Mlok je pre mnohých z nás len podivné obojživelné zviera, ktoré sa stalo námetom onoho slávneho príbehu Karla Čapka. Viacero jeho druhov by sme našli na celom svete a niekoľko z nich možno chovať aj v bežnej domácnosti v upravenom akváriu. Na počudovanie nemusí byť starostlivosť oň nijak komplikovaná na vedomosti, skôr však na čas a pravidelnosť živej potravy. Jedným z mlokov, ktorý napriek svojej vzácnosti patrí medzi najdostupnejších je Axolotl mexický.
Axolotl mexický *(ambystoma mexicanum)* je podivuhodné zvieratko so žiabrami pripomínajúcicmi vetvičky plné vláskov. Najčastejší je u nás druh albino, ktorý je typický bielym až ružovým sfarbením. Tenké a priesvitné telo v niektorých častiach pôsobí mimozemsky. Ide predsa ale o zvieratko, ktoré bolo dlhé roky veľkou neznámou. Vo voľnej prírode žilo len na jedinom mieste na svete a to v jedinom jazere v Mexiku neďaleko hlavného mesta. Zásluhu na jeho rozšírení do celého sveta majú predovšetkým milovníci bizarných a zaujímavých tvorov, chovatelia akváriových živočíchov a zoologické záhrady. Je pravdou, že Axolotl patrí medzi živočíchy, pri ktorých by mal chovateľ vlastniť certifikát CITES, no mnohí u nás túto povinnosť nepoznajú, alebo ju ignorujú.
Mimozemské telo
Jemné a veľmi citlivé žiabre s výzorom podobným na vlásky bývajú lákadlom pre rybičky, avšak nezabúdajme na to, že Axolotl je lovec. Prípadnému útočníkovi sa vie mrštne vyhnúť a tiež ho za lapiť do úst. Potrebuje živú potravu a to tvorí aj najväčší kameň úrazu pri jeho chove. Vyžaduje si totiž pravidelný prísun potravy v mrazenej, alebo živej podobe. Nemá zuby, takže všetko, čo sa mu zmestí do rozťahovateľných úst, skončí nakoniec v roztiahnuteľnom bruchu. Ak je axolotl najedený, často to rozoznať podľa jeho správania, pokojnosti a tiež na brušku. Kým vo vode vám bude pripadať svetlý, po vyjdení na súš, alebo po vybraní z vody sa stáva tmavší. Veľký pozor pri jeho vyberaní. Nie vždy s tým súhlasí a klzké nesliznaté telo vie byť veľmi mrštné. Zaujímavosťou je, že pokiaľ dostáva prísun špeciálne upravenej stravy, môže sa zbaviť závislosti na vode a stane sa z neho tvor viac závislý na súši, ako vode. Ďalšou zvláštnosťou je, že má vysoko vyvinutú schopnosť regenerácie. Ak príde o nožičku, časť plutvy, alebo o žiabre, dokáže ich obnoviť do dvoch týždňov. Tento proces si ale žiada odpočinok a najlepšie pripravenú stravu.
Chov axolotla
Chovať axolotla môžete v samostatnom akváriu. Vítaná je možnosť vyjsť na súš priamo z vody, ale nie je podmienkou. Chovať ho môžeme aj v bežnom akváriu s rybičkami, avšak s rizikami. Pokiaľ ide o malé rybičky, budú vám miznúť jedna za druhou a nestačí mať v akváriu skrýše a mach pre ich úkryt. Nie sú vhodné ani čulé rybky strednej veľkosti, ktoré by mohli axolotla zraniť. V prípade, ak naň zaútočí viacero rýb, axolotl sa stiahne, aby sa zregeneroval a práve vtedy je výrazne oslabený aj proti prípadným chorobám a ďalším útokom. Najvhodnejšie je spolu s ním chovať niekoľko rybiek, ktoré majú slúžiť ako jeho príležitostná potrava. Kŕmiť ho je možné od múčnych červov cez mrazené vodné červy až po spomínané rybičky. Chovatelia sa pre neho rozhodnú pre jeho vzhľad, pre jeho zaujímavé správanie a neobvyklosť. Napriek malej informovanosti sa predsa len nájde na Slovensku a v susedných Čechách niekoľko chovateľov. S nimi je možné sa stretnúť na burzách plazov a podobných podujatiach.
Na Slovensku známe stránky chovateľa: http://axolotl.naetoo.com
Známe zahraničné stránky venujúce sa Axolotlom: http://axolotl.org