Sypaný vs. čaj vo vrecúškach – odveký súboj o tom, ktorý je kvalitnejší, chutnejší a prírodnejší. Faktom je, že mnohí výrobcovia sa neustále usilujú vylepšovať technológie a hľadať spôsoby ako čo najdlhšie uchovávať arómu čaju porciovaného do vrecúšok. Slovenský Mistral napríklad vrecká balí do hygienických prebalov či dokonca na niektoré druhy čajov využíva revolučný pyramídový tvar sáčkov.
Kým niektorí ľudia uprednostňujú nefalšovanú chuť listového čaju, iným viac vyhovuje pohodlné lúhovanie tých vrecúškových. Zamýšľali ste sa niekedy, ako sa tieto dva druhy čajov navzájom líšia a aká je vlastne pravda o zlej povesti čajových vrecúšok?
Na svete pretieklo veľa čaju od doby, odkedy vrecúška vznikli a postupom času získali svoju terajšiu podobu. Vďačiť za ne môžeme Thomasovi Sullivanovi, obchodníkovi s čajom, ktorý ich vytvoril úplnou náhodou na začiatku 20. storočia v New Yorku. Začal totiž lístky čaju posielať svojim zákazníkom v ručne viazaných hodvábnych vreckách, keďže takýto spôsob bol preňho relatívne lacný. Aj keď pôvodný zámer počítal s tým, že zákazníci si čaj z vreciek pred použitím budú vyberať, oni si ho namiesto toho začali lúhovať priamo v hodvábe. Neskôr Sullivan začal namiesto hodvábu používať gázu, aby pri exporte svojho čaju ešte viac ušetril. Thomas Sullivan si vynález čajových vreciek nedal nikdy patentovať, preto začali ostatní výrobcovia prichádzať s vlastnými verziami, až sa postupom času z vrecúšok stalo to, čo poznáme dnes.
Vrecúška? CTC metóda!
Listy čajovníka sa zbierajú niekoľkokrát za rok a sú dlhé od 3 do 25 centimetrov. Po zbere ich čaká ešte dlhá cesta, kým si ich môžeme doma vylúhovať. Najprv sa nechajú zvädnúť a zvinúť. V prípade zeleného čaju sa prudko zahrejú, aby sa zničili enzýmy spôsobujúce fermentáciu, pri čiernom čaji sa však lístky fermentovať nechajú. Neskôr je ich potrebné ešte vysušiť. V prípade sypaného čaju sa tu spracovanie lístkov končí, tie vrecúškové však čaká ešte tzv. CTC.
Technológia CTC alebo crushing – tearing – curling (drvenie, trhanie, zvlnenie) sa používa pri výrobe vrecúškového čaju. Lístky sa nasekajú, čím sa zredukujú a sú vhodnejšie na balenie. Zároveň sa takýmto spôsobom aj umožní lepšie a rýchlejšie prenikanie chuti čaju do vody. Takto spracovaný čaj má niekoľko druhov od tých najkvalitnejších, až po najlacnejšie, ktoré sú vyrábané zo zvyškov pri výrobe a majú najväčšiu „zásluhu“ na zlej povesti vrecúškového čaju. Nespornou výhodou sypaného čaju je jeho schopnosť uchovávať v sebe esenciálne oleje, no zároveň takýto čaj vyžaduje dlhšie lúhovanie. Vrecúškové čaje sú u mnohých ľudí obľúbenejšie práve pre ich jednoduchšiu a rýchlejšiu prípravu, v konečnom dôsledku aj pre priaznivejšiu cenu.
Mistral napráva reputáciu vrecúškových čajov
Na Slovensku je jedným z najznámejších výrobcov, ktorý dbá na poctivosť a dobrú reputáciu vrecúškových čajov, Mistral Usiluje sa o to tým jediným, čo je možné – dôrazom na kvalitu surovín. Od svojich dodávateľov preto požaduje lokálnosť – teda aby použité zložky v čaji boli vypestované vo svojom prirodzenom prostredí – týka sa to nielen čajovníka, ale tiež divo rastúcich rastlín, akou je napríklad žihľava dvojdomá.
Revolučným vo svete čajových vrecúšok bol rok 1997, keď spoločnosť Brooke Bond vynašla pyramídové balenia. Ich výhodou je viac priestoru na čaj – v pyramíde má čajová zmes údajne až o 50 % viac priestoru než v klasických vreckách. Mistral do nich balí napríklad svoje orientálne zázvorové čaje.
Pri príprave je však okrem samotného čaju dôležité aj zachovávanie správnych postupov. Každý typ čaju si vyžaduje odlišnú teplotu vody, ktorou sa zalieva, ale tiež aj dobu ponechania vrecúška vo vode. Napríklad zelený čaj sa odporúča zalievať neprevarenou vodou s teplotou asi 80 ºC a lúhovať ho 2-3 minúty, v bylinkových či ovocných čajoch si môžete sáčok nechať aj dlhšie na zvýraznenie chuti nálevu.
Zdroj foto: Pixabay.com