Odpoveď znie: áno. Hobby portál vás zoznámi s človekom, ktorému sa podarilo skrátiť tisícky rokov evolúcie a nájsť spôsob, ako domestikovať líšku za rekordne krátku dobu.
V jednom z nedávnych článkov sme vás zoznámili s tým, ako prebiehala v praveku postupná domestikácia psov Je pravdou, že v tých dobách si človek podmanil tiež kravu a napríklad mačku. Vieme tiež, že prirodzená domestikácia trvá tisícky rokov a prakticky ešte nedávno bol celý proces záhadou. Až kým sa približne pred šesťdesiatimi rokmi nepokúsil domestikáciu zopakovať ruský vedec Dmitrij Konstantinovič Beľjajev (1917 – 1985). To všetko v laboratórnych podmienkach.
Líška ako domáci maznáčik
Líška obyčajná (*vulpes vulpes*) je nádherné zviera a na Slovensku sa z času na čas môžeme stretnúť s reportážou o tom, ako ju ľudia na vidieku chovajú pri svojich príbytkoch a starajú sa ňu. Takmer vždy sa však jedná o jedinca, ktorý kvôli zlomenine nohy, alebo podobným problémom nemohol žiť svoj život v divočine. Takéto líšky si zachovávajú aj v zajatí prirodzenú plachosť a divokosť a to aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch vyrastajú malé líšťatá v ľudskej spoločnosti a sú kŕmené z ruky. Tá šelma v nich zostáva po celý život. A chýba im prítulnosť. Ako teda skrotiť a domestikovať zdravú líšku? A akú dobu na to budeme potrebovať? Poďme hľadať odpovede.
Líška má sedemkrát lepší čuch než človek. Tak dobrý, že vyňuchá myš aj pod hrubou vrstvou snehu. Loví vtáky, sliepky, zajace aj menšie srnčatá. Ak by vývoj ľudskej civilizácie postupoval len o malú trošku ináč, patrili by dnes líšky medzi žiadaných domácich maznáčikov. Archeologické nálezy nasvedčujú tomu, že sa naši pra pra predkovia líšku skrotiť snažili. Pravdepodobne však v rovnakej dobe, ako mačku, ktorá následne tento krotiteľský minisúboj vyhrala. Človek sa prestal o domestikovanie líšky zaujímať. Ubehlo niekoľko tisíc rokov…
V 50. rokoch minulého storočia sa nad problematikou domestikácie zvierat zamýšľa ruský genetik Dmitrij Beľjajev. Úvahy o podobných témach nie sú vo vtedajšom stalinovskom Sovietskom zväze bezpečné a darwinizmus spolu s Mendelovými zákonmi sú doslova tabu, považované za pavedecké a ich zástancovia sú za podobné myšlienky nezriedka tvrdo stíhaní. Presvedčí sa o tom Dmitrijov brat Nikolaj (tiež genetik), ktorý je za podobné názory perzekvovaný a neskôr dokonca popravený. Dmitrij preto svoj výskum dedičnosti spočiatku maskuje ako výskum líščej fyziológie. Až päť rokov po Stalinovej smrti začína pracovať pre Akadémiu vied a v roku 1963 sa stáva vedúcim Inštitútu cytológie a genetiky v Novosibírsku. V tej dobe mu už nič nebráni rozlúštiť jedno z najväčších zabudnutých tajomstiev riadenej genetiky.
*** Dmitrij Beľjajev a jeho domestikovaná svorka líšok v Novosibirsku
Psy vedia, že vľúdnosť vo vzťahu k ľuďom víťazí. Naučia sa to líšky?
Opäť sa na chvíľu pristavme pri článku o domestikácií psov Dozvedeli sme sa, že všetky psy sveta majú jediného spoločného predka – vlka. Keď sa dnes pozrieme na rozmanitosť psích plemien a porovnáme ich s hrozivou predstavou vlčieho predka, neubránime sa fascinácií. Beľjajev uvažuje hlavne nad možnosťami pravekých ľudí a po mesiacoch výskumu zvolí ako najzásadnejší faktor pri výbere špecifických potomkov ich krotkosť. Podľa jeho vtedajších záverov je všetko ostatné, ako anatomické a fyziologické zmeny, typické pre drvivú väčšinu domestikovaných zvierat, podriadené požadovaným vzorcom správania v blízkosti človeka. Preto zaháji dlhodobý experiment. Pod zámienkou kríženia líšok kvôli lepším kožušinám zhromaždí v chovnej stanici v Novosibírsku vybrané zvieratá zo všetkých kútov vtedajšieho Sovietskeho zväzu od Sibíru po Estónsko. Hlavnou úlohou bolo odstrániť nepriateľské reakcie voči človeku. Na samom počiatku sa vedci zamerajú na zvieratá, schopné zniesť aspoň ľudský dotyk a blízku prítomnosť. Líšky, ktoré výhražne vrčia, sú vyradené. Výskumná vzorka činí 30 samcov a 100 samíc striebornej líšky. Mláďatá z každého vrhu sú kŕmené ručne a keď dosiahnu vek dva a pol mesiaca, sú maznaní rovnako ako mláďatá mačiek či psov. Mláďatá, ktoré naďalej vykazujú agresívne sklony, sú vyselektované a po čase skončia ako kožušiny. Výberom prejde menej, ako 10% jedincov, ktorí následne splodia ďalšiu generáciu a proces sa opakuje. Vďaka tejto tvrdej selekcií sa Beľjajevovi a jeho tímu podarí zlikvidovať všetky zúrivé, alebo úzkostné reakcie počas dvoch, maximálne troch pokolení!
*** Polárna líška bola alfou aj omegou celého výskumu. Neskôr sa k nej pridružili ostatné líščie druhy
Po štvrtej generácií sa začali diať divy
Presne tak. Štvrtá generácia líšok, respektíve ich chovanie sa začne odrazu veľmi podobať psiemu. Už malé líšťatá začnú vrtieť chvostom, kňučia, svojich ľudských opatrovateľov olizujú a majú z ich spoločnosti radosť. Proces, ktorý podľa pôvodných predpokladov trvá stovky až tisíce rokov sa vedcom podarí vtesnať do niekoľkých dekád. Beľjajev umiera v roku 1985, no jeho výskum pokračuje ďalej. Domestikovaná líščia elita sa utešene rozrastá a v roku 2005 (po štyridsiatich rokoch od začiatku experimentu) už rovnaké charakterové rysy vykazujú v chovnej stanici všetky líšky. Ich chovanie je ešte viac podobné psiemu – *dokážu reagovať na ľudské povely, gestá a posunky a zvuky, ktoré vydávajú, sú odlišné od ich priamych divokých príbuzných.*
Na základe výberu priateľského chovania sa všetky ostatné zmeny udiali mimovoľne. Skrotené, domestikované líšky si behom relatívne krátkej doby vyvinuli mäkké, zvesené uši, ich lebka sa rozšírila a skrátili sa im končatiny, chvost aj ňufák. Pohlavne teraz dospievajú o mesiac skôr. naopak, obdobie párenia sa im predĺžilo a líšky sa dnes môžu rozmnožovať aj mimo neho, pričom majú v každom vrhu priemerne jedno mláďa naviac. Roztomilosť, známa len u mláďat líšky im dnes pretrváva do dospelého veku. Vedci tvrdia, že fyziologické zmeny by v tak krátkej dobe neboli možné, ak by sa nemenila produkcia hormónov. Tak napríklad ovisnuté uši súvisia so spomalenou funkciou nadľadvín a nižšia agresivita súvisí s hormónom serotonínom – skrotené ho majú oveľa viac. Tento neurotransmiter zodpovedá za ich nižšiu zúrivosť.
Líška ako domáci maznáčik
Beľjajevov experiment stále prebieha a v súčasnosti sa vedci zameriavajú na identifikáciu génov, ktoré sa počas šľachtenia zmenili. Dnes žije na farme v Novosibirsku 270 zdomácnených samičiek a niečo vyše 70 lišiakov. Po rozpade socialistického bloku však zariadenie bojuje s finančnými problémami. Ešte pred pár rokmi sa im darilo prežiť aj vďaka predaju vzácnych kožušín, dnes (aj kvôli masívnej kampani proti takémuto obchodovaniu)predávajú skrotené líšky ako domácich maznáčikov. Do celého sveta. Záujem je pritom slušný. Napríklad Američania zaplatia za takúto líšku 8900 dolárov. Aká cena by bola u nás sa zatiaľ nevie, nakoľko akékoľvek obchodovanie s novosibírskou stanicou prebieha cez špeciálne agentúry a takú u nás nemáme. Je tu však ešte jeden problém. Slovenské zákony síce chov a predaj líšok nezakazujú avšak sa dôrazne odporúča aby sa ním zaoberal poľovník v združení či s oprávnením. Slovenskí zákonodarcovia totiž nerátali s tým, že sa bude dať kúpiť líška krotká ako pes.
Foto: liveinternet.ru, forum.htka.hu, news.ngs.ru