Umrelo vám domáce zvieratko, vy sa s ním nedokážete len tak rozlúčiť? Chcete byť pri tom cool a trendy? Pomôže amatérska taxidermia. Móda, ktorá sa bleskovo šíri svetom a jej motto znie: „Poďte si vlastnoručne vypitvať a vypchať zvieratko.“ Nech to znie akokoľvek morbídne a nechutne, záujemcov o tento výstrelok je tak veľa, že sa pre nich nestíhajú robiť kurzy. Po článku o koníčkoch, kde smrť hrá prvé husle pokračujeme v podobnom duchu aj v nasledujúcich riadkoch.
Nič pre slabý žalúdok
Už v dávnych dobách boli vypchaté zvieratá súčasťou interiéru takmer každého luxusného sídla. Od rôznych zámkov, pevností, cez kaštiele až po sedliacke usadlosti. Ich hlavným cieľom bolo uchovať trofeje zvierat, ktoré ozvláštňovali miestnosti sídla. No už vtedy sa človek mohol stretnúť s rôznymi bizarnosťami. Napríklad v roku 1832 bol na vlastnú žiadosť posmrtne vypreparovaný filozof Jeremy Bentham a jeho preparované telo bolo vystavené na londýnskej univerzite.
Ešte koncom minulého storočia boli vypchaté zvieratá súčasťou nejednej slovenskej obývačky v poľovníckom štýle, no s nástupom nového milénia sa zdalo, že takéto diela z našich domácností vymiznú. Nestalo sa tak. Nech to znie akokoľvek morbídne – domáce vypchávanie zvierat – taxidermia je práve teraz v móde. Síce nie v našich končinách, no je len otázkou času, kedy dorazí na Slovensko. Kto nemá slabý žalúdok a nevadí mu trochu krvi, môže to vyskúšať sám, presne tak, ako tisícky amatérskych preparátorov od Londýna (ktorý sa stal centrom amatérskej taxidermie), až po Houston. Ako vraví Diyva Anantharamová, americká dizajnérka topánok, ktorá tomuto koníčku prepadla už pred piatimi rokmi a vo svojej zbierke má už viac než 50 vypchatých zvieracích exemplárov: *„Najťažšie sú oči, ktoré je potrebné opatrne odstrániť pinzetou. Potom sa nareže koža a ďalej je to jednoduché. Kožu pomaličky stiahnem. Je to ako lúpať pomaranč.“*
„Taxidermická vlna“
Takto „meteorologicky“ by sa dal nazvať záujem o domáce vypchávanie mŕtvych zvierat, ktorý za posledné roky nabral veľmi silný kurz hlavne v štátoch západnej Európy a severnej Ameriky. Záujemcov je tak veľa, že sa pre nich musí pripravovať početné množstvo výukových kurzov a fotografie ich preparovaných diel zapĺňajú internetové stránky. Na školeniach sa učia nielen ako si vypchať domáceho maznáčika, ak umrie, ale tiež preparujú rôzne mŕtve zvieratká, ktoré získali v chladiachňich boxoch od firiem zaoberajúcich sa nevšednými dodávkami „materiálu“ na taxidermiu. Väčšinou ide o zvieratká, uhynuté v rôznych útulkoch, alebo ktoré boli usmrtené pri rôznych nehodách. Nezdá sa to morbídne? Lektorka kurzov taxidermie Deborah Tamblynová z Kalifornie má iný názor: *„Nehovorte mi o morbídnosti. Učíme ľudí dávať zvieratám nový zmysel a posolstvo.“* Preparátorka Charlie Gatesová dodáva: * „Zároveň dostávajú ľudia možnosť mať svojho maznáčika aj po smrti nablízku. Na tom nevidím nič nechutného a nenávidím, ak ma niekto označuje za krvilačnú umelkyňu.“* My len dodáme, že Gatesová je sama ochrankyňou zvierat a prísnou vegánkou, ktorá neje ani nepije nič živočíšneho. Jej kurzy D.I.Y. Taxidermy (urob si svoju taxidermiu) patria v Británií k najvyhľadávanejším.
*** Diyva na prezentácií svojich diel
Malý vypchávač
V časoch mojej mladosti patrili k populárnym detským zábavným sadám tie s názvom Malý chemik, Malý železničiar, Malý rybár… V súčasnosti do tejto kategórie bude zrejme patriť aj Malý vypchávač – súprava pre amatérskeho preparátora zvierat. V tomto prípade myší. V súprave nájdete prakticky všetko, čo potrebujete k amatérskej taxidermií (samozrejme okrem mŕtvej myši). Sú tu chirurgické rukavice, skalpel, pozinkovaný drôt, pinzeta a pár drobných pomocníkov k práci. K súprave je tiež pribalený podrobný návod, ktorý záujemcu krok za krokom slovne a pomocou fotografií zasvätí do tajov vypchávania. Od sťahovania z kože, cez samotné vypchatie až po dekoratívne tvarovanie. Návod sľubuje, že za 4 hodinky bude z mŕtveho hlodavca trebárs roztomilá myška čítajúca noviny. To všetko za necelých 40 Eur (no nekúp to).
Nový impresionizmus
Taxidermia nie je len morbídnym (aj keď moderným) koníčkom. Stáva sa tiež extravagantným umením. Napríklad taliansky provokatér Maurizio Cattelan paroduje vypchatými zvieratami všetko – od Hitlera po pápeža. Samouk Fabrice Gunnarson šokuje svet „dalíovským“ pohľadom na mŕtvolky a taká Polly Morganová predáva svoje vypchaté diela trebárs aj za 100 000 dolárov (amerických, samozrejme). Gunnarson hovorí, že typ seba a sebepodobných ľudí považuje za nových impresionistov: *„Pripadám si, ako lekár, ktorý balzamoval faraónovu mŕtvolu, no podľa vtedajšieho zákona ju musel naaranžovať v duchu zvyklostí egyptských kňazov. Ja tento problém nemám a tak aranžujem po svojom.“*
S tým však nesúhlasia konzervatívni preparátori, ktorí tvrdia, že akékoľvek zneuctenie mŕtvolky zvieraťa tým, že ju budeme štylizovať do podôb, ktoré im nie sú vlastné je hriech. Odpor majú aj k obliekaniu exemplárov do ľudských šiat a pridávanie ľudských rekvizít:*“ Je to neúctivé. Zo zvierat sa stávajú cirkusové monštrá.“*
Britský prírodovedec a amatérsky preparátor mŕtvych zvierat James McConnelly dodáva: *„Taxidermia bola aj je umením. Dnes je to však aj nový spôsob, ako vidieť svet.Som rád, že sa nájdu na svete ľudia…množstvo ľudí, ktorí tomuto hobby prepadli.“*
*** Konzervatívci sú proti štylizovaniu zvierat do póz, ktoré im nie sú vlastné
Foto: likecool.com, expres.co.uk, defynewyork.com, .tiredoflondontiredoflife.com