06.06.2013

Pozývame vás spolu s Hobbyportalom na návštevu ázijských miest, ktoré sú síce vzdialené stovky kilometrov od seba, no majú niečo spoločné. Vášeň obyvateľov pre chovateľstvo. Tento krát si však nemôžeme predstaviť pod týmto pojmom ľudí, ktorí chovajú škrečky, andulky, sliepky, dobytok a podobne. Vedeli ste napríklad, že v Thajsku existuje miesto, kde celá dedina chová krysy? Práve do takýchto miest sa dnes vydáme.

Lopburi – mesto opíc

Jongyutha Kitwatananusona, majiteľa hotelu v thajskom mestečku Lobpuri považovali v roku 1989 za blázna, keď usporiadal v novembri obrovskú hostinu pre netradičných zákazníkov, ktorými boli makaky jávske – chlpaté opice, obývajúce chrám Prang Sam Yot v blízkosti hotela. „Na makaky nedám dopustiť,“ vysvetľoval Jongyuth: „Ich zásluhou sem prúdia tisícky a tisícky turistov a vďaka tomu môj hotel prosperuje. Opice prinášajú ekonomický prospech pre všetkých a tak nevidím nič divné na tom, že som sa im chcel odmeniť.“ Jeho príklad slúžil aj ďalším podnikateľom a obyvateľom Lobpuri k tomu, aby začali opice doslova rozmaznávať. „Odrazu sme mali strach,“ spomína jeden z miestnych: “Strach, aby opice neodišli z nášho mesta. Veľmi dobre sme si uvedomovali, že sú naozajstným lákadlom pre turistov. A tých veru ročne príde k nám požehnane.“
Tak chová opice celé mesto a nielen to. Každoročne sa na konci novembra sa v Lobpuri koná opičí festival. Začína sa slávnostným sprievodom, v ktorom ide množstvo ľudí v pestrofarebných maskách k chrámu Prang Sam Yot. Tam organizátori za nadšených výkrikov odhalia obrovskú tabuľu so stovkami lahôdok. Stoly sa prehýbajú pod jedlom a makaky sa nenechajú dvakrát ponúkať. Pre cudzincov je to zážitok, ktorý nikde inde na svete neuvidia. Fotoaparáty cvakajú naplno. Opíc je viac, ako 2000. Jedlo zapíjajú kolou z plechovky a vôbec im nerobí problém otvoriť si ju. Na koniec ich čaká zmrzlina, ako dezert. Toto divadlo je úžasné. Hostinu pripravuje dvadsiatka kuchárov a na jej prípravu spotrebujú dve tony lahôdok. Hodovaním však starostlivosť o makaky nekončí. V roku 2003 otvoril miestny starosta kliniku, v ktorej sa liečia iba opice. Makaky sú proste in. Až do takej miery, že keď umrel v miestnej ZOO milovaný samec Mike, prišlo mu na pohreb takmer 1000 ľudí. Armádna čata potom pri hrobe vypálila čestnú salvu.

Krysia kasta

Ak by hociktorú dedinu na Slovensku zamorilo 20 000 krýs či potkanov, určite by miestni podľahli panike. Vznikol by krízový štáb a zmobilizovali by sa okolité deratizačné spoločnosti. Takýto scenár však nehrozí v indickej dedinke Deshnok. Medzi miestnymi je známa aj ako Šedivá dedina. Čiastočne kvôli blízkej Tharskej púšti, ktorá sem prináša jemný prach a piesok, no hlavne kvôli miestnej rarite – tisíckam sivých krýs, ktoré voľne pohybujú po Deshnoku, dokonca obývajú chrám Kari Mata, ktorý im patrí. Prečo je tomu tak? „Nie sú to obyčajné krysy,“ hovoria miestni: „ Sú to zakliati príslušníci kasty bohyne Karnidži. Táto bohyňa zaisťovala ochranu pred nešťastím a prinášala bohatstvo. Keď sa bohyňa dostala raz do sporu s bohom smrti, zakliala na protest príslušníkov svojej kasty do kože malých krýs.“ Krysy sú tak postavené na úroveň akýchsi polobohov a je o ne perfektne postarané. Neexistuje obyvateľ dediny, ktorý by ich neuctieval. Denne im domáci nosia do chrámu jedlo a mlieko. Vnútorné nádvorie je navyše zakryté kovovým pletivom, aby sa sem nedostali dravé vtáky.

Chrám Kari Mata je chránený proti dravcom

Chrám Kari Mata je chránený proti dravcom

„Trmácal som sa sem cez celú púšť,“ spomína Henry Shepperd, britský turista: „No neľutujem to. Toto naozaj neuvidíte nikde na celom svete. Je to adrenalín. Do chrámu totiž môžete vstúpiť len bosí. No a potom chodíte pomedzi krysie výkaly, ktorým sa jednoducho nedá vyhnúť. Nie je to nič pre slabé nervy. Krysy vám totiž neraz začnú ohrýzať nohy. A vy sa nemôžete zľaknúť, spanikáriť ani začať vrieskať. Naopak, musíte ukázať poriadne veľkú dávku nadšenia, aby ste nezneuctili obyvateľov chrámu. Dotyk krysy prináša podľa legendy jedincovi osobné šťastie.“ V dvadsaťtisícovom krysom „stáde“ sa nachádza asi 5 úplne bielych krýs a zhliadnuť aspoň jednu z nich sa rovná veľkej náhode. Podľa povesti ide o samotnú prevtelenú bohyňu. Komu sa podarí uvidieť ju, dostane maximálnu dávku šťastia a všetky jeho starosti sa pominú. Možno sa teraz pousmejete, no tisícky turistov, ktorí navštívia ročne Deshnok tam idú práve kvôli legendám o sivých krysách.

Domáci maznáčik s pruhmi

Naše putovanie ukončíme opäť v Tibete. Kláštor Wat Pha Luang Ta Buna sa nachádza v Kančanaburi – meste mníchov a … tigrov. Deň v Kančanaburi by nebol zaujímavý, keby sa presne o 13:00 hodine neotvorili ťažké vráta kláštora a nevyšla z nich neobyčajná procesia. V čele ide opát a za ním množstvo mníchov, ktorí vedú na prechádzku jedny z najnebezpeč­nejších šeliem na svete – tigre. Je ich viac, ako 100. Pred kláštorom stojí stovka dobrovoľníkov, ktorým je dovolené viesť šelmu aspoň časť trasy k výbehu. Strach, ktorý by mal takéto stretnutia s tigrom ľudí sprevádzať sa akosi vytratí. Pritom mnísi nemajú žiadne zbrane, ani uspávacie injekcie pre prípad ohrozenia. No aj tak sa za 14 rokov existencie tigrov v kláštore nestala žiadna tragédia. Mnohí si pod týmto faktom predstavujú akúsi mystickú silu, ktorá robí z dravých šeliem prítulné mačky, no jeden z mníchov uvádza tieto tvrdenia na pravú mieru: „Základom ich správania je strava. Tigre musia byť doslova prežraté. Poludňajšie slnko z nich potom spraví lenivcov, ktorí vôbec nepomyslia na lov, ani na to, že by niekomu ublížili.“

Najväčší zážitok pre turistov však čaká až v Tigrej rokli – mieste, kde až do 16. hodiny šelmy vyvádzajú a turisti s nimi. Môžu ich pozorovať, hladiť, fotografovať a tigre voči tomu vôbec nenamietajú. Niektoré síce zostávajú na obojkoch, no mnohé sa medzi turistami pohybujú voľne. Od roku 1999, kedy sa mnísi ujali prvého tigrieho mláďaťa sa stal chov šeliem hlavnou náplňou ich kláštorného života. Mníchov táto činnosť celkom dobre živí. Vstupné je síce neveľké – 300 bahtov, čo je necelých 8€, no v lacnom Tibete za túto sumu dostanete až päť dobrých obedov. A turisti sa len tak hrnú. Veď kde inde na svete vám dovolia pohladiť takéto šelmy?

Foto: vadriven.com , isnhotnews.com, elbauldejosete­.wordpress.com, raj-ingit.blogspot.com, 123rf.com, telegraph.co.uk , moolf.com

Hodnotenie
1/5 2/5 3/5 4/5 5/5
Počet hodnotení: 1


Náhodné články z aktuálnej sekcie Náhodné videá z aktuálnej sekcie
Komentáre

Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!

nebude uverejnený
Alebo sa prihláste »
Koľko je 1 plus dva?
Položky označené * sú povinné

Prihlásenie
 
 
Reklama