Bájka o pračlovekovi, ktorý našiel opustené vlčie mláďa, vzal ho do jaskyne, skrotil a „premenil“ na psa má vážne trhliny. Podľa najnovších historických a odborných výskumov to bolo úplne inak. Začiatky nášho priateľstva so štvornohými miláčikmi boli oveľa zaujímavejšie.

Človek a pes
Príbeh evolúcie je fascinujúci a najčastejšie sa v ňom hovorí o tom, že prežijú len tí najsilnejší, najschopnejší a najprispôsobivejší. Mnohí si vysvetľujú spolužitie človeka a psa tak, že skrotení vlci, z ktorých sa psi neskôr vyvinuli, pomáhali našim predkom pri love a v blízkostiach ich obydlí zostali natrvalo. Keď sa však nad týmto tvrdením zamyslíme, zistíme, že nedáva žiaden zmysel. Keď naši predkovia dorazili zhruba pred 43 000 rokmi na Európsky kontinent, nepoznali zľutovanie a nemali ani štipku tolerancie k mäsožravým šelmám. Pre nich to bola jednoducho konkurencia, ktorú bolo treba vykynožiť kvôli základnej podmienke prežitia – potrave. Väčšina mäsožravcov z doby ľadovej vrátane tigra šabľozubého, obrích hyen a iných šeliem bolo systematicky vyhubených v pomerne krátkej dobe. Dielo dokonali prírodné podmienky. Vlci, ako priami predkovia dnešných psov však prežili. Prečo? Aby pomáhali praľuďom v love? Ťažko. Človek bol aj bez nich v tej dobe jedným z najschopnejších lovcov, schopnejším, ako ostatné mäsožravce. Kto videl vlka žrať mäso, tak vie, že on ho doslova hlce a o korisť sa zásadne nedelí. Vlci spotrebujú pritom veľa mäsa. V priemere je to jeden srnec či dokonca jeleň na desať vlkov denne. A takúto „spotrebu“ nemohol praveký človek tolerovať. Bolo to príliš veľa na to, aby mohol s vlkom súperiť alebo ho živiť. Ako to teda zo skrotením vlkov bolo?

Kto z koho
Genetika nepustí. Všetky výskumy (a verte, že v poslednej dobe ich bolo
niekoľko tisíc) potvrdili, že predkom všetkých psov je výhradne
vlk. Žiadna iná psovitá šelma nehrá v evolúcií psov úlohu.
Lenže nepustia ani známe fakty: behom minulých storočí takmer každá
kultúra lovila vlkov s cieľom vyhubiť ich. Ako je teda možné, že sa
z nich vyvinuli psy?
Poďme sa zahrať na detektívov. Vodítka nájdeme v mnohých indíciách.
Vieme teda, že po veky vekov bol vlk pre človeka nepriateľským zvieraťom.
Prvý písomný doklad o prenasledovaní týchto šeliem pochádza zo
6. Storočia pred našim letopočtom. Dozvedáme sa, že grécky zákonodarca
Solon z Atén ponúkal za zabitých vlkov odmenu. Už
v 16.storočí bol na príkaz Henricha VII, kráľa z rodu
Tudorovcov vyhubený posledný vlk vo vtedajšom Anglicku. Okolo roku
1930 nebol údajne ani jediný kus tejto šelmy v celých Spojených štátoch
amerických. Ako je teda možné, že kedysi bývali v blízkosti človeka tak
dlho, že sa z nich vyvinuli psi? Evolučná teória nás síce nabáda uveriť
tomu, že prežijú len tí najsilnejší, no tak trochu zabúda na fakt, že
prežijú aj najpriateľskejší. Z toho môžeme usudzovať, že prví sa
k ľudským príbytkom priblížili vlci, keď hľadali niečo k jedlu
v odpadkoch. Človek predsa vyhadzoval cennosť – kosti, ktoré pre ľudský
zažívací trakt boli k ničomu, no pre vlka to bola priam manna nebeská.
Odvážnych vlkov, ktorí boli agresívni ľudia zabíjali. Tolerovali však
priateľských jedincov.
Priateľstvo – to je mocné spojenie. Nehľadajte v tejto vete žiadne
klišé. Pretože to bolo práve priateľstvo a neskoršie zdomácnenie, ktoré
urobilo s krvilačnými vlkmi zázraky. Začal sa meniť ich vzhľad, získali
škvrnité kožuchy, zvesili uši a začali vrtieť chvostmi.

Jedinečné schopnosti
Azda najväčším evolučným zázrakom na ceste od vlka k psovi bola zmena psychológie tohto zvieraťa, ktorá mala za následok porozumenie ľudským gestám. Dnes berieme ako samozrejmosť, že pes prinesie na povel pánovi hračku. Tým povelom nemusí byť však len reč, ale aj pohyb rukou. Schopnosť psov „prečítať“ tieto gestá je naozaj výnimočná. Ani naši najbližší príbuzní (šimpanzi) nevedia rozpoznávať gestá tak zreteľne, ako pes. Odborníci hovoria, že psi sa až pozoruhodne podobajú deťom v spôsobe, akým nám venujú pozornosť. Niektoré sú na svojho pána „napojení“ priam telepatickým spôsobom a všimnú si i najjemnejšej zmeny v pohybe ich očí. S touto novo získanou schopnosťou už mohol prapredok dnešného psa byť pre ľudí užitočný, čo sa odzrkadlilo hlavne pri love. Aport nie je výmysel dnešných dní. Fungoval už pred tisíckami rokov. Pes priniesol pánovi korisť a vedel, že aj jemu sa z nej ujde. Preto si nerobil nárok na všetko mäso. Akýmsi tajomným šiestym zmyslom vybadalo jeho vlčie „ja“, že cesta k jedlu nevedie v súvislosti s človekom cez útok, ale cez poslušnosť. Že vtedy mu človek neublíži. A toto je tajomstvo psej evolúcie.

Kto koho domestikoval?
Tí ktorí ešte stále neveriacky premýšľate nad nadpisom tohto článku
čítajte ďalej. Vlastne – čítajte všetci. Spojenie človek + pes bolo
pre rod homo sapiens rozhodujúce do veľkej miery. Užitočnosť skrotených
vlkov sa lovom nekončila. Slúžili tiež ako varovný signál – živý
alarm, ktorý svojim štekaním upozorňoval na príchod nepriateľa, či to
boli bojovné kmene, alebo zvierací predátor. Pes ochraňoval svojho pána a
neváhal vyraziť do útoku, ak cítil nebezpečenstvo. Za to sa mu ušiel
podiel na jedle až kým sa nestal jedlom pes sám. Musíme to brať aj z tejto
stránky. Pred viac, ako 10 000 rokmi síce končila doba ľadová, no potravy
bolo žalostne málo. Bez možnosti skladovania potravín, rastlín a jedlých
plodov mali lovci a zberači jediné zásoby jedla, ktoré bolo „po ruke“
v podobe „živých mäsových konzerv“ – psov. Počas putovania ich
v nepriaznivej dobe jednoducho zabili a zjedli. No ako išiel čas, putá medzi
psami a ľuďmi boli čoraz silnejšie. Okrem pomoci pri love si človek
uvedomuje ochranný a obranný význam tejto šelmy. A určite ho už neberie,
ako jedlo, ale ako pevnú súčasť ľudskej svorky. Odborníci sa dnes
domnievajú a takmer s úplnou istotou tvrdia, že k tomu, aby človek zistil,
že za jedlom nebude musieť putovať, ak ho bude mať stále po ruke, môžu
psi vo veľkej miere. Z nápadu vydržať pár mesiacov na jednom mieste, kde
bolo dosť plodov a rastlín k jedlu sa postupne vyvinulo „kostrbaté“
poľnohospodárstvo. A človek sa začal usádzať na úrodných častiach
zeme. Lov a zber z jedného miesta. Skvelá myšlienka, ak vieme, že
o bezpečnosť sa staral pes. A on sa staral, ako najlepšie vedel. Aj preto
je dodnes najlepším priateľom človeka. Tak ako sú ľudia silne ovplyvnení
vzťahom ku psom, sú aj psy ovplyvnené vzťahom k človeku. Bez zveličovania
môžeme povedať, že vlci a neskôr (pra)psi prinútili ľudí
k domestikácií a urýchlili tak vývoj našej civilizácie.
Foto: foto.inabruzzo.it, survivalrecon.blogspot.com, pbs.org, nsmbl.nl
- Ako psy rozpoznajú rakovinu a iné choroby?
- 10 zaujímavých faktov o yorkshirských teriéroch
- Elektronický obojok pre psa: áno či nie?
- Maznáčik do bytu
- Úvaha: Prečo máme radi psy ?
Páči sa vám autorov štýl písania, stotožňujete sa s jeho názorom alebo si myslíte, že sa na vec pozerá zo zlého uhla a niečo mu uniká? Zapojte sa do diskusie a vyjadrite svoj názor!
Autor sa v jednej zasadnej veci minul. Ak sa vlci nemiesali pocas tisicroci v procese domestikovania s inymi psovitymi selmami, preco je dnes tak vela druhov psov a preco nie su vsetci ako vlci?/ked ze tvrdime ze vlci su 100% geneticki predkovia/
Vedecká štúdia o domestikovaní vlka a jeho premene na psa má síce len niečo vyše 100 strán, no s prílohami je to takmer 800. Táto štúdia bola pre mňa základom pre tento článok. Podieľali sa na nej vedci z Európy, aj z niekoľkých amerických univerzít.Zverejnili ju pred tromi rokmi a po nej pribudli ďalšie. Keďže v predošlom tisícročí bolo skúmanie špirál kyseliny deoxyribonukleovej v plienkach, tieto závery sú otázkou posledných desiatich rokov a zatiaľ sa nenašiel oponent. Vysvetliť prečo sú všetci predkovia dnešných psov vlci podrobne by zabralo nenormálne veľa miesta, no v skratke sa to dá vysvetliť na evolúcií človeka. Keby nevyvraždili Kromaňonci Neandertálcov, mali by sme tu dnes dve ľudské rasy, ktoré by sa síce na seba podobali, no boli by to stále 2 rasy. Ani Kromaňonci sa "nepárili" (až na pár výnimiek) s Neandertálcami. Rovnako tak by ste sa vy dnes nepárili s kromaňonskou ženou (hoci je našim priamym predkom)v prípade, že by jedna z nich prežila v rovnakej podobe, ako pred desiatkami tisíc rokov. A už vôbec by ste sa nepárili s Homo Habilis atď. Proste sme sa evolučne vyvinuli. A tak, ako sa vlk vyvinul z predkov psovitých šeliem, v určitom období urobil za svojim vývinom čiaru a už bol schopný sa rozmnožovať len s príslušníkmi "svojho stáda". To máte zasa len tak, ako keby ste sa nakoniec rozhodli mať sex so ženou Kromaňonkou - možno by to bol dobrý sex, no potomkovia by z toho nevznikli rovnako tak, ako keby mal klokan sex s baranom (samozrejme pritiahnuté za vlasy). Evolúcia je proste taká. Naozaj prežijú len tí "vybraní". Párenie nás samých s našimi predkami by neprinieslo "mláďatá". Takže ak pes mal "sex" s inou psovitou šelmou - nemiešala by sa ich rasa do nového typu - jednoducho by nevzniklo embryo...
Autor sa v jednej zasadnej veci minul. Ak sa vlci nemiesali pocas tisicroci v procese domestikovania s inymi psovitymi selmami, preco je dnes tak vela druhov psov a preco nie su vsetci ako vlci?/ked ze tvrdime ze vlci su 100% geneticki predkovia/