Je to lepšie ako televízor – hovoria tí, ktorí boli svedkami šantenia veveričiek v špeciálnom kŕmidle. Prinášame vám návod na jeho zhotovenie.
Podobne ako vtáctvo sú veveričky úžasným objektom na pozorovanie. Mnohí to poznáme z našich chát a chalúp. Ak chceme vidieť fascinujúce divadlo oveľa častejšie, musíme veveričky do nášho teritória prilákať. Skvelým pomocníkom sú takzvané zážitkové kŕmidlá. Dnes si o nich povieme viac.
Naša veverica stromová, známa aj ako veverica obyčajná (Sciurus vulgaris) patrí do veľkej čeľadi vevericovitých. Ide o skupinu hlodavcov, ktoré môžeme podľa spôsobu života rozdeliť na stromové veverice a veverice zemné. Vevericovité hlodavce sa vyznačujú dlhým zväčša chlpatých chvostom. Majú pomerne veľké guľaté oči. Rozšírené sú prakticky po celom svete okrem Austrálie. Veverička je veľká asi 20 – 25 cm a má až 18 cm dlhý chvost. V lete je prevažne sviežo ryšavá, hnedastočervená. Vyskytuje sa však vo viacerých farebných variáciách cez hnedú až po tmavohnedú. Ostré ušnice má okrášlené štetôčkou zo srsti. Úkryt v podobe hniezda si veverica buduje buď v korunách stromov z konárov a vystiela ho jemným rastlinným materiálom, alebo obsadzuje stromové dutiny. Vchod do úkrytu býva zdola a zvyčajne z východnej strany. Veverice sú najaktívnejšie v období párenia. Samička veverice je schopná mať mladé až trikrát do roka. Veverica je veľmi čulá a väčšinu dňa strávi na potulkách. Neprestajne zháňa potravu, ktorou sú najmä semená ihličnanov, obžiera aj mladé výhonky, puky, bobule, zrno, huby. Veľmi často ju môžete vidieť s orieškom, ale menej ľudí vie, že ak narazí na nejaké hniezdo, zožerie aj malé vtáčatká. Prebytočnú potravu veverička neustále uskladňuje. Huby dokonca nastokáva na vetvičky. Veverica obyčajná v súčasnosti obýva nielen lesy, ale aj parky, cintoríny a nebojí sa navštevovať ani záhrady.
Staviame kŕmidlo
Základom stavby kŕmidla pre veveričky je priesvitná časť, cez ktorú možno veveričku pri práci pozorovať. Je to naozaj zábavný tvor, len ju musíme zdržať na jednom mieste čím najdlhšie, aby nám vyšli pekné fotografie a videá. Táto časť – predný panel je – zhotovená z plexiskla, ktoré je nainštalované v drevenej búdke s kruhovými otvormi po bokoch. Vo vnútri búdky môžeme pre veveričku vyrobiť preliezačku pribitím silných kovových klincov. Pozor však, aby nemali ostré časti, o ktoré by sa zvieratko mohlo zraniť. Ideálne je, ak klince nahrubo oblepíme izolačnou páskou.
Druhým variantom je kŕmidlo s výklopnou strieškou. Je jasné, že obsah v búdke musí byť chránený pred vlhkom dažďom aj snehom. A tiež pred nenásytnými vtákmi. Strieška ochráni sladké dobroty, je však upevnená na pántoch a tak sa dá poľahky vyklopiť. Predná časť kŕmidla je opäť z plexiskla. Strieška je z dreva, pod ktoré si veverička musí pre dobroty jednoducho siahnuť. Veveričky sú chytré , prídu na to väčšinou za chvíľu. Stačí im na podestu kŕmidla nasypať pár semienok a ony čoskoro zistia, že sa veko ľahko nadvihne, ani jeho hlasné zaklapávanie im nevadí. A potrava je aj pri snehu a daždi stále pekne v suchu.
Ak nemôžete zohnať plexisklo, nevadí. Postačí aj veľký pohár od zaváranín, ktorý bude uložený na podeste kŕmidla a zaistený dreveným dorazom proti vypadnutiu.
Krmivo
Čím sa vlastne veveričky kŕmia? Do kŕmidla odporúčame sypať slnečnicu, lieskové a vlašské orechy, či už celé, alebo ošúpané orechové jadrá. Ak kŕmidlo pre divokú veveričku ešte len chystáte, teda ho ešte nepozná, je vhodnejšie nachystať dovnútra orechy vylúpané. Môžu tak čakať na objavenie niekoľko týždňov, bez toho aby zatuchnuté
Foto: sobakibalabaki.com