06.11.2012

Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia začali v mrazivých dňoch objavovať na slovenských priehradách ľudia, veselo sa kúpajúci vo vode s teplotou pohybujúcou sa okolo 0°C, vyslúžili si zväčša nechápavé pohľady okoloidúcich, sprevádzané mnohokrát aj klopaním na čelo. Postupom času sa však situácia zmenila. Nie preto, že by si pozorovatelia na ľudské ľadové medvede zvykli, skôr išlo o to, že otužovanie sa stalo aj vďaka nim populárnym pre každého, kto chce urobiť niečo pre svoje zdravie. Plávanie v ľadovej vode je však pomyselným najvyšším levelom pri otužovaní. Nie každý sa chce stať „ľadovým medveďom“ a ani sa to od nikoho nevyžaduje. Otužovanie má totiž mnoho podôb so spoločným menovateľom – umožňuje lepšie sa prispôsobiť teplotným výkyvom okolia. Prospieva všetkým bez ohľadu na vek. Je však nutné dodržiavať niekoľko zásad: rešpektovanie veku a zdravotného stavu, dlhodobosť, sústavnosť a postupnosť. Otužovanie pôsobí proti chorobám z prechladnutia, ale aj proti alergiám, vysokému tlaku a niektorým nervovým chorobám či psychickým poruchám. V prípade chorôb z prechladnutia platí, že otužilý človek má väčšiu nádej, že neochorie. Ak predsa ochorie, potom má choroba ľahší priebeh a skôr odznie. Pre tých, ktorí chcú s otužovaním začať má Hobbyportal niekoľko rád.

Od útleho veku

Ľudia majú geneticky danú náchylnosť na chlad a „pocit zimy“. Nemožno však rozprávať o tom, že sa s tým nedá nič robiť. Problém je totiž v nás samých. Sme jednoducho rozmaznaní. Máme radi teplúčko a aj kvôli tomu sme náchylní dostať nádchu aj pri relatívne vysokých vonkajších teplotách. Ak by sme sa pozreli do minulosti, vedeli by sme, že našim predkom nebol cudzí pobyt vonku za každého počasia. Dnešných ľudí častokrát strasie od zimy už pri pohľade na otvorenú chladničku a ak nie je vonku ideálne počasie, radšej ostanú sedieť doma. Keď náhodou musia vyjsť z teplého bytu, naobliekajú sa už v októbri tak, ako keby bol december. Zateplili sme si byty a využívame výhody toho, že pod pojmom „prikúriť“ už nerozoznávame nanosenie uhlia, narúbanie dreva, zakúrenie v peci. Nám stačí pohodlne otočiť ventilom na radiátore. Odborníci však varujú: Za ostatné dve desaťročia sa rapídne zvýšil výskyt chorôb z prechladnutia tak u malých detí, ako u dospelých. Tadeto teda cesta nevedie. Ak chceme pre seba naozaj niečo urobiť, mali by sme sa vážne zamyslieť nad posilňovaním imunity otužovaním.

Tým, že telo učíme zvykať si na náhle zmeny teploty, ale bez ohrozenia zdravia, zvyšujeme pohotovosť krvných ciev, ktoré potom dokážu rýchlo a pružne reagovať na pôsobenie chladu. Základom je domáce otužovanie, ktoré sa dá aplikovať aj na deti približne od tretieho roku života. Pod týmto pojmom sa myslí hlavne ranná sprcha chladnou vodou. Pri sprchovaní je dôležité, aby dieťa nestálo na jednom mieste. Sedavý kúpeľ v studenej vode nie je vhodný. Pozor treba dávať aj na to, aby ste dieťaťu nenamáčali hlavu. Otužujte vždy celé telo – okrem hlavy, ak budete studenou vodou omývať len ruky, tvár alebo len trup, nie je to účinné. Dieťa si takýmto tréningom pomerne rýchlo zvykne na chlad. Už skôr bol skúmaný blahodarný účinok otužovania na zdravotný stav detí v materských škôlkach. Zistilo sa, že chorobnosť detí, ktoré sa otužovali, bola v porovnaní s ich rovesníkmi zo škôlok, kde otužovanie neprebiehalo, výrazne nižšia, najmä v prípade chorôb horných dýchacích ciest. Pri otužovaní teda platí – čo sa za mladi naučíš …

Otužovanie ako hobby

Každý koníček by mal svojmu pôvodcovi prinášať radosť. Ak nebudete brať otužovanie, ako nutnosť, ale urobíte si z neho hobby – životný štýl, pocítite priaznivé zmeny vo svojom „ ja“ už čoskoro.
Ako sa môžeme otužovať? Vzduchom, vodou a slnkom. Otužovanie vzduchom je najdostupnejšie. Najlepšie je začať s otužovaním v lete. Vzduch môže na telo pôsobiť pri športe alebo pri práci v takom oblečení, ktoré umožní prístup vzduchu k telu.
Otužovanie vodou je najúčinnejšie. Vyplýva to zo skutočnosti, že voda odvádza pri styku s telom teplo viac ako dvadsaťkrát rýchlejšie ako vzduch. Preto je pri otužovaní vodou zvlášť dôležitá postupnosť. Začiatočníci môžu začať umývaním mokrou špongiou, alebo hubkou či vlhkým uterákom. Potom, čo si telo zvykne na omývanie, možno pristúpiť k vyšším fázam – k polievaniu alebo sprchovaniu. Čo však rozhodne nemožno odporučiť, je naplniť si vaňu studenou vodou a ležať v nej. Nedostatok miesta vo vani totiž neumožňuje intenzívnejší pohyb (treba napodobňovať plávanie) a telo bez pohybu by ľahko nežiaducim spôsobom prechladlo. Sprchovanie je potrebné začať krátkymi intervalmi, každý má totiž inú toleranciu na chlad. Niektorí odborníci odporúčajú začať s vodou teplou 40 ºC, po minúte zmeniť teplotu na 15 – 20 ºC a s takouto teplotou sa sprchovať zhruba 10 – 15 sekúnd. Čas strávený pod studenou sprchou by sa mal postupne predlžovať, nemalo by to však byť dlhšie ako tri minúty v zime a v lete tri až päť minút. Ráno sa treba otužovať dvakrát tak dlho ako večer.
Vhodné je začať sprchovaním nôh odspodu nahor, a postupne sprchovať paže, hruď, brucho, šiju a tvár. Potom opäť nasleduje sprchovanie teplou vodou. Takéto striedanie je vhodné urobiť jeden až dvakrát počas sprchovania a na záver sa osprchovať studenou vodou.

Ak znesiete trojminútovú studenú sprchu, môžete podľa lekárov pokračovať plávaním v studenej vode. Začať však treba ešte v lete a lepšie sú stojaté, nie tečúce vody.Najvyšším stupňom otužovania je plávanie v ľadovej vode. Ak sa chcete stať ľadovým medveďom, podľa lekárov je najlepšie, ak tak urobíte ešte pred štyridsiatkou.Potom by ste mali najprv absolvovať dôkladnú prehliadku a začať s otužovaním opäť len so súhlasom lekára. Táto forma otužovania totiž môže byť rizikom pre tých, čo trpia napríklad na srdcovo-cievne alebo respiračné ochorenia.
Dôležité je plávať za každého počasia a najlepšie urobíte, ak budete v skupine, kde môžu plavci navzájom na seba dohliadať a v prípade potreby zasiahnuť. Plávanie v ľadovej vode je veľmi účinná metóda, zvykne sa kombinovať s krátkym behom. Výrazne sa prekrvuje organizmus, stabilizuje krvný obeh a aktivuje imunitný systém. Pri plávaní v extrémne studenej vode by ste sa však mali vyhýbať nadmernej námahe.

Rady na záver

Otužovanie je vhodné vykonávať niekoľkokrát denne. Začať by sa malo ráno cvičením pri otvorenom okne, na balkóne alebo vonku, oblečenie by malo byť minimálne. Vhodné je pokračovať ranným umývaním minimálne polovice tela studenou vodou alebo radšej studenou sprchou. Staršie osoby môžu začať trením mokrým froté uterákom a potom suchým. Ak sa naskytne možnosť, je dobré sa prebehnúť rannou rosou, v zime v čerstvo napadanom prachovom snehu. Otužiť sa môžeme aj cestou do práce alebo školy, ak sa oblečieme ľahko a ideme rýchlo. Po práci môže nasledovať ďalšie otužovanie v prírode, pri športe alebo pri telesnej práci. Nadmerné obliekanie a prekurovanie miestností (zvlášť spální) získanú otužilosť znižujú. Otužovacou metódou je aj kúpeľ horúcim a suchým vzduchom (60 – 90 ºC). Pobyt v saune by nemal presiahnuť 10 až 15 minút. Vzápätí nasleduje krátke ochladenie formou sprchovania, omývania alebo ponorenia sa do studeného kúpeľa. Saunovanie stimuluje srdce a krvný obeh, má aj povzbudzujúci účinok na vylučovanie hormónov, môže mať vplyv aj na priebeh látkovej výmeny a posilňuje imunitu. Ľudia, ktorí sa neotužujú inak ako v saune, by ju kvôli zvýšeniu otužilosti mali navštevovať aspoň raz za týždeň.

Otužovanie je naozaj účinné a pritom jednoduché. Nestojí vás nič (dokonca ešte ušetríte na teplej vode zo sprchy, nehovorím o liekoch a nižšom platu z dôvodu práceneschopnosti).

Foto:
couriermail.com.au, marisacat.wor­dpress.com, journeyetc.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 3


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama