Modlivka zelená (*Mantis religiosa*) patrí medzi naše chránené živočíšne druhy. K napísaniu krátkeho pohľadu na tohto tvora so zaujímavým životom ma vyprovokovalo stretnutie s ním, a to nie niekde v prírode, ale priamo v rušnom centre Zvolena.
Ako sa tento živočích dostal doprostred mesta? Je pravdepodobné, že modlivka je aj obyvateľom vhodných prírodných lokalít v okolí Zvolena a príjemné slnečné počasie babieho leta vylákalo samčeka na výlet. Alebo sa sem doviezol s nákladom ovocia a zeleniny odkiaľsi z juhu Slovenska. Nie je vylúčené ani to, že výskyt modlivky súvisí so všeobecným otepľovaním, na ktoré tento hmyz reaguje rozširovaním smerom na sever, čo bolo pozorované u rôznych živočíchov. Napokon, do úvahy prichádza aj tretia možnosť, že sa modlivka dostala na slobodu z terária.
K svojmu pomenovaniu prišla modlivka vďaka tomu, že často drží svoje nohy priložené k sebe tak, že to pripomína modliaceho sa, ktorý vzpína ruky k nebesiam. Keď sa však na tie jej nohy pozrieme z bližšia, uvidíme, že sú hroznou zbraňou. Holene i stehná predných nôh sú vyzbrojené ostrými zubami a beda tvorovi, ktorý sa dostane do ich zovretia. Nie je šanca uniknúť a modlivka si labužnícky vychutnáva korisť ešte za jej života. V takej chvíli si uľahčene vydýchneme, že modlivka dorastá maximálne do ôsmich centimetrov. Inak by to bol tvor hodný filmového, hororového spracovania.
Pomerne všeobecne známa je aj dravosť tohto živočícha. V hmyzej ríši patrí medzi najkrvilačnejších predátorov. „Všetci pozorovatelia sú tej mienky, že modlivky sú veľmi divé, krvilačné tvory,“ píše známy klasil zoologického bádania. Alfred E. Brehm, ktorý žil v rokoch 1829 – 1884. „V teráriu možno len ťažko chovať samicu spolu so samcom, pretože silnejšia samica sa onedlho stane kanibalom a zožerie samca. Aj v prírode sa veľmi často vyskytne, že samec sa stane svadobným jedlom samice, ako sa to stáva u pavúkov križiakov.“
Modlivka sa živí hmyzom, ale podľa Brehma pristihli ju aj pri pochutnávaní si na malej jašteričke. V mnohých krajinách si ju záhradkári veľmi cenia, ba vraj existujú podnikavci, ktorí ju chovajú v teráriách a jej vajíčka predávajú záhradkárom, aby im modlivky pomáhali pri hubení škodlivého hmyzu.
V orientálnych krajinách chovajú dravé modlivky v klietkach a usporadúvajú ich zápasy. Dravosť tohto hmyzu sa totiž prejavuje aj v súboji samcov, keď sa ocitnú blízko seba, pričom ich agresivita samozrejme narastá, ak je v blízkosti slečna, pri ktorej sa prebudí ich sexuálny apetít. Ale skôr, ako si môžu splniť svoju rozmnožovaciu povinnosť, neľútostne sa pustia do seba a víťaz svojho soka neľútostne zožerie. Keby vedel, čo ho čaká, až sa mu jeho vyvolená oddá, asi by si to stokrát rozmyslel, podal by súperovi na znak zmierenia svoju ozubenú nohu a zašli by si spolu kamsi na pivo…
Nuž, keby bola takúto vlastnosť príroda nadelila aj človeku, pre násilníkov, prepadávajúcich bezbranné devy, by to bol naozaj životu nebezpečný adrenalín.
Hoci modlivka zelená je na juhu Slovenska ešte pomerne bežným živočíchom, najmä ničením jej prirodzeného prostredia a používaním pesticídov a herbicídov v poľnohospodárskych a lesných kultúrach jej početnosť sa citlivo znižuje. Pod zákonnú ochranu sa však dostala aj preto, že ide o unikátny druh, ktorého severná hranica areálu rozšírenia prechádza aj Slovenskom, ako i preto, že ide o reprezentanta takej skupiny hmyzu, ktorá je rozšírená predovšetkým v tropických oblastiach Zeme.