vždy svetlejšie ako kimono, ktoré má gejša práve oblečené, aby bol zachovaný určitá exotická rovnováha. Staršie a zrelšie gejše nosia viac tlmené vzory a štýly. Farba, vzor či štýl kimona však závisí taktiež od sezóny a druhu podujatia, na ktorý je gejša pozvaná.
Účes, ktorým sú gejše preslávené sa počas histórie niekoľko krát menil, kým získal dnešnú ustálenú podobu. V minulosti nosili gejše istý čas i rozpustené vlasy, ktoré však naopak striedali obdobia, kedy ich mávali vypnuté. Počas 17. storočia si začali ženy opäť vlasy zapínať a od tej doby je tomu tak až dodnes.
Prežijú gejše i naďalej alebo im hrozí zánik?
Gejší stále ubúda a ubúda, no ešte stále zatiaľ hrajú v japonskej kultúre dôležitú úlohu. Je však len otázkou času či sa z nich nestane len zaprášená spomienka rovnako ako napríklad na japonských samurajov. V roku 1920 bolo v Japonsku približne 80,000 gejší, dnes ich je len 10,000. Najviac ich je pritom v meste Kjóto a jeho okolí a na druhom mieste je Tokio.
Stať sa gejšou nie je prechádzka ružovou záhradou. Dôležité je odhodlanie, výdrž, disciplína a dôkladná príprava. Ide o celoživotné poslanie a udržiavanie japonskej kultúry. Ktorá mladá žena sa však dnes rozhodne zasvätiť celý svoj život robeniu spoločníčke a vzdá sa moderných vymožeností, ktoré lákajú každého mladého?
Ak by ste sa chceli stretnúť s gejšou, budete mať čo robiť. Získať vstupenku do tajomného sveta pravých gejší sa podarí iba vyvoleným. Exkluzívne čajové domy neprijímajú nových klientov bez odporúčania a ak nepatríte medzi stálych hostí, pripravte sa na to, že do týchto uzavretých klubov nepreniknete bez dobrých konexií.
Môžete však do ich sveta nazrieť aspoň na tomto videu: [* youtube:mIdgqWPdsA0 *]