17.07.2010

…lebo dnes mám toľko práce, že sa k nej vôbec nedostanem. A zajtra to nebude inak. A stále dookola. Stále sa zrýchľujúci svet, ktorý nemôžeme zastaviť. Nemôžeme, aj keď niekedy chceme, ale okolnosti to nedovolia. Rýchly svet, bez ktorého by sme „neprežili“. Každý pozná stovky svojich povinností, stovky ľudí, stovky chutí. Drahocenný čas.

Ako raz povedal jeden môj profesor: „Čas sú peniaze a peniaze často nie sú“. Každý sa vždy niekam ponáhľame a ani nevieme kam. Mnohokrát sa hrnieme za peniazmi, ktoré vlastne nepotrebujeme, ale bez nich by sme neprežili v nami vytvorenom systéme. A keď sa občas zastavíme, tak zistíme, že vlastne o nič neprichádzame. Ale mnoho vecí nás núti znova sa rozbehnúť a nasadnúť na kolotoč života, ktorý tak často mení rýchlosť a smer a prináša nečakané vozne.


.=
Nie iba oheň, ale aj čas je zlý pán. Nekonečné povinnosti, bez ktorých si nevieme predstaviť život, ale v podstate by to bez nich bolo asi aj lepšie. Niekedy dokážeme premárniť celý víkend ničnerobením, inokedy spíme celý týždeň 4 hodiny denne. A mnohokrát na konci dňa ani poriadne nevieme, prečo to tak dlho trvalo. Stále sa toho nabaluje viac a viac, a vždy si vravíme, že to nejak stihneme. A vlastne sa nie je na čo sťažovať, keďže to aj tak vždy stihneme. Ale popritom aj o niečo iné prídeme, o niečo, čo sa už tak skoro nevráti. A vravíme si „prečo práve ja", ale dobre vieme, že v tom nie sme sami. Každý z nás pozná a vie si domyslieť konkrétne svoje zážitky a skúsenosti. Strašné množstvo ľudí, ktorých poznáme. Škola, práca, rodina, priatelia. Niekedy sa nedá nepomôcť, niekedy sa nedá vyhovieť, aj keď by sme strašne chceli. Je veľa ľudí, ktorých by sme radi spoznali lepšie a strávili s nimi viac času, ale zakaždým nás musí len mrzieť, že to opäť nevyšlo a vravíme si, veď ešte na to bude v budúcnosti čas, ale dobre vieme, že pravdepodobne nie. Tešíme sa na moment, keď to všetko skončí a poriadne si oddýchneme, aj keď vlastne nevieme, kedy to bude a či vôbec. Lebo stále sa vynárajú nové príležitosti a nikdy nevieme, kam nás vietor zaveje.

Hovoríme si, „kiežby tak mal deň 48 hodín". Ale keby naozaj mal, bolo by to to isté. Preto si občas povedzte, že deň má iba 12 hodín a len pre vás má tých 24. Spomalíme svet, bude sa nám ľahšie dýchať a mnohokrát možno o zopár veci prídeme, ktoré by sme v rýchlom živote stihli. Stihli by sme ich veľa, ale žiadnu nie poriadne. Aj keď by si to možno nik iný nevšimol, ale všimol by si to každý sám v sebe. A čas sa vrátiť ani zastaviť nedá. Stačí málo snahy a každý dokáže zistiť, čo je naozaj nevyhnutné a čo si môže dovoliť vypustiť. A po istej dobe sa pre každého stane čas aj dobrým sluhom.

Z istého individuálneho hľadiska nie je ani ten uponáhľaný život nepríjemný, ak sa stretávame denne so stovkov ľudí a robíme to, čo nás baví a takisto je dobrý život napríklad na dedine, kde pastier preleží pri ovciach celé dni a určite to nie je márnenie času. Ale všetkého veľa škodí a ak si urobíte život pestrým a vyjdete von z monotónneho kruhu, stane sa život krajším.

Neponáhľajme sa za lepším životom, keď nás práve on čaká hneď za rohom. Stačí sa len obzrieť.

Zdroj: grigus.blog.sme.sk
foto: sxc.hu

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama