18.04.2010

Na oblohe niet ani jediného mráčika. Slnko mi pripeká na hlavu, ale nie je také ostré ako cez leto. Také akurát, také aprílové. Sedím na schodoch pod Mariánskym stĺpom na námestí SNP v Banskej Bystrici. V ruke držím fľašu s vodou a potichu pozorujem ľudí. Mám skvelý výhľad na celý priestor námestia.

Okolo mňa sa naháňajú malé deti, a rodičia na nich kričia, aby si dávali pozor. Usmejem sa. Spomeniem si na svoje detstvo, keď som ani ja neposlúchala rodičov a nechala som s unášať rýchlosťou svojich nôh. Ako to už býva, detské nožičky sa občas zapletú a o tom svedčia aj jazvy na mojich kolenách, kvôli ktorým nechcem nosiť krátke sukne.

V tom sa zrazu objaví mladý pár v svadobnom oblečení, sprevádza ich fotografka. Nevesta v bielych šatách vyzerá tak úžasne a ženíchovu tvár zdobí blažený úsmev. Fotografka ich postaví podľa svojich predstáv a potom zveční ten krásny moment. Ktovie koľko ľudí ešte prežíva na svete takéto výnimočné chvíle. Ah…je tak teplo, že sa mi nechce nad tým rozmýšľať.

Pár odchádza a ja sa vraciam spať k pozorovaniu ľudí. Na lavičkách sedí plno zamilovaných párov každého veku, tu a tam sa objaví mladá rodina s dieťaťom, občas okolo prebehne nejaký workoholik v obleku a kravate, čo pracuje aj v sobotu.

Na mňa sa nikto nepozrie. Anonymita mi vyhovuje. Raz za čas je príjemné vypadnúť do iného mesta, kde vás nik nepozná, len tak sa poprechádzať, a keď vás tlačia topánky (môj prípad), môžete len tak sedieť a vnímať len práve prebiehajúcu chvíľu. Je to príjemné, keď nemusím rozmýšľať nad školou, problémami či niečím podobným. Len tak lenivo prevaľovať v hlave myšlienky, rozmýšľať nad tým, ktorým autobusom pôjdem domov, alebo len tak si zapnúť hudbu a nudiť sa. Príjem vitamínu D a čerstvý vzduch vo mne navodzujú pozitívne myslenie.

O pol šiestej večer som to vzdala. Otlaky na malíčkoch sa stále zväčšujú, tak som usúdila, že je najvyšší čas vybrať sa domov. Cesta na stanicu nie je až taká dlhá, takže moje nohy by to teoreticky mali prežiť. Domov si neodnášam žiadny vzrušujúci zážitok, v podstate idem domov len s prázdnou hlavou. Všetko čo ma trápi som na chvíľu zatlačila do ústrania, alebo jednoducho som to prestala riešiť…Fajn pocit byť chvíľu bez myšlienok, len tak sedieť. Je to taký oddych, psychická hygiena. Veľmi dobre mi to padlo…

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 0


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama